Ešte nikdy sme nemali takú vzdelanú generáciu s takým veľkým potenciálom, ktorá je však zároveň pod takým tlakom a čelí toľkým pochybnostiam o tom, čo nás čaká, hovorí Bruno António, expert na mládež a hlavný rečník na konferencii Vaša Európa, váš názor 2025. V rozhovore pre EHSV Info hovoril o tom, ako posilniť hlas mladých ľudí a prečo je v čase, keď v Európe narastá diskriminácia a xenofóbia, veľmi dôležité, aby sa v rámci budúcich programov EÚ pre mládež naďalej učili o význame demokracie.
1. Sú dnešní mladí ľudia pasívni alebo aktívni v politickom a spoločenskom živote? Ako sa môžu mladí ľudia viac angažovať v tvorbe politiky?
Z rôznych štúdií vyplýva, že mladí ľudia prejavujú záujem a aktívne sa zapájajú. Ak definujeme politickú angažovanosť ako uvedomenie si kritických spoločenských problémov, je zrejmé, že mladí ľudia podnikajú kroky na dosiahnutie zmeny. Mimoriadne zaujímavé je to, ako sa rozhodnú zapojiť. Medzi tradičné spôsoby participácie patrí účasť na voľbách, dobrovoľníctvo v mimovládnych organizáciách alebo členstvo v mládežníckych organizáciách politických strán. Zdá sa, že v súčasnosti sú tieto možnosti medzi mladými ľuďmi menej populárne. Radšej ovplyvňujú tvorbu verejnej politiky podpisovaním petícií alebo účasťou na protestoch a inými inovatívnymi spôsobmi. V sieti DYPALL skúmame tieto nástroje angažovanosti, ktoré zahŕňajú poradenské služby, účasť v miestnych radách mládeže a iné mechanizmy miestneho dialógu s mládežou. Vidíme, že mladí ľudia majú veľký záujem zapojiť sa, ale väčšina hlavných mechanizmov nie je pre mladých ľudí ani vhodná, ani skutočne zmysluplná.
2. Výsledky nedávnych európskych volieb a prieskumy verejnej mienky v jednotlivých krajinách ukazujú, že mnohí mladí ľudia volili pravicové strany. Aký je podľa Vás dôvod a považujete to za znepokojujúci trend, ktorý by mohol ohroziť európske hodnoty, ako je rovnosť a začlenenie?
Nárast počtu pravicových voličov medzi mladými ľuďmi je znepokojujúci trend. Domnievame sa, že pramení z nespokojnosti s hlavným politickým prúdom, hlbokej nedôvery v politické inštitúcie, túžby po silnej národnej identite a obáv o ekonomickú a sociálnu bezpečnosť. Musíme dokázať pochopiť základné príčiny týchto znepokojujúcich volebných tendencií. Táto generácia vyrástla v čase neustálych kríz a neistoty ohľadom budúcnosti. Ešte nikdy sme nemali takú vzdelanú generáciu s takým veľkým potenciálom, ktorá je však zároveň pod takým tlakom a čelí toľkým pochybnostiam o tom, čo nás čaká. Algoritmy sociálnych médií posilňujú polarizujúci obsah a formujú perspektívy.
To všetko vytvára neistotu, pokiaľ ide o budúcnosť. Hlasovanie za populistické strany môže byť na jednej strane formou protestu a vyjadrením všeobecnej nespokojnosti. Na druhej strane však môže odrážať aj túžbu po silnom hlase moci, ktorý prináša pocit istoty. História však ukázala, že keď sa takéto populistické pravicové strany dostanú k moci, mladí ľudia často strácajú nádej a cítia sa zradení. Často je už príliš neskoro, keď si uvedomia, že práva, slobody a iné pre nich dôležité hodnoty miznú alebo sú spochybňované.
Tento trend už ohrozuje naše európske hodnoty, čo môžeme vidieť nielen v politických prejavoch, ale aj v každodennom živote ľudí v našich komunitách, kde sa prejavy xenofóbie alebo diskriminácie voči odlišným ľuďom stávajú bežnými. Preto je nevyhnutné, aby budúce programy EÚ pre mládež naďalej podporovali mladých ľudí v chápaní významu demokracie, v jej spoznávaní a zažívaní a zároveň im pomáhali rozvíjať zručnosti potrebné na budovanie odolnosti voči hrozbám, ktoré predstavujú protidemokratické hnutia.
3. Do akej miery si mladí Európania uvedomujú, čo pre nich EÚ robí? Ako ich možno povzbudiť k väčšiemu záujmu o EÚ? Ako hodnotíte komunikačné úsilie EÚ?
