EHSV info

Politika súdržnosti je kľúčom k príprave novej vízie Európskej únie na obdobie po pandémii COVID-19, vízie zameranej na prosperitu, začleňovanie a environmentálnu udržateľnosť, ktorej súčasťou musí byť aj organizovaná občianska spoločnosť. Toto posolstvo predsedníčky EHSV Christy Schwengovej odznelo na septembrovom plenárnom zasadnutí výboru a pripojila sa k nemu eurokomisárka Elisa Ferreirová zodpovedná za súdržnosť a reformy.

Od začiatku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 zohrávala politika súdržnosti rozhodujúcu úlohu pri hľadaní riešení počas núdzovej situácie a v celom programovom období rokov 2021 – 2027 by sa mala naďalej využívať na zvládanie výziev a odstraňovanie rozdielov v členských štátoch, regiónoch a mestách, ako aj medzi nimi a medzi jednotlivcami, lebo pandémiou sa situácia len zhoršila.

„Politika súdržnosti zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní vyváženej obnovy, pri ktorej sa na nikoho nezabúda. Zásada partnerstva s organizáciami občianskej spoločnosti je samou podstatou politiky a chceli by sme, aby sa rozšírila aj na nástroj Next Generation EU a vykonávanie národných plánov obnovy a odolnosti. Okrem toho by sa politika súdržnosti mala stať menej byrokratickou, digitalizovanejšou a účinnejšou,“ uviedla predsedníčka.

Eurokomisárka skonštatovala, že koronavírusová kríza prehĺbila doterajšie rozdiely a spôsobila nové nerovnosti, ktoré sťažujú život pracovníkom v prvej línii, zraniteľným osobám, napríklad seniorom a zdravotne postihnutým, ale aj ďalším, ktorých najviac zasiahli obmedzenia pohybu, napríklad ženám a mladým ľuďom. Únia je podľa nej iba taká silná, ako jej najslabší článok: „Odstraňovanie a zmenšovanie rozdielov je nevyhnutnou podmienkou odolnej a prosperujúcej EÚ. Sociálna spravodlivosť a inkluzívnosť musia byť stredobodom obnovy. Sociálne problémy nemôžeme vyriešiť bez odstránenia miestnych a regionálnych rozdielov. Musíme vždy zohľadňovať situáciu na konkrétnom mieste, teda tam, kde ľudia žijú.“ (mp)

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa pripája k úsiliu EÚ zvrátiť znepokojujúci trend čoraz častejšieho obmedzovania mediálnych slobôd a novinárskej nezávislosti spôsobeného rastúcim tlakom rôznych mocenských a obchodných štruktúr, nízkymi mzdami, koncentráciou vlastníctva médií a šírením falošných správ v sociálnych médiách a cez iné kanály.

V diskusii s vedúcou bruselskej kancelárie organizácie Reportéri bez hraníc Juliou Majerczakovou a generálnym tajomníkom Európskej federácie novinárov Ricardom Gutiérezom, ktorá sa uskutočnila počas septembrového plenárneho zasadnutia, EHSV vyjadril svoje obavy z toho, ako sa novinári stále častejšie stávajú terčom verbálnych aj fyzických útokov, nezabúdajúc na to, že od roku 2015 bolo až 16 novinárov zavraždených.

„V Európe vidíme také trendy, ktoré určite nemôžeme akceptovať. Sloboda a rozmanitosť médií sú základnými predpokladmi dobre fungujúcej demokracie, a preto sa týkajú nás všetkých. Profesionálnu žurnalistiku nemožno nikdy nahradiť algoritmami, agregáciou správ a sociálnymi sieťami,“ uviedla predsedníčka EHSV Christa Schwengová.

EHSV podporuje najnovšie iniciatívy Európskej komisie, vrátane odporúčania o zaistení bezpečnosti novinárov, ktoré minulý týždeň predstavila komisárka Věra Jourová. Výbor privítal prejav predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej o stave Únie, v ktorom oznámila plán prípravy európskeho právneho predpisu, ktorý sa bude týkať slobody médií.

EHSV v stanovisku na tému Zabezpečiť slobodu a rozmanitosť médií v Európe, ktoré prijal na svojom plenárnom zasadnutí, vyzval Komisiu, aby dôsledne uplatňovala všeobecné pravidlá podmienenosti a neodkladne uvalila rozpočtové sankcie na tie krajiny, v ktorých je vážne ohrozená sloboda a pluralita médií.

