Kristýna Bulvasová

V neistom svete, kde sa rúcajú dlhoročné presvedčenia a kde nás už tradičné spoločné hodnoty nezjednocujú, ale rozdeľujú, musia mladí ľudia dostať príležitosť zmysluplne sa zapojiť tu a teraz do riešenia mnohých naliehavých problémov, ktoré neustále pribúdajú. Diskusie na podujatí YEYS 2025 jasne ukázali, že neexistuje žiadna téma, ktorú by bolo možné označiť za vyslovene „mládežnícku tému“, a že mladí ľudia sa oprávnene zaujímajú o mnoho rôznych problémov – od boja proti korupcii a presadzovania rovnosti až po riešenie klimatických zmien, píše česká študentka a účastníčka YEYS Kristýna Bulvasová.

Koľkokrát som ako mladý človek z generácie Z počula slová „vaša generácia čelí bezprecedentným problémom“ alebo „vy musíte prevziať vedenie, aby ste pomohli vyriešiť súčasné výzvy“.  V stávke je veľa, ale veľké sú aj výzvy, ktorým čelíme: bezprecedentný ústup demokracie, polarizácia našich spoločností v otázkach, ktoré boli predtým „spoločnými hodnotami“, naštrbenie dlhodobých presvedčení a destabilizácia tradičných systémov, ako aj rastúca neistota.

Vysoké očakávania kladú nároky nielen na mladých ľudí, ale aj na nedostatočne financované organizácie občianskej spoločnosti a ich kľúčovú úlohu pri usmerňovaní hodnôt mládeže, ako aj na vzdelávacie systémy. Formálnym vzdelávaním by mali mladí ľudia získať zručnosti a nástroje, ktoré potrebujú na to, aby sa stali riešiteľmi problémov a lídrami dneška a zajtrajška. Obávam sa, že mnohé vzdelávacie systémy sú príliš strnulé na to, aby obstáli v 21. storočí, a školy neponúkajú vzdelávanie o klimatických zmenách alebo o komplexných otázkach zdravia – či už duševného alebo reprodukčného. Chýba im tiež najmodernejšia technológia a náležitý prístup pre zraniteľné skupiny.

Dokonca aj otázka, kto je považovaný za zraniteľného, sa spolitizovala – alebo ešte horšie, stala sa zbraňou –, čo spôsobuje ďalšie zaťaženie tých, ktorí si to môžu najmenej dovoliť a nemalo by sa na nich zabúdať.

Naša spoločnosť sa už nezhoduje na tom, čo znamená zraniteľnosť a ako ju rozpoznať, čo som zažila na vlastnej koži, keď som viedla workshop v škole neďaleko česko-slovenských hraníc, v rámci ktorého som sa zaoberala rozdielmi v odmeňovaní žien a mužov a ďalšími nerovnosťami súvisiacimi s pohlavím. Žiaci i učitelia reagovali úplne neveriacky a priamo odmietli myšlienku, že v našej spoločnosti existuje akákoľvek nerovnosť. Preto som presvedčená, že potrebujeme viac diskutovať o existujúcich zraniteľných miestach a nerovnostiach bez ohľadu na vekovú skupinu a budovať kapacity v tejto oblasti.

Rovnaký prístup k vzdelaniu a príležitostiam pre mladých ľudí – vrátane znevýhodnených žien a dievčat, ľudí so zdravotným postihnutím a mladých ľudí z migračného prostredia – je naďalej nedosiahnuteľným snom. Ak je naším spoločným cieľom poskytnúť mladým ľuďom pevný základ na naplnenie ich potenciálu a snov, musíme začať konať. Navrhnúť riešenie nie je jednoduché, ale posilnenie väzieb členských štátov EÚ s organizáciami občianskej spoločnosti – najmä s tými, ktoré pôsobia v oblasti neformálneho vzdelávania – by po určení najzraniteľnejších oblastí mohlo pomôcť preklenúť rozdiely . Následná rekvalifikácia učiteľov a všetkých pracovníkov s mládežou v oblasti budovania komunít by mohla poskytnúť rámec pre niektoré cielené a systematické riešenia.

