EHSV info: Ako môže občianska spoločnosť prispieť k rokovaniam o vstupe krajín západného Balkánu do EÚ?
Ionut Sibian: EHSV je pevne presvedčený, že občianska spoločnosť musí pri rozširovaní EÚ zohrávať aktívnu úlohu, spájať politiku s ľuďmi a pomáhať sledovať, či sa v praxi skutočne uplatňujú základné zásady, ako je sloboda prejavu, právny štát, nezávislosť médií, rovnaké zaobchádzanie, boj proti korupcii a predchádzanie konfliktu záujmov.
Náš výbor vždy podporoval systematické zapájanie organizácií občianskej spoločnosti do plánovania, programovania, vykonávania a monitorovania procesov týkajúcich sa reforiem súvisiacich so vstupom do EÚ. Mala by to byť zásada, ktorá sa netýka iba vlád západného Balkánu, a jej uplatňovanie sa nemôže očakávať len od nich, ale musia ju uplatňovať aj samotné inštitúcie EÚ.
V našom stanovisku EHSV na tému Posilnený proces pristúpenia – dôveryhodná perspektíva členstva v EÚ pre západný Balkán, ktoré bolo prijaté v marci 2021, odporúčame Európskej komisii, aby mala občianska spoločnosť v nových postupoch pri rozširovaní EÚ väčšie uznanie a väčšiu úlohu. Pomohlo by to pri zvládaní nielen politických, ale aj hospodárskych a sociálnych výziev. Z tohto dôvodu by budovanie kapacít sociálnych partnerov a iných organizácií občianskej spoločnosti na národnej úrovni, uľahčovanie regionálnej spolupráce, ako aj výmena odborných poznatkov mali zostať medzi prioritami financovania z EÚ.
Okrem toho na zabezpečenie kontroly transparentnosti a zodpovednosti politických elít na západnom Balkáne nabádame EÚ, aby organizáciám občianskej spoločnosti v tomto regióne zadávala vypracúvanie pravidelných „tieňových“ správ o stave demokracie. Taktiež sme požiadali Komisiu, aby správy o jednotlivých krajinách v jej každoročnom balíku opatrení týkajúcich sa rozširovania mali jasnú štruktúru na monitorovanie toho, ako vlády západného Balkánu zaobchádzajú s občianskou spoločnosťou, a to v súlade s pokynmi GR NEAR a strategickými usmerneniami pre podporu občianskej spoločnosti zo strany EÚ v regióne rozširovania na obdobie 2021 – 2027. Predstavovalo by to základ reakcie prostredníctvom politických opatrení v prípade zhoršenia situácie, pričom pokrok by priniesol konkrétnejšie výhody pre krajiny v procese rozširovania.
Akú úlohu zohráva v tejto súvislosti fórum občianskej spoločnosti krajín západného Balkánu, ktoré inicioval EHSV?
Fórum občianskej spoločnosti krajín západného Balkánu je súčasťou pôsobenia EHSV v regióne západného Balkánu. Dopĺňa jeho súčasnú bilaterálnu spoluprácu s krajinami rokujúcimi o pristúpení k EÚ prostredníctvom zmiešaných poradných výborov občianskej spoločnosti zriadených na právnom základe, ktorý poskytujú dohody o stabilizácii a pridružení.
Fórum občianskej spoločnosti EHSV sa uskutočňuje každé dva roky od roku 2016 a je príležitosťou na výmenu názorov o súčasnej situácii občianskej spoločnosti v regióne, jej potrebách a ďalšom rozvoji. Združuje organizácie občianskej spoločnosti z krajín západného Balkánu, členov EHSV, zástupcov národných hospodárskych a sociálnych rád a podobných inštitúcií a zástupcov iných inštitúcií EÚ a medzinárodných organizácií. Jeho účastníci prijímajú odporúčania adresované národným orgánom a európskym inštitúciám. Tohtoročné fórum sa uskutočnilo v severomacedónskom Skopje (30. septembra a 1. októbra) tesne pred samitom EÚ – západný Balkán, ktorý sa konal 6. októbra v slovinskom Brde. Záverečné vyhlásenie fóra bolo rozposlané všetkým zainteresovaným stranám pred samitom. Jeho odporúčania tiež poskytujú usmernenia pre budúcu prácu EHSV v tomto regióne.
Ionut Sibian, predseda monitorovacieho výboru EÚ – západný Balkán