Spravodajca stanoviska Christian Moos varoval, že „odporúčania týkajúce sa ochrany a bezpečnosti novinárov nebudú stačiť. Nesmieme viac strácať čas. Členské štáty, ktoré potláčajú slobodu médií, musia byť vylúčené z programu Next Generation EU. Musí sa uplatňovať nariadenie o podmienenosti. Maďarsko a Poľsko aktívne obmedzujú alebo už úplne rozložili slobodu médií. Ich vlády musia obnoviť demokraciu a právny štát, inak nemôžu zostať členmi EÚ, ktorá tieto výdobytky právne zaručuje rovnako ako slobodu médií, ktorá je ich nevyhnutným predpokladom.“

Julia Majerczaková aj Ricardo Gutiérez vyjadrili svoju podporu stanovisku EHSV a činnosti EÚ na zabezpečenie slobody a plurality médií, ale poukázali aj na to, že odporúčania Komisie a navrhnutý plán nesmú zostať iba na papieri. (ll)

Silný dôraz na obnovu, zdravotnú úniu a digitalizáciu EÚ, pevné postavenie v oblasti obrany právneho štátu a zameranie sa na budúcnosť Európy: EHSV víta tieto aspekty tohtoročného prejavu o stave Únie, ktoré sú v súlade s jeho prioritami.

Prioritou EHSV ostáva aj naďalej vykonávanie reforiem uvedených v národných plánoch obnovy a odolnosti, pričom sa v širokom zmysle zohľadnia potreby zamestnávateľov, pracovníkov a občianskej spoločnosti.

„Premena týchto reforiem na praktické kroky bude možná len s plným zapojením organizovanej občianskej spoločnosti,“ uviedla predsedníčka EHSV Christa Schweng.

Rýchly vývoj, dostupnosť a zavedenie vakcín proti ochoreniu COVID-19 preukázali funkčnosť Európy. Skutočná zdravotná únia, na ktorú poukázala predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen, je jednou z kľúčových priorít súčasného funkčného obdobia EHSV.

Pokiaľ ide o investície do budúcich technológií, EHSV zdôrazňuje že EÚ si musí rozvinúť svoju vlastnú víziu a stratégiu digitálnej suverenity a zároveň musí ostať otvorená pre voľný obchod a podporu multilaterálneho systému.

Predsedníčka Schweng uvítala aj rozhodný postoj Európskej komisie k právnemu štátu. Musíme hájiť európske hodnoty.

Podľa EHSV bude budúci úspech európskeho hospodárskeho a sociálneho modelu vo veľkej miere závisieť od našej schopnosti vytvárať partnerstvá a spájať sa so zvyškom sveta, od našich blízkych susedov, ako je západný Balkán, až po iných geopolitických strategických partnerov. (at)

EHSV vo všeobecnosti podporuje novú stratégiu EÚ v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2021 – 2025, upozorňuje však na to, že je potrebné začleniť do tejto politiky sociálny rozmer.

Nová stratégia v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi je nedostatočná, pokiaľ ide o práva obetí a sociálny rozmer. EHSV sa domnieva, že situácia obetí nie je v oznámení dôsledne riešená humanistickým spôsobom.

Ako uviedol spravodajca EHSV Carlos Manuel Trindade,„obchodovanie s ľuďmi vedie u obetí k veľkému utrpeniu, pretože ide o útok na dôstojnosť. Je preto potrebné zohľadniť sociálny rozmer.“

V situácii, keď rastú zisky z tohto obchodovania a na vzostupe je tiež počet jeho obetí, EHSV víta postoj Komisie, podľa ktorého sa musí zabezpečiť vykonávanie smernice o boji proti obchodovaniu s ľuďmi vo všetkých členských štátoch, ako aj jej preskúmanie na základe dôkladného posúdenia zistených obmedzení a na vývoja v oblasti obchodovania s ľuďmi.

EHSV okrem toho poukazuje na potrebu lepšie uplatňovať sankcie a podporuje zámer zaviesť na úrovni EÚ minimálne normy, ktorými sa kriminalizujú siete zapojené do obchodovania s ľuďmi a ich vykorisťovania.

Zahrnutie sociálneho rozmeru do vykonávania stratégie

V pláne sa vôbec nevenuje pozornosť uznaniu a vymáhaniu práv obetí, čo by malo byť kľúčovým prvkom pri zaisťovaní ľudskej dôstojnosti a ľudských práv. Obetiam by sa malo priznať právo na integráciu do hostiteľskej spoločnosti, a to prostredníctvom vhodného a rýchleho procesu integrácie.

V stanovisku sa upozorňuje, že je potrebné zaistiť dôstojné a vhodné hospodárske a sociálne podmienky pre obyvateľstvo v krajinách pôvodu, čo je hlavným predpokladom obmedzenia alebo zabránenia náboru obetí obchodovania s ľuďmi.

V novej stratégii by sa mala uznať dôležitá podpora, ktorú poskytujú komunitné siete solidarity pri ochrane, prijímaní a integrácii obetí, ako aj činnosť organizácií občianskej spoločnosti. (at)

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) ocenil úsilie Komisie zosúladiť opatrenia upravujúce dobrovoľný návrat migrantov a ich opätovné začlenenie v krajine pôvodu, vyjadril však pochybnosti o uskutočniteľnosti niektorých predložených návrhov, ako aj obavu, že z dobrovoľných návratov by sa mohlo stať vyhosťovanie migrantov z EÚ.