Občianska spoločnosť sa podujala podporovať aktívnu občiansku účasť, ale zapojenie mládeže do rozhodovania a demokratickej správy vecí verejných je stále nízke. Medzi ašpiráciami mladých ľudí a priestorom a príležitosťami, ktoré majú k dispozícii na ich dosiahnutie, je zjavný rozdiel. Samotné voľby neprinášajú želané výsledky, pretože boj proti politickým kultúram a dezinformáciám v niektorých krajinách je stále náročný. Nehlasovať však neznamená, že nemáme vlastný názor alebo otázky či problémy, ktoré by sme chceli riešiť. Na podporu aktívneho občianstva potrebujú mladí ľudia nielen pozitívne skúsenosti s demokratickou činnosťou, ale aj hmatateľné výsledky – bez vytvárania dojmu účasti mládeže, jej symbolického zohľadňovania alebo selektívnosti. Stále dúfam, že členské štáty EÚ budú schopné vytvoriť tento priestorieto priestory a možno zmenia svoj prístup a mladí ľudia už nebudú musieť čakať, kým dostanú príležitosť zmysluplne sa zapojiť a spoluvytvárať. To sa však nesmie stať o tri, päť alebo desať rokov. Zmena musí nastať hneď, aby sa zabránilo ďalšiemu prehlbovaniu spoločenských rozdielov.

V rámci podujatia YEYS 2025 som mala to potešenie zúčastniť sa na príprave jedného odporúčania týkajúceho sa najmä zmeny klímy, pretože osobne som presvedčená, že trojitá planetárna kríza je pre ľudstvo jednou z najväčších výziev. Vypracovanie koherentnej stratégie EÚ v oblasti zmeny klímy bolo jedným z piatich odporúčaní YEYS spolu s bojom proti korupcii prostredníctvom transparentnosti a účasti mladých ľudí, aktívnym občianstvom, rovnosťou a myšlienkou, že „mládež si zaslúži miesto za rokovacím stolom“. Keďže sa táto požiadavka dostala na zoznam spoločne schválených odporúčaní, je zrejmé, že mladí účastníci YEYS ju považujú za kľúčovú výzvu, ktorú treba riešiť. Je to však postoj už do istej miery emancipovanej skupiny mladých ľudí a nemožno ho považovať za reprezentatívny pre všetky členské štáty EÚ. Niekto by si mohol myslieť, že práve toto odporúčanie bude pre účastníkov YEYS 2025 najdôležitejšie, ale v konečnom hlasovaní sa umiestnilo na poslednom mieste. Nech to slúži ako pripomienka, že neexistuje žiadna téma, ktorú by bolo možné označiť za vyslovene „mládežnícku tému“. Mladí ľudia sa oprávnene zaujímajú o všetky aktuálne problémy a mládežnícka agenda je vo svojej podstate široká a prierezová.

Niektorí mladí ľudia si uvedomujú dôležitosť ochrany životného prostredia a udržateľnosti, zatiaľ čo iní si ju nemôžu dovoliť uprednostniť, pretože sa snažia uspokojiť svoje základné potreby. Trojitú planetárnu krízu som už spomínala ako jednu z hlavných výziev ľudstva, ale keď si uvedomíme, že účinné riešenia si vyžadujú riešenie všetkých hlavných problémov naraz, situácia sa zmení. Súčasný geopolitický kontext a boj EÚ o globálnu konkurencieschopnosť odvádzajú pozornosť a spomaľujú transformačné procesy. Avšak ani my, ani budúce generácie nemáme planétu B, na ktorej by sme tieto problémy riešili, a už si nemôžeme dovoliť prekračovať planetárne medze.

Vráťme sa ale k podstate veci: mladí ľudia v celej svojej rozmanitosti by mali byť stále schopní prijať svoju mladosť so všetkými jej výsadami, výzvami a krásou. Nedávna správa OSN však ukazuje, že spokojnosť so životom a pocit šťastia u mladých dospelých za posledné desaťročie jednoznačne klesli. Aj napriek vážnym výzvam, ktorým čelíme, pevne verím, že ak dokážeme mladých ľudí inšpirovať hmatateľnými výsledkami ich činnosti, máme reálnu príležitosť riešiť naliehavé problémy a zlepšiť kvalitu života pre všetkých.

Kristýna Bulvasová je členkou Európskej siete mládeže pre udržateľný rozvoj. Pôsobila ako mládežnícka delegátka na Kongrese miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy a ako česká mládežnícka delegátka pri OSN. Ako bývalá hovorkyňa Česko-nemeckého fóra mládeže sa naďalej aktívne angažuje v utužovaní česko-nemeckej spolupráce. Kristýna, mládežnícka aktivistka zameraná na vzdelávanie orientované na budúcnosť a udržateľnosť, v súčasnosti vedie českú mimovládnu organizáciu MOB – Mladí občania a zároveň dokončuje štúdium na Karlovej univerzite v Prahe a Univerzite v Regensburgu. Okrem aktívnej účasti na YEYS Kristýna vystúpila ako rečníčka na zasadnutí s názvom Výhľad pre inkluzívnu spravodlivú transformáciu a zelený a modrý rast v rámci Týždňa občianskej spoločnosti 2025.