Ste spravodajcom stanoviska na tému „Podpora autonómnej a udržateľnej výroby potravín: stratégie spoločnej poľnohospodárskej politiky na obdobie po roku 2027“. Čo navrhuje výbor vo svojom stanovisku, najmä pokiaľ ide o SPP po roku 2027 a udržateľnú výrobu potravín?

Stojan Čukanov: SPP umožnila Európskej únii zabezpečiť stabilné zásobovanie rastúceho počtu obyvateľov potravinami vysokej a stále sa zvyšujúcej kvality a zároveň zachovať model rodinných podnikov. Za posledných 65 rokov sa táto politika zmenila, ale stále sú veľmi kritizované tri rozmery udržateľnosti novej verzie, ktorá vstúpila do platnosti v roku 2021.

Čelíme novým výzvam a teraz viac ako kedykoľvek predtým potrebujeme, aby Európska únia mala stabilný dlhodobý politický rámec zameraný na udržateľnú výrobu potravín a otvorenú strategickú autonómiu. Súčasťou úsilia by mala byť aj ochrana rozmanitosti typov poľnohospodárstva v EÚ a odpovede na spoločenské a ekologické potreby („verejné finančné prostriedky na verejné statky“) a zároveň zabezpečiť rozvoj vidieka.

Environmentálne a klimatické politiky by sa nemali považovať za záťaž pri prekonávaní súčasnej krízy, ale skôr za súčasť dlhodobých riešení a usmernení pre rozhodovanie v budúcnosti. Poslednou reformou sa posilnila zásada, že každý podporovaný hektár musí za to poskytovať spoločnosti environmentálne služby.

Jednotné financovanie na hektár však neodráža ekologickú realitu ani spravodlivú podporu zo sociálneho hľadiska. Nazdávame sa, že budúca SPP by mala ísť ešte ďalej a sprísniť environmentálne a sociálne požiadavky, ktoré sa budú musieť riadne kompenzovať a chrániť pred nekalou súťažou.

Platby na plochu by sa preto mali zmeniť na stimuly namiesto kompenzácií za prospešné služby, pričom treba stanoviť primerané prechodné obdobie, ktoré môže presahovať obdobie jedného viacročného finančného rámca.

Malé rodinné poľnohospodárske podniky by mali mať možnosť rozhodnúť sa ponechať si podporu príjmu založenú na platbách na plochu a pracovných jednotkách na farme, pričom členské štáty by mali mať možnosť vymedziť kritériá v strategických plánoch. S cieľom zastaviť ďalší pokles počtu poľnohospodárskych podnikov v EÚ v dôsledku nedostatočnej generačnej výmeny je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa zvýšenia priemerných príjmov z poľnohospodárstva, prístupu k pôde (prostredníctvom investičných dotácií, zvýhodnených úverov, vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa prevodu pôdy), priaznivých investičných podmienok v rámci druhého piliera (prinášajúcich dodatočné súkromné peniaze), zvyšovania kvalifikácie (poľnohospodárov, poľnohospodárskych pracovníkov a poradcov), posilnenia postavenia žien, dobrých pracovných podmienok, zlepšenia dlhodobých vyhliadok poľnohospodárov (dôchodky atď.), ako aj celkovej atraktívnosti vidieckych oblastí.

SPP zároveň musí pomôcť podporovať dopyt spotrebiteľov v EÚ po zdravšej a udržateľnejšej strave (ekologické, sezónne, miestne výrobky), znížiť plytvanie potravinami a regulovať trhy s potravinami v snahe riešiť problém financializácie potravinárstva, ktoré vedie k veľkým špekuláciám, keďže sa dosahujú obrovské zisky, zatiaľ čo Európania zápasia s rastúcimi cenami potravín. Zvýšenie cien energií a riziká prerušenia dodávok energie a hnojív sú súčasťou nového normálneho stavu a SPP by mala zvážiť zahrnutie proticyklických prvkov a vytvoriť systémy investičnej podpory zamerané na zlepšenie výroby a distribúcie energie z obnoviteľných zdrojov na vidieku v poľnohospodárskych podnikoch a na miestnej úrovni.

V našom stanovisku navrhujeme, aby Komisia v nástrojoch SPP na obdobie po roku 2027 v reakcii na dôsledky extrémnych klimatických podmienok zvážila posilnenie poistných systémov v rámci verejno-súkromných partnerstiev, ktoré sú v jednotlivých členských štátoch momentálne dobrovoľné. Vzhľadom na voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024 a budúce rozšírenie EÚ považuje EHSV toto stanovisko za príležitosť na predloženie niektorých úvah, usmernení a návrhov organizovanej občianskej spoločnosti k budúcej podobe a smerovaniu SPP po roku 2027 s cieľom dosiahnuť autonómnu a udržateľnú výrobu potravín v rámci komplexnejšej a ucelenejšej potravinovej politiky. Zámerom je prispieť k návrhu budúcej SPP pripravovanému Komisiou zdôraznením potrieb organizácií občianskej spoločnosti a očakávaní spoločnosti.