EHSV zdôraznil, že väčšina dobrovoľných návratov neprebieha podľa očakávaní, pretože krajiny pôvodu nie sú do tohto postupu dostatočne zapojené a migranti v neregulárnej situácii sa často nechcú vrátiť.

Postoj EHSV bol prezentovaný v stanovisku na tému Stratégia v oblasti dobrovoľného návratu a reintegrácie prijatom na septembrovom plenárnom zasadnutí. Výbor sa v ňom podrobnejšie zameral na stratégiu, ktorá je jedným z kľúčových cieľov Nového paktu o migrácii a azyle.

EHSV zopakoval svoje výhrady k tomuto paktu, ktorý sa takmer výlučne zameriava na riešenie neregulárnej situácie, či už na hraniciach alebo prostredníctvom dobrovoľných a nútených návratov, ale neponúka komplexný prístup k riadeniu migrácie pomocou regulárnej a bezpečnej mobility. EHSV to považuje za strategickú slabinu migračnej a azylovej politiky EÚ.

„Neregulárnym situáciám musíme zamedziť skôr, ako k nim dôjde. To znamená, že musíme zaistiť bezpečné a účinné spôsoby vstupu do EÚ. Ak sa nám to podarí, mohol by sa počet neoprávnených príchodov znížiť,“ vyhlásil spravodajca stanoviska José Antonio Moreno Díaz.

Súčasný nesystematický prístup má množstvo nedostatkov.

Stimuly poskytované krajinám pôvodu ich totiž môžu odrádzať od toho, aby sa pokúsili obmedziť toky migrantov, keďže tieto stimuly sa poskytujú v rámci programov založených na existencii osôb v neregulárnej situácii.
EHSV vyjadril znepokojenie nad cieľom paktu zvýšiť počet rýchlych dobrovoľných návratov z vonkajších hraníc EÚ.

„Sú všetky tieto zrýchlené návraty skutočne dobrovoľné alebo ide o vyhostenie? Máme obavy, že dobrovoľné návraty sa môžu stať eufemizmom pre vyhosťovanie alebo poskytovanie finančnej náhrady cieľovým krajinám, ktoré týchto navrátilcov prijímajú bez toho, aby prihliadali na ich želania a, čo je ešte znepokojujúcejšie, bez ohľadu na ich práva,“ uviedol spravodajca Moreno Díaz.

EHSV v závere stanoviska pripomenul, že spolupráca s tretími krajinami, a to vo všetkých aspektoch, musí byť podmienená tým, že tieto krajiny rešpektujú medzinárodné právo verejné a zaručujú ochranu ľudských práv a základných slobôd.

 

EHSV vypracoval dve stanoviská k návrhom právnych predpisov EÚ o umelej inteligencii. Žiada v nich, aby sa rozhodne zakázalo sociálne hodnotenie a vytvoril mechanizmus na vybavovanie sťažností a nápravu pre ľudí, ktorí v dôsledku umelej inteligencie utrpeli škodu.

Na svojom septembrovom plenárnom zasadnutí EHSV ocenil návrh aktu o umelej inteligencii a koordinovaného plánu v oblasti umelej inteligencie.

EHSV zastáva názor, že nová legislatíva skutočne kladie prvoradý dôraz na zdravie, bezpečnosť a základné práva a má globálny rozmer, pretože sa v nej stanovuje súbor požiadaviek, ktoré budú musieť dodržiavať európski aj zahraniční vývojári, ak chcú svoje výrobky predávať v EÚ.

Podľa EHSV je v návrhoch aj niekoľko slabých miest, napríklad pokiaľ ide o tzv. sociálne hodnotenie. Výbor upozorňuje na nebezpečenstvo tohto postupu, ktorý sa v Európe stáva bežnou praxou, rovnako ako v Číne, kde vláda môže zájsť až tak ďaleko, že odoprie ľuďom prístup k verejným službám.

Návrh aktu o umelej inteligencii zahŕňa zákaz sociálneho hodnotenia zo strany verejných orgánov v Európe, ale EHSV by chcel, aby sa tento zákaz rozšíril aj na súkromné a polosúkromné organizácie. Zabránilo by sa tým využívaniu sociálneho hodnotenia napríklad na to, aby sa posúdilo, či je žiadateľ oprávnený získať pôžičku alebo hypotekárny úver.

EHSV taktiež upozorňuje na nebezpečenstvá spojené s klasifikáciou vysokorizikovej umelej inteligencie a varuje, že tento postup môže viesť k normalizácii a zavádzaniu viacerých postupov umelej inteligencie, ktoré sú aj naďalej ostro kritizované. Povolilo by sa biometrické rozpoznávanie vrátane rozpoznávania emócií, pri ktorom by sa výraz tváre, tón hlasu, držanie tela a gestá analyzovali s cieľom predpovedať budúce správanie, odhaliť lož a dokonca zistiť, či by daná osoba mohla byť vhodným uchádzačom pre príslušné pracovné miesto. Na základe umelej inteligencie by sa posudzovali, bodovali a dokonca prepúšťali pracovníci alebo hodnotili študenti na skúškach.

