Od zrodu myšlienky vytvoriť jednotný európsky trh v 80. rokoch 20. storočia cez jeho koncepciu po jeho zavedenie začiatkom 90. rokov došlo na našom kontinente aj mimo neho k mnohým historickým zmenám. Odvtedy sa samotná EÚ viac ako zdvojnásobila, – veľkosťou i počtom členských krajín – riešila krízy a konflikty a čelila prírodným, hospodárskym, sociálnym aj technologickým výzvam.

Geopolitická situácia sa takisto od tých čias dramaticky zmenila. V Ázii sa zrodila nová veľmoc a stala sa systémovým konkurentom pre EÚ na mnohých úrovniach. V priebehu rokov sa ukázalo, že zásady vnútorného trhu, t. j. voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a pracovnej sily, sú prospešné pre hospodársku výkonnosť EÚ. Situácia však nie je ani zďaleka dokonalá.

Vykonávanie spoločne dohodnutých pravidiel môže byť pomerne nejednotné, množia sa administratívne požiadavky a kapacity dohľadu nad trhom sú žalostne obmedzené. Okrem toho sme v súčasnosti svedkami zápasenia s cieľmi, ktoré si navzájom odporujú: žiadosti priemyslu, ale aj iných aktérov na vnútroštátnej úrovni o subvencie na jednej strane a výzvy na obmedzenie štátnej pomoci a zachovanie rovnakých podmienok vo všetkých členských štátoch na strane druhej; požiadavky na miestnu produkciu, aby sa udržala tvorba hodnôt a zamestnanosti v Európe oproti požiadavkám na otvorenie trhov a prístup k nim ako spôsob, ako si udržať nákladovú konkurencieschopnosť voči globálnym konkurentom a poskytnúť spotrebiteľom cenovo dostupné produkty; prístup k nevyhnutným surovinám na výrobu tovaru počínajúc automobilmi, veternými turbínami alebo solárnymi panelmi či cez kuchynské spotrebiče až po záhradné náradie v protiklade s podmienkami dodávok týchto zdrojov, ako je zaručenie pracovných a environmentálnych noriem a zaobchádzanie s konkurenčnými záujemcami o tieto zdroje.

Otvorenie trhov a hraníc EÚ, ktoré je kľúčovým aspektom pôvodnej koncepcie jednotného trhu, sa stalo nedostatočným vo svete, ktorý už nedodržiava multilaterálne dohodnuté medzinárodné obchodné pravidlá. V skutočnosti hrozí, že sa dokonca stane zraniteľným miestom, ak EÚ nezavedie určité záruky, ako je prísny dohľad nad kvalitou a bezpečnosťou výrobkov vstupujúcich na trh EÚ alebo preverovanie investícií a súvisiacich cieľov zo strany investorov. Vo svete, ktorý sa odkláňa od multilaterálnych systémov založených na pravidlách smerom k štátom, ktoré zakazujú alebo obmedzujú prístup k zdrojom na základe svojich národných záujmov, prestalo fungovať hospodárstvo spočívajúce na globalizácii a medzinárodne integrovaných dodávateľských reťazcoch.

Vnútorný trh, ktorý bol založený na týchto pravidlách, si preto vyžaduje novú stratégiu Tá by sa mala zameriavať na viaceré aspekty: európsku priemyselnú politiku, priaznivý rámec pre podniky vrátane malých a stredných podnikov (MSP), podniky sociálneho hospodárstva, podporu verejnosti pre európsky projekt, dobre organizované a účinné služby všeobecného záujmu a opatrenia na ochranu a rozvoj nášho sociálneho modelu.

EHSV sa nazdáva, že na prehĺbenie vnútorného trhu je nevyhnutné, aby sa dokončil kapitálový trh EÚ. Ten by sa mal zamerať na financovanie výroby, nákupu a toku tovaru a služieb, pričom treba podporovať najmä výskum, vývoj a inováciu podnikov, ako aj služby všeobecného záujmu a stimulovať podnikateľského ducha.

Takisto by sa mali uprednostniť politiky, ktoré poskytujú rámec pre inovácie súkromných podnikov a podporujú inováciu prostredníctvom prístupu k rizikovému kapitálu, ako aj spolupráce medzi priemyslom a vedou. Presadzovanie acquis by preto malo byť ďalšou prioritou v záujme posilnenia vnútorného trhu. Mnohé z týchto pravidiel neboli, žiaľ, transponované do vnútroštátneho práva, alebo sa uplatňujú veľmi odlišným spôsobom, resp. vo veľmi odlišnej miere. Je to závažná a podstatná prekážka, ktorá bráni hladkému fungovaniu vnútorného trhu.