EHSV info

Mladá aktivistka v oblasti klímy a ľudských práv a spoluzakladateľka organizácie Youth for Climate Belgium Adélaïde Charlier poukazuje na všetky chyby v súvislosti s dohodou o klíme COP 29, ktorá bola práve vyrokovaná v hlavnom meste Baku Azerbajdžanu. Konferencia COP 29, ktorú mnohí vnímajú ako symbol zničenej dôvery a nerovnosti v oblasti klímy, zanechala v zraniteľných národoch a občianskej spoločnosti pocit trpkého sklamania.

Nedávna konferencia COP 29 o zmene klímy v Baku rozdelila svet, pričom zraniteľné národy a občianska spoločnosť vyjadrili hlbokú frustráciu nad tým, čo sa považuje za zradu dôvery. Hoci sa dosiahla dohoda, v rámci ktorej sa prisľúbilo ročne vyčleniť 300 miliárd dolárov na pomoc rozvojovým krajinám pri adaptácii na zmenu klímy do roku 2035 – výrazne sa ňou zaostáva za naliehavými potrebami tých, ktorí sú najviac zasiahnutí klimatickou krízou.

„Žiadna dohoda je lepšia ako zlá dohoda“

Harjeet Singh, riaditeľ pre globálnu angažovanosť v rámci Iniciatívy pre zmluvu o nešírení fosílnych palív, vyhlásil 24 hodín pred schválením konečnej dohody: „Žiadna dohoda je lepšia ako zlá dohoda“. Jeho vyjadrenie odrážalo rastúce napätie medzi postihnutými krajinami, občianskou spoločnosťou a bohatšími krajinami. Do nedele konferencia predstavila triezvu realitu s jediným finančným cieľom: prísľubom „300 miliárd dolárov ročne do roku 2035“. Tento cieľ je smiešny, pretože je oveľa nižší než to, čo spoločne požadovali zraniteľné krajiny (1,3 bilióna dolárov na pokrytie ich potrieb v oblasti adaptácie, zmierňovania a riešenia strát a škôd).

Dohoda je viazaná na nový kolektívny kvantifikovaný cieľ (NCQG), ktorý má financovať klimatickú transformáciu v rozvojových krajinách. Hoci je trojnásobne vyšší ako cieľ 100 miliárd dolárov stanovený v roku 2009, ktorý sa dosiahol až s dvojročným oneskorením koncom roka 2022, stále nie je ani zďaleka dostatočný. Záväzok 100 miliárd dolárov z roku 2009 by po zohľadnení inflácie predstavoval do roku 2035 sumu 258 miliárd dolárov, čo zodpovedá reálnemu zvýšeniu skutočného úsilia len o 42 miliárd dolárov. Výzva zo strany zraniteľných krajín bola jasná: „Bilióny, nie miliardy“.

Štruktúra navrhovaného finančného cieľa je rovnakým sklamaním ako samotná suma. Chýba v nej akýkoľvek konkrétny záväzok k mechanizmom verejného financovania, ako sú granty alebo dotácie, ktoré krajiny globálneho Juhu nevyhnutne potrebujú.

Okrem toho neexistujú žiadne čiastkové ciele na primerané financovanie zmierňovania, adaptácie a riešenia strát a škôd. Nedostatok jasného zamerania na adaptáciu v kombinácii s neprimeraným dôrazom na zmierňovanie – financované predovšetkým multilaterálnymi rozvojovými bankami a súkromným sektorom – svedčí o pretrvávajúcej neschopnosti poučiť sa z roku 2009, keď bola adaptácia nedostatočne financovaná, čo sa ešte znásobilo chýbajúcou zodpovednosťou a osobitným financovaním strát a škôd.

Okrem toho sa síce spomínajú straty a škody, ale len vágne a povrchne, namiesto toho, aby boli zmysluplne začlenené do dohody. Rámec tiež ponecháva otvorené dvere pre veľké spoliehanie sa na súkromné financovanie vrátane verejno-súkromných partnerstiev, súkromných investícií so zníženým rizikom podporovaných z verejných zdrojov a plne súkromných investícií, ktoré sa aktívne podporujú.

Ignorovanie historických povinností

Okrem nedostatočného financovania dohoda odhalila hlboké trhliny v diplomacii v oblasti klímy. Bohatšie krajiny ignorovali diferencovanú zodpovednosť, čím presunuli časť finančného bremena na zraniteľné krajiny, ktoré už teraz znášajú najväčšiu ťarchu klimatických vplyvov. Krajiny ako India, Kuba, Bolívia a Nigéria vyjadrili svoj hnev a obvinili bohaté krajiny, že za svoje historické emisie skleníkových plynov neplatili.

Toto ignorovanie úplne rozbilo dôveru a napätie dosiahlo úroveň, aká nemá v histórii rokovaní COP obdobu. Súčasný prísľub vo výške 300 miliárd dolárov je len veľmi málo v porovnaní s 1 biliónom dolárov, ktorý odborníci OSN odhadujú ako minimálnu investíciu potrebnú pre rozvojové krajiny (okrem Číny) do roku 2035.