Okrem toho navrhované požiadavky na vysokorizikovú umelú inteligenciu nedokážu vždy zmierniť ohrozenie zdravia, bezpečnosti a základných práv, ktoré sa s týmito praktikami spája. Preto je potrebné zaviesť mechanizmus na vybavovanie sťažností a nápravu, aby ľudia, ktorí v dôsledku systémov umelej inteligencie utrpeli škodu, mali právo spochybniť rozhodnutia prijaté len pomocou algoritmov.

Podľa názoru EHSV akt o umelej inteligencii vychádza z hypotézy, že akonáhle budú splnené požiadavky pre stredne rizikovú a vysokorizikovú umelú inteligenciu, môže umelá inteligencia do značnej miery nahradiť ľudské rozhodovanie.

„V EHSV sme sa vždy zasadzovali za prístup k umelej inteligencii, pri ktorom zostáva vo vedení človek, pretože nie všetky rozhodnutia možno ponechať na algoritmy,“ uviedla Catelijne Muller, spravodajkyňa stanoviska EHSV v súvislosti s aktom o umelej inteligencii. „Mnohé rozhodnutia majú morálny aspekt, vážne právne dôsledky a veľký spoločenský dosah, napríklad rozhodnutia týkajúce sa presadzovania práva alebo v oblasti súdnictva, sociálnych služieb, bývania, finančných služieb, vzdelávania či pracovnoprávnych vzťahov. Sme naozaj pripravení umožniť umelej inteligencii, aby nahradila ľudské rozhodovanie aj v takých dôležitých oblastiach, ako je presadzovanie práva a súdnictvo?“ (dm)

V rámci pomalého zotavovania Európy po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 bol už najvyšší čas prejsť od slov k činom a uplatňovať stratégiu „z farmy na stôl“. EHSV dôrazne podporuje transformáciu európskych potravinových systémov tak, aby boli environmentálne, hospodársky a sociálne udržateľnejšie. Zdôrazňuje tiež, že spolupráca (a nie hospodárska súťaž) medzi hospodárskymi subjektmi potravinového reťazca je nevyhnutná na podporu odolnejšieho a inkluzívnejšieho potravinového systému s cieľom zabezpečiť spravodlivý podiel pre všetkých.

Európska únia 23. septembra 2021 po prvýkrát oslávila Deň ekologických potravín, pričom EHSV len nedávno prijal stanovisko na tému Akčný plán pre napredovanie ekologickej poľnohospodárskej výroby v EÚ a na tému Spravodlivý potravinový dodávateľský reťazec.

Pred prijímateľmi rozhodnutí sa otvárajú obrovské príležitosti zaviesť nevyhnutné zmeny. Nachádzame sa v kritickom období na vykonávanie komplexnej potravinovej politiky.

Zvýšiť podiel poľnohospodárskej pôdy na ekologické poľnohospodárstvo v EÚ z 8,5% na 25% predstavuje ambiciózny cieľ.

Komisia v rámci Európskej zelenej dohody stanovila cieľ pre ekologickú poľnohospodársku výrobu prostredníctvom stratégie „z farmy na stôl“ a stratégie pre biodiverzitu: do roku 2030 by sa malo najmenej 25 % poľnohospodárskej plochy obhospodarovať ekologicky.

„Ekologické poľnohospodárstvo musí zohrávať úlohu pri dosahovaní cieľov Európskej zelenej dohody. Kľúčový bude trhovo orientovaný prístup s cieľom ďalej zvyšovať dopyt spotrebiteľov a dôveru v ekologické výrobky,“ uviedol Andreas Thurner, spravodajca stanoviska EHSV o ekologickej poľnohospodárskej výrobe.

EHSV napriek tomu zdôrazňuje potrebu dostatočných finančných zdrojov, aby sa zabezpečilo, že prínosy tejto veľkej konverzie na ekologické poľnohospodárstvo budú využívať všetci občania EÚ. (mr)

EÚ naliehavo potrebuje účinné opatrenia, aby znížila emisie a vyrovnala sa so zmenou klímy. Balík opatrení v oblasti udržateľných financií z dielne Európskej komisie môže byť tým nástrojom, ktorý umožní stanoviť jasný, ucelený a komplexný rámec, kde zelenšie hospodárstvo môže rásť bez toho, aby sa prejavil efekt odkázanosti na určitého dodávateľa.

V stanovisku spravodajcu Stefana Backa, ktoré bolo prijaté na septembrovom plenárnom zasadnutí, EHSV plne podporuje úsilie Komisie o stanovenie noriem pre vymedzenie pojmu „udržateľné hospodárske činnosti“, ale poukazuje na to, že niektoré prvky sa môžu ukázať ako zložité a nákladné, najmä pre MSP.

