Elena Calistru

Nedávne krízy vystavili hospodársku architektúru Európy záťažovému testu, pričom ich najťažšie bremeno nesú bežní ľudia. Naše stanovisko Ako prekonať krízy ponúka koncepciu hospodárstva, ktoré chráni jednotlivcov a podniky namiesto toho, aby ich vystavilo hospodárskym otrasom.

Vyvstávajú tu tri hospodárske imperatívy:

Po prvé, ekonomické prognózy sa musia vyvíjať od retrospektívnej analýzy k prognostickej intervencii. Keď nastane inflácia, zasiahne kuchyne domácností skôr než sa objaví v ekonomických prehľadoch. Potrebujeme sofistikované systémy včasného odhaľovania, ktoré postrehnú nedostatky v dodávkach a anomálie pri prenose cien ešte pred tým, ako sa premietnu do cenovo nedostupných účtov za vykurovanie a potraviny. Domácnosti, ktoré sú najviac ohrozené hospodárskymi otrasmi, sú práve tie, ktoré majú najmenšiu schopnosť absorbovať ich, čo je realita, ktorá si vyžaduje podrobné mapovanie zraniteľnosti s cieľom zabezpečiť cielenú ochranu.

Po druhé, fiškálna kapacita sa musí presunúť z reakcie na núdzovú situáciu na integrovanú stabilizáciu. Nástroj NextGenerationEU bol pôsobivý, ale improvizačný. Trvalé fiškálne stabilizačné mechanizmy s dohľadom občianskej spoločnosti by zabezpečili, aby reakcie na krízy chránili tých, ktorí sú najviac ohrození. Keď správa hospodárskych záležitostí ignoruje distribučné účinky, výsledný sociálny tlak oslabuje samotnú odolnosť, ktorú chceme vybudovať. Sociálna kondicionalita vo financovaní EÚ by sa nemala považovať za byrokratickú prekážku – mohla by zabezpečiť, aby sa hospodársky rast premietol do zlepšenia životnej úrovne pre všetkých.

Po tretie, integrácia trhu sa musí urýchliť tam, kde je to pre spotrebiteľov najdôležitejšie. Náklady na energiu, ktoré výrazne prevyšujú náklady konkurentov, nie sú len makroekonomickými ukazovateľmi – ide o mesačné účty, ktoré znižujú rozpočty domácností v celej Európe. Strategické investície do cezhraničnej infraštruktúry a integrácie trhu s energiou nie sú len abstraktnými hospodárskymi cieľmi, ale aj hmatateľnou úľavou pre rodiny a podniky, ktoré čelia tlakom, pokiaľ ide o ich životné náklady.

Hospodárska politika vypracovaná bez príspevku občianskej spoločnosti je ako navigácia bez miestnych znalostí – technicky možná, ale prakticky nedôvtipná. Ak sú politiky koncipované s plnou účasťou tých, ktorí budú znášať ich dôsledky, vždy prinášajú lepšie výsledky. Nejde o konzultáciu ako formalitu; ide o využívanie kolektívnej inteligencie organizovanej občianskej spoločnosti počas celého politického cyklu.

Konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo Európy sa musí modernizovať, a nie zanedbať. O nevyhnutnosti voľby medzi konkurencieschopnosťou a ochranou občanov sú presvedčené len osoby s obmedzenou ekonomickou predstavivosťou. Budúce výzvy si vyžadujú inštitucionálnu tvorivosť, ktorá stavia hospodársku odolnosť a blahobyt ľudí do centra správy hospodárskych záležitostí Európy.