INŠTITUCIONÁLNE ZÁLEŽITOSTI A ROZPOČET EÚ

Lisabonská zmluva znamenala začiatok novej éry a priniesla nové príležitosti pre občanov a organizácie, ktoré ich zastupujú, zúčastňovať sa na tvorbe politiky a rozhodovaní v EÚ, čím sa posilnila demokratická legitimita európskych inštitúcií a ich práce. Avšak v kontexte rokovaní o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie, ako aj v kontexte nedávnych geopolitických, bezpečnostných, hospodárskych a sociálnych výziev, ktorým EÚ čelí, sa začal nový proces reflexie na úrovni EÚ27 s cieľom rozhodnúť o budúcnosti Únie.

Európska únia musí mať k dispozícii rozpočtové prostriedky na financovanie politík vykonávaných na európskej úrovni. Tento rozpočet predstavuje približne 1 % hrubého národného dôchodku (HND) EÚ28 alebo 157,9 miliardy EUR (2017). Približne 94 % rozpočtových prostriedkov EÚ sa používa na financovanie programov a projektov v rámci členských štátov i mimo EÚ. Približne 6 % rozpočtu sa používa na krytie administratívnych nákladov. Tieto prostriedky pochádzajú hlavne z vnútroštátnych príspevkov vypočítaných na základe HND a DPH, ako aj z tradičných vlastných zdrojov (clá na dovoz z krajín mimo EÚ). Hlavné kategórie výdavkov sú rast (zvyšovanie konkurencieschopnosti pre rast a zamestnanosť, a hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti), prírodné zdroje (poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo), bezpečnosť a občianstvo, zahraničná politika a správa.

EHSV o inštitucionálnych záležitostiach a rozpočte EÚ

EHSV mal aktívny vplyv na zmeny v zmluvách EÚ a pomohol reformovať inštitúcie. Bude v tom pokračovať prostredníctvom svojich stanovísk ako zástupca názorov občianskej spoločnosti v rámci politického dialógu o budúcnosti Európy a jej inštitúcií.

EHSV sa zasadzuje za to, aby sa rozpočtové prostriedky EÚ použili na oživenie hospodárskeho rastu a zvýšenie zamestnanosti, na podporu inovácie a konkurencieschopnosti a aby sa nimi reagovalo na vnútorné a vonkajšie výzvy. Okrem toho sa musí klásť väčší dôraz na výsledky dosiahnuté pomocou rozpočtových prostriedkov EÚ. Zavedenie nového systému financovania rozpočtu EÚ, ktorý je vo väčšej miere založený na vlastných zdrojoch, by malo pomôcť upustiť od diskusií o čistej bilancii každého členského štátu, čo je v rozpore s hodnotami solidarity a vzájomného prospechu, ktoré sú základom európskej integrácie. Nevyhnutné je zjednodušiť postupy pri využívaní rozpočtových prostriedkov, ako aj zvýšiť pružnosť pri reagovaní na naliehavé výzvy.