Výbor považuje za dôležité, aby sa stanovili jasné technické kritériá pre zelené investície, ktoré priamo prispievajú k plneniu európskych klimatických cieľov, a ktorým sa môžu prispôsobiť postupy príslušného odvetvia a finančného sektora. Zavedenie noriem, ktoré sa odchyľujú od maximálnych požiadaviek stanovených v právnych predpisoch EÚ, by mohlo spôsobiť nejasnosti. EHSV preto odporúča, aby sa tieto požiadavky sprísnili.

„Balík opatrení Komisie má umožniť investorom presmerovať investície na udržateľnejšie technológie a podniky. Potrebujeme účinné, ľahko použiteľné, inovatívne a produktívne nástroje, ktoré prinášajú rýchle a jasné výsledky. V tomto duchu by sa malo vykonať aj hodnotenie delegovaného nariadenia,“ uviedol spravodajca Back. (mp)

Fórum občianskej spoločnosti západného Balkánu, ktoré zorganizoval EHSV 30. septembra a 1. októbra v Skopje, upriamilo pozornosť na súčasný stav, pokiaľ ide o jasné vyhliadky na pristúpenie tohto regiónu k EÚ a aktívne zapojenie občianskej spoločnosti do tohto úsilia.

Fórum občianskej spoločnosti západného Balkánu, ktoré zorganizoval EHSV v spolupráci s Európskou komisiou a Radou pre regionálnu spoluprácu, sa uskutočnilo v správnom čase len niekoľko dní pred samitom EÚ – západný Balkán v Brde v rámci slovinského predsedníctva Rady EÚ.

Predseda vlády Severomacedónskej republiky Zoran Zaev v tejto súvislosti uviedol, že „posilnenie prístupového procesu, ktorý predstavuje pre západný Balkán dôveryhodnú vyhliadku na pristúpenie k EÚ, je správnou témou v správnom čase vzhľadom na nútené blokovanie procesu rozširovania.“

Predsedníčka EHSV Christa Schweng potvrdila, že výbor jednoznačne podporuje rozšírenie EÚ o krajiny tohto regiónu.
Uviedla, že je pevne presvedčená o tom, že miesto regiónu západného Balkánu je v EÚ. „Nesmieme zabúdať ani na to, že akákoľvek diskusia o rozšírení je implicitne diskusiou o budúcnosti Európy a občianska spoločnosť v tomto regióne aj v EÚ by sa mala plne zapojiť do tohto procesu.“

Komisár pre susedstvo a rozšírenie Olivér Várhelyi poznamenal, že cesta do EÚ je dlhá, zložitá a plná výziev. „No tí, ktorí majú skutočné odhodlanie, to dokážu. A ja nepochybujem o tom, že budúcnosť západného Balkánu je v Európskej únii.“

V reakcii na to slovinský štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Gašper Dovžan vyhlásil, že rozšírenie je logickým krokom a vzájomne prospešným procesom, ktorý si vyžaduje ambície a odolnosť.

Do prístupového procesu je nevyhnutné zapojiť občiansku spoločnosť

Biljana Spasovska z Balkánskej siete na rozvoj občianskej spoločnosti (BCSDN) vyjadrila znepokojenie nad zmenšujúcim sa priestorom pre občiansku spoločnosť a jej obmedzeným financovaním, pričom uviedla, že základné slobody boli ohrozené najmä počas pandémie.

Účastníci fóra vyzdvihli význam zaručenia slobody združovania a zabezpečenia priaznivého občianskeho priestoru.

Diskutovalo sa aj o usmerneniach pre vykonávanie zelenej agendy a hospodárskeho a investičného plánu. Ich úspech však závisí od zmysluplného začlenenia a aktívneho zapojenia občianskej spoločnosti do tvorby politík.

Verejné financovanie organizácií občianskej spoločnosti sa musí zreformovať vo všetkých krajinách regiónu a občianska spoločnosť musí byť nezávislá a nesmie byť politicky ovplyvňovaná.

Záverečné vyhlásenie 8. fóra občianskej spoločnosti západného Balkánu si môžete prečítať tu. (at)

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) 1. októbra 2021 oficiálne odštartoval svoju účasť v Európskej aliancii pre suroviny (ERMA). Európska komisia zriadila Európsku alianciu pre suroviny 29. septembra 2020 s cieľom posilniť odolnosť a strategickú autonómiu pri dodávkach kritických surovín pre priemysel a spoločnosť EÚ. Aliancia v súčasnosti pozostáva z viac ako 500 členov z EÚ a z krajín mimo nej.

So zreteľom na činnosť EHSV v súvislosti so stanoviskom CCMI/177 ho aliancia požiadala, aby sa oficiálne zapojil do jej činnosti so štatútom pozorovateľa. Za pozorovateľa EHSV v Európskej aliancii pre suroviny bol predsedníctvom výboru vymenovaný Andrés Barceló Delgado (ES – I) vzhľadom na jeho prácu na viacerých stanoviskách EHSV týkajúcich sa témy surovín. V jeho činnosti ho budú podporovať kolegovia Norbert Kluge (DE – II) a Kestutis Kupsys (LT – III), ktorí mu pomôžu aj pri koordinácii príspevku výboru.

