Občianska spoločnosť, to sú, stručne povedané, zoskupenia, ktoré sú schopné samy sa organizovať, definovať svoje ciele a dosahovať ich. V demokratických systémoch sú skupiny občianskej spoločnosti početné a rôznorodé, aby čo najviac reprezentovali rozmanitosť názorov a postojov svojich členov. V nedemokratických režimoch sú mimovládne organizácie najčastejšie v opozícií voči vládnej garnitúre. Občianska spoločnosť môže konať prostredníctvom aktívneho občianstva a snahy spolupracovať v prospech spoločného blaha bez ohľadu na štátne inštitúcie.
Keď bola pri moci strana Právo a spravodlivosť (PiS), organizácie občianskej spoločnosti sa zmobilizovali proti zavádzaným zmenám ohrozujúcim štátny systém a ochranu ľudských práv. Od roku 2016 do roku 2022, ako sa uvádza v správe Helsinskej nadácie pre ľudské práva s názvom „Tlak a mobilizácia. Občianska spoločnosť a kríza právneho štátu“, zorganizovali mimovládne komunity mnohé masové protesty na obranu právneho štátu a porušovaných ústavných hodnôt, pričom ponúkali právnu pomoc skupinám, ktorým hrozí diskriminácia alebo utláčanie. Mimovládny sektor neustále hľadal nové spôsoby účasti na rozhodovacích procesoch vrátane účinných koalícií na voľbu ombudsmana, detského ombudsmana alebo panelových diskusií občanov.
Výsledky parlamentných volieb, ktoré sa konali 15. októbra 2023, svedčia o sile občianskej spoločnosti v Poľsku. Historická účasť 74,38 % voličov a skutočnosť, že opozičné skupiny získali prevahu, sú dôkazom účinnej občianskej mobilizácie, ktorá viedla k zmene vlády. Kandidáti strany Právo a spravodlivosť získali 35,38 % hlasov. I tak táto strana vyhrala parlamentné voľby, no hoci bola prvou stranou od roku 1989, ktorej sa to podarilo tretíkrát za sebou, na rozdiel od volieb v rokoch 2015 a 2019 však tentoraz nezískala väčšinu kresiel potrebnú na vytvorenie vlády. Do Sejmu sa dostali aj Občianska koalícia (30,7 %), Tretia cesta PSL-PL (14,4 %), Nová ľavica (8,61 %) a Konfederácia slobody a nezávislosti (7,16 %). Tri koaličné hnutia (Občianska koalícia, Tretia cesta PSL-PL a Nová ľavica) získali spoločne 51,72 % hlasov, čo im dalo väčšinu potrebnú na vytvorenie vlády. Vláda s premiérom Donaldom Tuskom bola vytvorená na druhý pokus.
Ani jeden z prieskumov nepredpokladal takú vysokú volebnú účasť. Treba pripomenúť, že v parlamentných voľbách v roku 2019 to bolo 61,74 % a v historických voľbách v roku 1989 62,7 %. Túžba po zmene, spôsobená dlhodobou spoločenskou frustráciou, ako dokazujú výsledky štúdie (napr. CBOS, Nadácia Batoryho) motivovali občanov, aby sa zúčastnili na voľbách. Treba poznamenať, že pred voľbami bolo vidieť silnú mobilizáciu spoločnosti. Okrem iného si rekordný počet voličov požiadal o osvedčenie umožňujúce voliť mimo svojho bydliska (960 tisíc ľudí do 12. októbra, 15.00 hod. zmenilo miesto hlasovania a približne 1,2 milióna osôb podalo takúto žiadosť). O hlasovanie na diaľku požiadal takmer dvojnásobok Poliakov žijúcich v zahraničí (až 600 tisíc v porovnaní s 350 tisícmi v predchádzajúcich voľbách v roku 2019).
