Nicolas Gros-Verheyde

Plán ReArm Europe predstavila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen a schválilo 27 členských štátov na mimoriadnom samite 6. marca. Obsahuje päť hlavných návrhov, ktoré sú určite zaujímavé, mali by sa však ešte prediskutovať.

Prvým návrhom je flexibilita v rámci Paktu stability a rastu.

Komisia navrhuje aktivovať únikovú doložku Paktu stability a rastu, ktorá by členským štátom umožnila zvýšiť výdavky na obranu o 1,5 % HDP bez rizika, že by proti nim bol začatý postup pri nadmernom deficite. Očakávané úspory? Takmer 650 miliárd EUR za štyri roky. „Európa musí výrazne zvýšiť svoje výdavky na obranu“, tvrdí Ursula von der Leyen.

Druhým návrhom je nový nástroj na poskytovanie pôžičiek na obranu.

Tento nástroj by mal hodnotu 150 miliárd EUR a bol by financovaný prostredníctvom úverov z rozpočtu EÚ v rámci systému podobného makrofinančnej pomoci. Má sa využívať v prioritných oblastiach, v ktorých existujú vážne nedostatky: protivzdušná a protiraketová obrana (nemecká iniciatíva pre európsky štít vzdušného priestoru), delostrelecké systémy, rakety a munícia, bezpilotné lietadlá a protidronové systémy, strategické prostriedky, ochrana kritickej infraštruktúry (aj v súvislosti s vesmírom), vojenská mobilita, kybernetika, umelá inteligencia a elektronický boj.

Na urýchlenie tohto procesu Komisia navrhuje použiť článok 122 zmluvy, podľa ktorého sa vo výnimočných prípadoch vyžaduje iba dohoda členských štátov v rámci Rady EÚ, pričom Európsky parlament je len informovaný. Ide o obchádzanie demokratického procesu, ktoré by mohlo byť spochybňované. Plán na posilnenie obrany Európy bol schválený na summite vo Versailles v marci 2022 – odvtedy ubehli tri roky. Sotva tu teda možno argumentovať „naliehavosťou“.

Tretím návrhom je využitie regionálnych fondov.

Komisia trvá na tom, že v krátkodobom horizonte môže Európska únia urobiť viac s európskym rozpočtom presunutím finančných prostriedkov z niektorých rozpočtových kapitol. Navrhuje, aby sa členským štátom poskytla možnosť využiť programy politiky súdržnosti na zvýšenie výdavkov na obranu, a chce uľahčiť proces dobrovoľných presunov do iných fondov EÚ na obranné účely.

Ide o výrazné zníženie v súčasnom viacročnom rozpočtovom rámci (2021 – 2027). Vyvstáva teda otázka: mali by sme obetovať sociálnu alebo regionálnu súdržnosť v záujme obrany? To si vyžaduje diskusiu.

Zároveň by sa mohla ďalej mobilizovať platforma STEP pre strategické technológie tým, že sa rozšíri na všetky technológie v sektore obrany. Ďalšou možnosťou je podľa Komisie zmiernenie existujúcich obmedzení, ako sú pravidlá hospodárskej súťaže alebo pravidlá predbežného financovania a spolufinancovania.

Štvrtým návrhom sú úvery od Európskej investičnej banky (EIB).

EIB a jej akcionári (členské štáty) opakovane vyjadrili svoj nesúhlas s akýmkoľvek ďalším posunom smerom k poskytovaniu úverov výlučne vojenskému sektoru a uprednostňujú dvojaké použitie. Komisia preto trvá na zmene politiky EIB.

Piatym návrhom je mobilizácia súkromného kapitálu.

Cieľom je poskytnúť podnikom pôsobiacim v obrannom priemysle čo najlepší prístup ku kapitálu a financiám, čo je pre toto odvetvie opakovaný problém. Táto myšlienka by mala byť zahrnutá do oznámenia o únii úspor a investícií.