V nedeľu 12. septembra sa v Bruseli uskutočnil 41. ročník 20-kilometrového behu. Preteky boli venované dvom kampaniam – jedna bola zameraná na propagáciu Konferencie o budúcnosti Európy a jej slogan znie „Budúcnosť je vo vašich rukách“ a druhá na podporu boja proti rakovine, pričom jej cieľom bolo získať 10 tisíc EUR na boj proti rakovine a na podporu výskumu. V rámci tejto kampane išlo 10 EUR z každého registračného poplatku priamo na dobročinné podujatie TELEVIE, ktoré od roku 1989 organizuje vo frankofónnej časti Belgicka a v Luxembursku televízna stanica RTL-TVI. Výťažok je určený na podporu vedeckého výskumu proti rakovine u detí aj dospelých.

Bruselskými ulicami spolu bežalo alebo kráčalo viac ako 22 000 bežcov z vyše sto krajín, ale aj chodci a ľudia na bicykloch na ručný pohon či na invalidných vozíkoch. V drese s nápisom Running for Europe sa behu zúčastnilo vyše 800 kolegov z európskych inštitúcií.

Víťazom tohto ročníka sa stal Amaury Paquet z belgického mesta Liège, ktorý dobehol do cieľa za 59 minút a 31 sekúnd, čo je tretí najlepší čas v histórii pretekov. Najrýchlejšou ženou bola Florence de Cock, tiež z Liège, ktorá dobehla s časom 1:09:50.

EHSV zastupoval podpredseda výboru Cillian Lohan, ktorý spolu s vedúcim zastúpenia Európskej komisie v Belgicku Stefaanom De Rynckom odštartoval preteky. Účastníkov prišiel pozdraviť aj generálny riaditeľ pre komunikáciu v Európskom parlamente Jaume Duch a belgická kráľovná Mathilde, ktorá sa takisto zúčastnila behu.

Budúci ročník 20-kilometrového behu v Bruseli sa uskutoční 29. mája 2022. (ehp)

Arnold Puech d'Alissac, EHSV, skupina Zamestnávatelia

Niekoľko týždňov po predložení legislatívnych návrhov balíka „Fit for 55“, čo je súbor opatrení súvisiacich s Európskym fondom obnovy, prostredníctvom ktorého Európska komisia navrhuje dosiahnuť do roku 2030 zníženie emisií CO₂ o 55 %, európski zamestnávatelia analyzujú navrhnuté opatrenia, pričom plne podporujú ich smerovanie, avšak zároveň majú pochybnosti o viacerých praktických aspektoch.

Európsky priemysel je už popredným investorom do energetickej účinnosti a využívania obnoviteľných zdrojov energie a vodíka, ako aj do zachytávania a ukladania CO₂. Preto sa za každú cenu treba vyhnúť ideologickému prístupu. Ten bol často dvojstranný, pokiaľ ide o problematiku klímy a energetiky v súvislosti s Európskou zelenou dohodou, a hrozí, že nezvratne poškodí celé výrobné odvetvia, čo predstavuje veľké riziko pre zamestnanosť a celú spoločnosť, pričom zároveň môže oslabiť oživenie hospodárstva.

Treba si najmä uvedomiť, že podľa niektorých odhadov by na dosiahnutie cieľa 55 % zníženia emisií boli do roku 2030 potrebné investície viac ako 3,5 bilióna EUR, kým dostupné verejné zdroje predstavujú menej ako 1 bilión EUR, čo je menej ako tretina potrebnej sumy.

Je dôležité pochopiť, že európsky priemysel so svojimi technologickými inováciami výrobkov aj výrobných postupov je riešením, a nie prekážkou dosiahnutia dekarbonizačných cieľov. V národných programoch reforiem sa nepočíta s dostatkom finančných prostriedkov na ekologickú transformáciu priemyslu.

Je nevyhnutné konať stanovením harmonizovaného a pružného regulačného rámca na dosiahnutie skutočne integrovaného energetického trhu, zabezpečením rovnakých podmienok vo vzťahu ku krajinám, ktorých klimatické ciele nezodpovedajú cieľom Komisie, najmä pokiaľ ide o odvetvia s vysokými emisiami, a vykonávaním priemyselnej a inovačnej politiky na vytvorenie odolnejšieho a technologicky dynamickejšieho európskeho priemyselného prostredia.

Celý článok si môžete prečítať na stránke europa.eu/!QC7Fpd.

Skupina Pracovníci v EHSV

Hoci sa v prejave o stave Únie v roku 2021 uvádzajú takmer všetky hlavné výzvy, ktorým Európa čelí, prejav nie je dostatočne ambiciózny a jasný.

