Marija Minčeva

Bulharsko a Rumunsko splnili podmienky na pristúpenie k schengenskému priestoru v roku 2011. Hoci odvtedy uplynulo 13 rokov, ešte stále im nebolo umožnené využívať všetky výhody voľného pohybu. Tento nesúlad má vysokú politickú cenu a podnecuje euroskepticizmus.

Ministri vnútra Maďarska, Rakúska, Bulharska a Rumunska sa na zasadnutí Rady 22. novembra v Budapešti dohodli, že „iniciujú potrebné kroky“ s cieľom stanoviť dátum zrušenia kontrol na pozemných hraniciach pod podmienkou zvýšeného úsilia o zastavenie príchodu neregulárnych migrantov cez západobalkánsku trasu.

Schengenská dohoda má zásadný význam pre voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu v rámci EÚ a je kľúčovým faktorom hospodárskeho úspechu EÚ. Obmedzenia ohrozujú konkurencieschopnosť a hospodársky rast EÚ a brzdia realizáciu sociálneho trhového hospodárstva, ako sa stanovuje v zmluvách.

Členské štáty už niekoľko rokov pristupujú k dočasnému opätovnému zavádzaniu kontrol na hraniciach. Hospodársky a sociálny vplyv tohto rozhodnutia na jednotný trh však nie je predmetom hodnotenia. Európska komisia posudzuje fyzické prekážky obchodu, týka sa to však len blokád hraníc, demonštrácií a útokov na nákladné vozidlá. Vplyv kontrol na pozemných hraniciach vrátane dočasného obnovenia hraničných kontrol schengenskými členskými štátmi sa nezohľadňujú.

Rada sa v roku 2023 dohodla na zrušení kontrol na vnútorných vzdušných a námorných hraniciach s Bulharskom a Rumunskom s účinnosťou od 31. marca 2024. Kontroly na vnútorných pozemných hraniciach sa však zachovali, pričom nebol stanovený žiadny dátum na ich odstránenie, čo vedie k značným nákladom a bráni spoločnostiam plne využívať výhody jednotného trhu.

Krokmi smerom k úplnej integrácii Bulharska a Rumunska do schengenského priestoru môže EÚ posilniť svoju vnútornú súdržnosť, zvýšiť svoju konkurencieschopnosť a zachovať základné princípy voľného pohybu a solidarity, ktoré sú základom európskeho projektu.

Podľa Európskeho parlamentu by skutočnosť, že tieto krajiny nie sú súčasťou schengenského priestoru, mohla ovplyvniť očakávania trhu, pokiaľ ide o štatút týchto krajín v EÚ. Ide o politický signál, ktorý by mohol mať vplyv na výnosy štátnych dlhopisov, ceny finančných aktív a úrokové sadzby, ktorým čelia firmy a domácnosti, a mohol by a poškodiť reálnu ekonomiku.

Obe krajiny ročne platia miliardy EUR v dôsledku zvýšených logistických nákladov, oneskorení pri dodávaní tovaru a vybavenia a zvýšených nákladov na palivo a vodičov. Tieto priame náklady sa nevyhnutne prenášajú na spotrebiteľov v podobe vyšších cien a majú vplyv na fyzické a duševné zdravie pracovníkov.

Táto situácia je tiež prekážkou pre cestovný ruch a rovnako bráni voľnému pohybu pracovnej sily, čím obmedzuje možnosti pracovníkov z Bulharska a Rumunska hľadať si zamestnanie v susedných členských štátoch. Toto obmedzenie má vplyv na stavebníctvo, poľnohospodárstvo a služby, ktoré sú vo veľkej miere závislé od sezónnych a dočasných pracovníkov.

Enrico Letta vo svojej správe o budúcnosti jednotného trhu požaduje postaviť sa proti akýmkoľvek pokusom o obmedzenie slobody pohybu medzi členskými štátmi vrátane technických obmedzení trás a cestnej dopravy, a proti akémukoľvek pozastaveniu vykonávania Schengenskej dohody.

Je najvyšší čas, aby Rada stanovila dátum zrušenia kontrol na pozemných hraniciach medzi Bulharskom, Rumunskom a ostatnými členskými štátmi, ktoré sú členmi schengenského priestoru. Konečné rozhodnutie o tejto otázke sa očakáva na zasadnutí Rady EÚ pre spravodlivosť a vnútorné veci 12. decembra.