Zlá dohoda pod tlakom

Najchudobnejšie a najzraniteľnejšie krajiny sveta, vrátane 45 najmenej rozvinutých krajín a 40 malých ostrovných štátov, nakoniec pod obrovským politickým tlakom dohodu prijali. Prinútil ich k tomu strach, že sa nedosiahne vôbec žiadna dohoda, najmä v súvislosti s možnosťou, že pod vedením prezidenta Trumpa by sa ohrozil budúci pokrok v oblasti klímy. Akceptovanie nedostatočných finančných prostriedkov na zabezpečenie okamžitej pomoci bolo pre mnohých trpkým kompromisom.

Cena za omeškanie

Táto „zlá dohoda“ nie je len ranou pre diplomatické vzťahy, ale bude mať zničujúce dôsledky na životy miliónov ľudí. Zraniteľné národy sa už ocitli na pokraji svojich síl v dôsledku extrémneho počasia, stúpajúcej hladiny morí a nedostatku zdrojov. Vlády bohatších krajín musia uznať, že investovať teraz do opatrení v oblasti klímy bude stáť oveľa menej ako čakať na zvýšenie katastrofického účtu, ktorý nám príroda vystavuje.

Výsledok konferencie COP 29 je jasným varovaním: klimatická kríza si vyžaduje odvážne a naliehavé opatrenia a spravodlivosť pre tých, ktorých sa najviac dotýka. Bez transformačných záväzkov sa z roka na rok prehlbujú rozdiely medzi globálnym Severom a Juhom, čo podkopáva samotnú podstatu globálnej spolupráce v oblasti klímy.

V očakávaní COP 30 je jasné, že boj za klimatickú spravodlivosť sa ešte zďaleka neskončil.

Adélaïde Charlier je 23-ročná európska aktivistka za klimatickú spravodlivosť, známa najmä ako spoluzakladateľka organizácie Youth for Climate Belgium a rovnako ako zakladateľka organizácie Bridge (premosťovanie politiky v oblasti mládeže a klímy). Je tiež nominovaná na ocenenie Forbes 30 pod 30 za rok 2024.

„My, vidiecke ženy, nechceme, aby sa na nás pozeralo s ľútosťou alebo so súcitom, chceme byť uznané a ocenené ako spojenci pri dosahovaní udržateľného rozvoja. Potrebujeme príležitosti a kvalitné základné služby, aby sme mohli zotrvať tam, kde žijeme, a ďalej kŕmiť svet,“ zdôrazňuje Luz Haro Guanga, ekvádorská roľníčka a výkonná tajomníčka Siete vidieckych žien Latinskej Ameriky a Karibiku (Red LAC), ktorá nedávno vystúpila na diskusii EHSV na tému Ženy a trojitá planetárna kríza. V rozhovore pre EHSV info pani Haro Guanga hovorí o dôsledkoch zmeny klímy v Latinskej Amerike a o tom, prečo, napriek neúspechu COP16, v boji za udržateľnejšiu a zdravšiu planétu nie je čas ani priestor na pesimizmus.

Vaša organizácia RedLAC sa zúčastnila na COP16. Sú výsledky konferencie pre vás sklamaním, keďže sa nedosiahol žiaden konsenzus, pokiaľ ide o finančné prostriedky na ochranu prírody a biodiverzity? Podarilo sa na COP 16 niečo dosiahnuť?

Haro Guanga: Ako ekvádorská žena z vidieka bojujem za práva svojich vidieckych sestier v Ekvádore už od 80. rokov minulého storočia. Za týchto takmer 40 rokov som sa okrem iného naučila, že na spoločenské procesy je potrebné obrovské úsilie, prinášajú málo okamžitých výsledkov a vyžadujú si najmä vytrvalosť, konzistentnosť a neodbytnosť. Dosiahnuť konsenzus v otázke finančných prostriedkov na ochranu prírody a biodiverzity by bolo skvelé, ale som si istá, že hlasy tisícok mužov a žien z miest i vidieka, ktoré doleteli na COP16 ako obrovské množstvo malých zrniek piesku, zarezonovali aj u tých, ktorí doposiaľ nemali chuť podporiť tento naliehavý boj proti zmene klímy.

Nepodarilo sa nám dosiahnuť cieľ, ale práve teraz musíme zintenzívniť svoje úsilie zamerané na orgány každého mesta, komunity a krajiny, aby si to uvedomili a vďaka personálnym a technickým zdrojom a politickej vôli prijali tie najlepšie rozhodnutia, ktoré umožnia predísť tomu, aby v budúcnosti zomierali ľudia od hladu preto, lebo sme dnes nič neurobili.

Ako zmena klímy vplýva na domorodé a vidiecke ženy v Latinskej Amerike?