Štrukturálne reformy sú určite dôležité, ale plán pre obnovu a rekonštrukciu, ktorý bol predložený v pozičnom dokumente skupiny Pracovníci a príspevku EHSV k pracovnému programu Komisie na rok 2022, by sa mal zamerať na boj proti nerovnosti a chudobe a opätovné získanie stratených pracovných miest s osobitným dôrazom na zraniteľné skupiny a rastúcu chudobu zamestnaných osôb.

V prejave chýbala zmienka o lepšom vykonávaní akčného plánu na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv a posilnení ochrany pracovníkov platforiem. Strohý odkaz na sociálnu spravodlivosť a korektnosť sa odráža vo vyhlásení o zámere, ktorého návrhy zďaleka neprekračujú rámec vykonávania dohôd OECD o zdaňovaní.

Tieto dohody sú vítané, no Európska únia by mala v tejto oblasti zohrávať vedúcu úlohu. Pokiaľ ide o vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, niektoré členské štáty sa budú samozrejme snažiť odolávať jeho obmedzovaniu, no bez politickej odvahy výkonnej moci sa nič nedosiahne.

Správy o zákaze nútenej práce sú chvályhodné. Malo by to súvisieť s náležitou starostlivosťou a zaručením ľudských práv na celom svete a mali by sa predložiť ďalšie návrhy na riešenie problému neistej práce a neplatených stáží. Opatrenia v oblasti zmeny klímy sú naliehavé, ale takisto aj sociálne opatrenia, ktoré ich musia sprevádzať: pokiaľ nechceme mať „žlté vesty“ v celej EÚ, treba rozhodne bojovať proti energetickej chudobe a finančné prostriedky a regulačné opatrenia musia byť účinné a dostatočné.

Máme pred sebou dlhú cestu a nemôžeme sedieť so založenými rukami, kým milióny Európanov majú problémy s financovaním vykurovania a keď sú systémy kolektívneho vyjednávania oslabené, zatiaľ čo niektoré veľké spoločnosti sa vyhýbajú plateniu daní a fosílne palivá sú stále dotované. Nemôžeme sedieť so založenými rukami, kým viac ako polovica sveta zostáva nezaočkovaná. Na zabezpečenie spravodlivejšej budúcnosti pre všetkých musíme ako hlavnú zásadu využívať solidaritu. (pr)

Vyhlásenie skupiny Rozmanitá Európa

„Ľudia svojím konaním jednoznačne prispeli k otepľovaniu atmosféry, oceánov a pôdy. Zmena klímy už ovplyvňuje každý obývaný región na svete, pričom ľudský vplyv prispieva k mnohým viditeľným zmenám počasia a vzniku klimatických extrémov.“ (šiesta hodnotiaca správa IPCC z augusta 2021).

Zmena klímy je už tu a my sa nemáme kam skryť. Pravidelne zažívame rozsiahle záplavy, požiare, suchá a hurikány. Taký je svet s teplotou vyššou o 1,1 až 1,3 °C ako v čase, keď bol vynájdený parný stroj. V súčasnosti nie je možné ignorovať vplyv zmeny klímy na náš každodenný život. Ani si nevieme predstaviť dosah tejto zmeny, aj keď dosiahneme cieľ Parížskej dohody obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 °C. Budúcnosť našej planéty je ohrozená a nemáme na výber – musíme splniť naše spoločné sľuby.

Nepostačí dokonca ani zrýchlené tempo znižovania emisií. Musíme tiež vynaložiť veľké úsilie pri príprave núdzových plánov a adaptácii na zmenu klímy. Na to je potrebná zmena myslenia – úsilie vynaložené v súčasnosti prinesie výhody nasledujúcej generácii. Toto úsilie je však nevyhnutné a musíme vynaložiť viac udržateľných finančných prostriedkov a využiť silnú podporu verejných orgánov, podnikov, občianskej spoločnosti a občanov. Európska zelená dohoda a balík „Fit for 55“ sú potrebné a naliehavé. Okrem toho by EÚ mala...

Vyhlásenie skupiny Rozmanitá Európa

Európsky hospodársky a sociálny výbor usporiada 18. a 19. novembra seminár o prepájaní EÚ (Connecting EU), predtým známy ako seminár občianskej spoločnosti o médiách. Ide o každoročné podujatie pre osoby zodpovedné za komunikáciu z organizácií občianskej spoločnosti, ktoré sú zastúpené v EHSV alebo s ním spolupracujú. Seminár sa uskutoční v priestoroch nadácie Calousta Gulbenkiana v Lisabone.
Seminár o prepájaní EÚ s názvom „O akej Európe snívate? Občianska spoločnosť a Konferencia o budúcnosti Európy“ sa bude venovať trom témam spomedzi deviatich, ktoré sú navrhnuté na diskusie občanov v rámci konferencie, a to:

• zdravie,
• silnejšie hospodárstvo, sociálna spravodlivosť a zamestnanosť,
• európska demokracia.