Ďalším faktorom, ktorý prispel k väčšej mobilizácii občanov, aby sa zúčastnili na parlamentných voľbách, mohlo byť oznámenie a usporiadanie celoštátneho referenda. Na referende sa zúčastnilo 40,91 % voličov, a preto bol jeho výsledok nezáväzný. Ďalším dôležitým prvkom mobilizácie boli početné akcie mimovládnych organizácií na podporu účasti na voľbách. Pozornosť si zasluhujú najmä tie, ktoré sa zameriavali na ženy a mladých ľudí (Iniciatíva Hlas žien – Tvoja voľba, Iniciatíva Východ – „Už sme boli ticho“, SexEd – „Je to tvoje rozhodnutie“), ktoré prispeli k zvýšeniu volebnej účasti. V parlamentných voľbách v roku 2019 odovzdalo svoj hlas 61,5 % žien a 60,8 % mužov. Účasť mladých ľudí vo veku 18 – 29 rokov bola 46,4 %. V roku 2023 prišlo voliť viac žien (73,7 %) než mužov (72,0 %) a 68,8 % mladých ľudí (18 – 29 rokov). Organizácie občianskej spoločnosti rozbehli počas volebnej kampane aspoň 20 iniciatív na zvýšenie volebnej účasti.
Tieto kampane sa uskutočnili najmä na internete, ale niektoré sa objavili aj v televízii, rozhlase a dokonca aj v kinách. Vďaka zapojeniu známych osobností, influencerov, hercov a verejných činiteľov bolo možné lepšie osloviť rôzne publikum. Podľa prieskumu CBOS z októbra 2023 s názvom „Volebné motivácie a rozhodnutia 2023“ sa väčšina voličov (spolu 70 %) rozhodla, koho bude voliť prinajmenšom niekoľko týždňov pred voľbami. Ostatní to urobili neskôr – počas posledného týždňa pred voľbami – (celkovo 28 %), a niektorí dokonca až v deň volieb 9 % a 4 % deň pred voľbami. Pre voličov Občianskej koalície (KO) bol obzvlášť dôležitý postoj tohto zoskupenia k Európskej únii (80 %). Želanie zmeniť vládnu garnitúru (77 %) sa takmer rovnako často uvádzalo ako dôvod hlasovania za KO. Veľká časť voličov tejto formácie (64 %) sa domnieva, že KO predstavuje hodnoty a zásady, ktoré sú im blízke. Voliči PiS hlasovali za túto stranu, pretože mali pocit, že zastupuje ich záujmy („dbá o ľudí ako oni“ – 66 %), ako aj hodnoty a zásady, ktoré vyznávajú (62 %). Zároveň si pochvaľovali dovtedajšie vládnutie tejto strany (64 %), ako aj jej hospodársky program (59 %).
Už v júni 2024 si bude Poľsko voliť svojich poslancov Európskeho parlamentu. Voľby do EP možno vnímať ako pokračovanie volebného cyklu, ktorý sa začal parlamentnými voľbami v roku 2023, keďže komunálne voľby sa v Poľsku uskutočnia v apríli 2024. Európska téma bude prítomná aj v kampani miestnych samospráv, i keď v menšej miere ako počas parlamentných volieb. Okrem toho 20. výročie pristúpenia Poľska k EÚ môže mať mobilizačný efekt na účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu. Treba pripomenúť, že v posledných voľbách do EP v roku 2019 dosiahla účasť v Poľsku 45,68 %.
Poľky a Poliaci vyjadrujú silnú podporu členstvu Poľska v Európskej únii. Podľa štúdie CBOS z apríla 2023 je 85 % za členstvo v EÚ. Toto percento sa znížilo, hoci zostáva naďalej veľmi vysoké (85 %). Každý desiaty opýtaný je proti členstvu Poľska v EÚ (10 %). Každá dvadsiata osoba nemá na túto tému názor (5 %).
Treba mať na pamäti, že voľby do Európskeho parlamentu sa budú odohrávať v tieni viacerých kríz, o. i. prebiehajúcej vojny na Ukrajine, klimatickej krízy, hospodárskej krízy a rozmachu pravicového populizmu. Vzhľadom na očakávané zintenzívnenie dezinformačných činností bude preto dôležité, aby sa vo volebnej kampani uplatňovala účinná a súdržná komunikačná politika prispôsobená jednotlivým skupinám voličov. Vzhľadom na napätú medzinárodnú situáciu zástancovia Európskej únie vkladajú do tohto spoločenstva nádej, že nám zaručí bezpečnosť.
Małgorzata Molęda-Zdziech
Vysoká škola ekonomická, Varšava – Team Europe Direct Poland
