Stefano Mallia, predseda skupiny Zamestnávatelia v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore

Vzhľadom na skúsenosti z posledných dvoch desaťročí a sedem vĺn rozširovania od začiatku európskeho projektu by bolo pravdepodobne vhodné osláviť výročie „veľkého tresku“ v roku 2004 informáciami o faktoch a číselných údajoch, aby sa rozptýlili emotívne diskusie pred voľbami do Európskeho parlamentu v júni.

Trojročná vojna na Ukrajine posunula otázku rozširovania do popredia európskej geopolitickej agendy. Štatút kandidátskej krajiny, ktorý bol rýchlo udelený Ukrajine, Moldavsku, Bosne a Hercegovine a Gruzínsku, ako aj prístupové rokovania, ktoré sa nakoniec začali so Severným Macedónskom a Albánskom, predstavujú pozitívny pokrok v politike, ktorá už roky stagnovala.

Aby sa zabezpečilo, že táto nová dynamika bude aj naďalej pokračovať, mali by sme ujasniť dôvody.

Demokratizácia a právny štát sú samozrejme nedotknuteľnými zásadami, rovnako ako prístup procesu rozširovania založený na zásluhách, ktorý neumožňuje žiadne skratky. V konečnom dôsledku však treba ľudí ubezpečiť o potenciálnych hospodárskych prínosoch a prosperite pre ďalšiu generáciu Európanov.

Ak na základe minulosti možno predpovedať budúcnosť, môžeme pokojne vyhlásiť, že prínosy sú nesporné. Obchod medzi starými a novými členskými štátmi počas formálneho predvstupového procesu od roku 1994 do roku 2004 vzrástol takmer trojnásobne a medzi samotnými novými členskými štátmi päťnásobne. Vtedajšia EÚ-15 rástla v priemere o 4 % ročne od začiatku prístupového procesu do roku 2008, pričom prístupový proces prispel k polovici tohto rastu a v rokoch 2002 až 2008 vytvoril 3 milióny nových pracovných miest.

Pandémia ochorenia COVID-19 a vojna na Ukrajine ukázali, že EÚ musí prehodnotiť svoju hospodársku odolnosť, najmä v kontexte zelenej a digitálnej transformácie. V pláne REPowerEU sa predpokladá zvýšenie európskej výroby energie z obnoviteľných zdrojov. V akte o emisne neutrálnom priemysle a akte o kritických surovinách sa požaduje, aby sa 40 % ekologických hodnotových reťazcov a hodnotových reťazcov surovín presmerovalo do EÚ. Kandidátske krajiny na pristúpenie k EÚ, najmä Ukrajina, môžu zohrávať dôležitú úlohu a poskytnúť väčšiu hospodársku bezpečnosť.

Pokiaľ ide o prírodné zdroje, Ukrajina má po Nórsku najväčšie zásoby plynu v Európe. Patrí tiež medzi najväčších výrobcov vodnej energie v Európe a mohla by zvýšiť svoju výrobu spolu s inými ekologickými zdrojmi energie, ako sú vietor, slnko a biomasa. Ukrajina je tiež významným vývozcom kovov a na jej území sa nachádzajú ložiská lítia a vzácnych zemín, ktoré majú kľúčový význam pre ekologický a digitálny priemysel.

Poľnohospodárske odvetvie Ukrajiny je zároveň jedným z najväčších na svete. Jeho integrácia do jednotného trhu by výrazne zvýšila potravinovú bezpečnosť EÚ.

Výhody zvýšenej účasti na jednotnom trhu pre krajiny západného Balkánu sú tiež úplne jasné. Napríklad HDP Chorvátska sa od vstupu do EÚ v roku 2013 stabilne zvyšoval, čo sa premieta do vyšších príjmov jeho občanov s priemerným nárastom HDP na obyvateľa o 67 % (z 10 440 EUR v roku 2013 na viac ako 17 240 EUR).

Cesta k členstvu v EÚ pre až deväť nových krajín bude zložitá, ale žiadna iná alternatíva neexistuje. Ak chce byť EÚ svetovou veľmocou, musí byť v prvom rade veľmocou miestnou.