Podľa EHSV Európanom ležia najviac na duši práve tieto otázky alebo sa nimi najviac zaoberajú. Uvedené témy sa budú rozoberať v troch panelových diskusiách, pričom medzi rečníkmi budú zástupkyne a zástupcovia akademickej obce, výskumu, médií a mimovládnych organizácií.
EHSV chce prostredníctvom tohto seminára preukázať svoje odhodlanie angažovať sa v rámci Konferencie o budúcnosti Európy, ktorú považuje za kľúčový krok z hľadiska opätovného získania dôvery obyvateľov v EÚ a ich podpory európskeho projektu. Dúfa, že účastníci, ktorí budú prítomní v Lisabone, ako aj tí, ktorí sa zúčastnia prostredníctvom živého vysielania, budú o výsledkoch seminára informovať členov svojich domovských organizácií. Vďaka tomuto podujatiu sa do diskusie o budúcnosti Európy zapojí viac jej obyvateľov, ktorí budú môcť v súvislosti s tým, o akej Európe snívajú, vyjadriť svoje názory, želania, obavy a očakávania.

Viac informácií o seminári je k dispozícii na tomto odkaze: https://www.eesc.europa.eu/en/node/93131 (ll).

Priemyselný sektor bude v dôsledku opatrení EÚ na odvrátenie klimatickej krízy čeliť veľkým výzvam. Ako možno zaistiť udržateľné financovanie v záujme splnenia cieľov Európskej zelenej dohody a zároveň zabezpečiť, aby európsky priemysel zostal konkurencieschopný? Táto zložitá otázka bude predmetom webinára EHSV, ktorý sa uskutoční 18. októbra.

Udržateľné financie by mali podporovať splnenie cieľov Európskej zelenej dohody tým, že nasmerujú súkromné investície do podnikov a projektov podporujúcich prechod ku klimaticky neutrálnemu hospodárstvu, ktoré je odolné proti zmene klímy, efektívne využíva zdroje a je spravodlivé. Ide o výzvu, ktorej musia čeliť spoločne finančný sektor, podniky, regulačné orgány a občania.

Na webinári s názvom Nasmerovanie finančných zdrojov do investícií, ktoré sú v súlade s environmentálnymi a sociálnymi kritériami a kritériami riadenia, si účastníci panelových diskusií a zástupcovia externých zainteresovaných strán vymenia prostredníctvom videokonferencie názory na to, ako možno čo najlepšie dosiahnuť tieto synergie a zabezpečiť udržateľné financovanie.

Webinár je v poradí tretím v sérii podujatí v rámci novej priemyselnej stratégie EÚ, ktoré organizuje EHSV so zámerom prispieť k formovaniu budúcej priemyselnej politiky EÚ po skončení pandémie COVID-19. Tieto podujatia vyvrcholia v marci 2022 významnou konferenciou, na ktorej bude EHSV diskutovať o svojich zisteniach s francúzskym predsedníctvom Rady EÚ a Európskou komisiou.

Ďalšie informácie a prihlášku na webinár nájdete tu.
Získajte viac informácií o sérii webinárov s názvom Cesta k našej priemyselnej budúcnosti. (dm)

Európska zelená dohoda nevyhnutne ovplyvní naše vonkajšie vzťahy. Aký veľký bude jej vplyv v tomto smere, na to sa zameria hybridná konferencia, ktorú 6. decembra organizuje v Bruseli EHSV spolu so Sieťou OSN pre riešenia udržateľného rozvoja (SDSN).

Cieľom Európskej zelenej dohody je dekarbonizovať európske hospodárstvo a oddeliť hospodársky rast od využívania zdrojov, pričom treba zaistiť, že sa na nikoho ani na žiadne miesto nezabudne. Priemyselnou transformáciou svojho trhu sa chce Európa stať vzorom pre globálnych aktérov.

Využívanie ekologických zdrojov energie, zavedenie mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach, ekologickejšie obchodné dohody novej generácie, nadchádzajúca revolúcia v sektore dopravy, ako aj nové výzvy a príležitosti v oblasti zamestnanosti, to všetko nepochybne ovplyvní vzťahy EÚ so zvyškom sveta.

O týchto prelomových zmenách v tvorbe politiky EÚ budú diskutovať rečníci z EÚ a zástupcovia Siete OSN pre riešenia udržateľného rozvoja (SDSN), Medzivládneho panelu OSN o zmene klímy (IPCC) a predstavitelia ďalších vládnych aj mimovládnych organizácií.

Na záver konferencie prednesú svoje príspevky predsedníčka EHSV Christa Schweng, predseda sekcie EHSV pre vonkajšie vzťahy Dimitris Dimitriadis a ďalší významní členovia EHSV.

Viac informácií o podujatí a možnosť zaregistrovať sa nájdete tu: https://www.eesc.europa.eu/en/agenda/our-events/events/geopolitics-european-green-deal. (dv/dm)