Môžeme pokojne povedať, že povedomie mladých ľudí o tom, čo pre nich EÚ robí, je rozhodne vyššie ako u starších generácií. Programy pre mládež, ako sú Erasmus+, ESC a DiscoverEU, prispievajú k budovaniu tohto pocitu príslušnosti k európskej identite a mali by sa posilniť a sprístupniť všetkým mladým ľuďom v Európe.
Sú si však skutočne vedomí toho, čo pre nich Európa robí? Domnievame sa, že nie. Schopnosť EÚ preukázať svoj vplyv na spoločnosť – najmä na mladých ľudí – je stále potrebné viac zviditeľniť a lepšie pochopiť. Rozhodnutia inštitúcií EÚ majú obrovský vplyv, čo by malo mladých ľudí podnietiť k tomu, aby sa o záležitosti EÚ viac zaujímali. Ako to dosiahnuť? Napadajú mi dve možnosti: inštitúcie EÚ musia vyslať jasný signál, , že to, o čom sa rozhoduje na úrovni EÚ, priamo ovplyvňuje ich životy. Mali by tiež rozšíriť programy, ktoré mladým ľuďom ponúkajú viac príležitostí spoznať, zažiť a objaviť EÚ. To môže zvýšiť pocit spolupatričnosti, empatie, spojenia a priateľstva medzi Európanmi.
Napriek veľkému úsiliu rôznych inštitúcií EÚ osloviť občanov a výraznému zlepšeniu rôznych kampaní a nástrojov nemôžeme povedať, že sú dostatočné. V praxi sú často vzdialené od bežného života mladých ľudí.
Hoci EÚ dosiahla pokrok, pokiaľ ide o prítomnosť v sociálnych médiách a kampane zamerané na mladých ľudí, jej posolstvá stále nie sú dostatočne zrozumiteľné, najmä pre rôznorodých mladých ľudí v našej spoločnosti. EÚ by mala zintenzívniť a lepšie a štruktúrovať svoje komunikačné úsilie, a to začlenením nových metód práce s verejnosťou, ako je napríklad využívanie mládežníckych mimovládnych organizácií ako vyslancov hlasov mladých ľudí, rozvoj decentralizovaných platforiem pre osvetu a realizácia kampaní na rozprávanie príbehov, ktoré spájajú politiky EÚ s každodennými skúsenosťami. V tejto súvislosti je nevyhnutné experimentovať s novými komunikačnými prístupmi a priamo zapájať mladých ľudí do tvorby a realizácie kampaní a iných komunikačných aktivít.
2. Ako môžeme posilniť hlasy mladých ľudí?
Tým, že ich berieme vážne a uznávame ich hodnotu. Inštitúcie majú moc a schopnosť posilniť hlasy mladých ľudí, ale niekedy chýba ochota poskytnúť im priestor, podporu, príležitosti a nástroje na ich zmysluplné zapojenie. Účasť mladých ľudí by sa nemala považovať za zoznam určitých úloh: mladých ľudí pozveme na verejné podujatia, odfotíme sa s nimi na sociálne siete a potom na ich príspevky zabudneme. Táto účasť musí mať vplyv. To znamená, že mladí ľudia musia vidieť výsledky svojej účasti a následné zmeny.
Posilnenie hlasu mladých si vyžaduje inštitucionálnu podporu, napríklad ich zastúpenie v rozhodovacích orgánoch. Vyžaduje si to aj vybudovanie dôvery a na to treba čas, kvalitné priestory a procesy spolupráce. Na tento účel sa musia vyčleniť primerané finančné prostriedky a inštitúcie potrebujú kapacity na lepšiu prácu a zapojenie mladých ľudí do rozhodovania. To si vyžaduje investície, skutočné odhodlanie a čas.
Bruno António je výkonným riaditeľom siete DYPALL, európskej platformy organizácií občianskej spoločnosti, miestnych samospráv a výskumných inštitúcií na podporu účasti mladých ľudí na rozhodovaní na miestnej úrovni. Posledných 12 rokov pracuje ako expert na mládež a externý konzultant pre viaceré inštitúcie, napríklad pre Európsku komisiu a Radu Európy. Predtým pôsobil ako generálny tajomník organizácie Youth for Exchange and Understanding (Mládež pre výmenu a porozumenie) a výkonný riaditeľ organizácie ECOS – Cooperativa de Educação, Cooperação e Desenvolvimento. Vyštudoval sociálnu pedagogiku na Univerzite Algarve v portugalskom meste Faro.