Chcela by som zdôrazniť niektoré fakty z dokumentu, ktorý zostavila Medziamerická komisia žien (CIM) Organizácie amerických štátov (OAŠ) na základe dialógov so 70 vedúcimi predstaviteľkami zo 16 krajín. Dialógy sa začali v septembri 2024. Dokument bol predložený na COP16 a boli v ňom prezentované názory vidieckych žien.

V záveroch sa konštatuje, že zmena klímy je realitou vo všetkých krajinách vrátane krajín na americkom kontinente a jej dôsledky sú vážne. Vyzdvihnuté boli štyri klimatické javy.

Dlhotrvajúce suchá: niektoré krajiny zaznamenali počas celých mesiacov len veľmi málo zrážok, pričom v južnejších oblastiach sú to suchá trvajúce už viacero rokov.

Nárast teploty výrazne presahuje normálnu úroveň: tieto vysoké teploty spolu so suchou pôdou prispievajú k mnohým požiarom, niektoré sú spontánne, iné založené zámerne, ale všetky zhoršuje sucho, ktoré ovplyvňuje životy aj biodiverzitu. Napríklad, kým sa konala schôdza o Brazílii, prišla informácia, že v štáte Piauí vypuklo 300 požiarov.

Víchrice: bolo spomenuté, že dažde sú intenzívne, trvajú veľmi krátko a často ich sprevádzajú silné víchrice. Účastníci zo Strednej Ameriky, Mexika, Dominikánskej republiky a pobrežnej Kolumbie vraveli, že sa zvýšila intenzita a frekvencia hurikánov a tropických búrok, ktoré zasahujú ich územia.

Zmenený priebeh zrážok: prší, keď sa to najmenej čaká. Takto sa vyjadrili mnohí účastníci na všetkých schôdzach, pričom účastníci z juhu a oblastí Ánd hovorili o nečakanom mraze, krupobití a snežení. Vo všeobecnosti bol zaznamenaný pokles zrážok, ale konštatovalo sa, že keď prší, ide o prívalové dažde, ktoré spôsobujú povodne a prírodné katastrofy a ich výsledkom sú straty na životoch, zničená infraštruktúra, cesty a úroda. Zhoršuje to životné podmienky, najmä vo vidieckych oblastiach. Jeden účastník to zhrnul vetou: „Niekedy je dážď hrôzostrašný.“

Na druhej strane sa používajú neudržateľné postupy, ktorými sa vyčerpávajú prírodné zdroje. Najviac znepokojujúcimi a tiež najčastejšie spomínanými problémami boli ťažba dreva a ničenie lesov a mangrovov; úmyselné zakladanie lesných požiarov; neprimerané hospodárenie s vodnými zdrojmi; znečistenie; podpora intenzívnych, expanzívnych a znečisťujúcich činností, pri ktorých sa intenzívne využíva voda; a nadmerné používanie chemických prípravkov v poľnohospodárstve, herbicídov a pesticídov.

Jeden aspekt, na ktorý sa obzvlášť upozorňovalo, bola nečinnosť niektorých miestnych a národných vlád, ktoré nevytvárajú regulačné rámce na obmedzenie deštruktívnych činností a podporu udržateľných výrobných stratégií. Niektoré krajiny aj majú právne predpisy, ale vzhľadom na korupciu alebo osobné politické záujmy ich príslušné orgány neuplatňujú.

Medzinárodní lídri by preto mali vyvinúť väčší tlak na štáty, aby dodržiavali dohody o biodiverzite a zmene klímy, ktoré podpísali.

Keď sa pozriete na to, akým smerom sa uberá boj proti zmene klímy a ochrana životného prostredia, vidíte to optimisticky alebo pesimisticky? Čo by sa podľa vás malo urobiť?

Ak nebudeme mať veľké sny, nedosiahneme veľké veci. Zmena klímy nás zasahuje a jej dôsledky rýchlo pribúdajú. Nemôžeme prestať bojovať za to, aby rozhodujúci činitelia zamerali pozornosť na tieto dôležité aspekty, ktoré si vyžadujú prioritné opatrenia, nielen z hľadiska financovania, ale aj v podobe koordinácie a spolupráce. A tiež menej egoizmu a politickej zaslepenosti.

Optimisticky sa nazdávam, že ak budeme ďalej trvať na svojom, vyjadrovať svoje požiadavky a vytrvalo podporovať dlhodobé spoločenské procesy, ak budeme uzatvárať strategické spojenectvá na americkom kontinente a na celom svete, dokážeme ovplyvniť verejnú politiku a zaistiť, že tí, ktorí zastávajú dôležité funkcie alebo prijímajú rozhodnutia, to budú robiť s presvedčením, že je naliehavo potrebné bojovať proti zmene klímy a zároveň obmedziť činnosti, ktoré urýchľujú jej neblahé a ničivé dôsledky pre našu planétu: požiare, pestovanie monokultúr, neselektívne používanie insekticídov a chemikálií, ničenie povodí, neselektívny rybolov, ničenie vodných zdrojov, čistenie odpadových vôd atď.

Pesimizmus by oslabil naše hlasy a mohol by nás priviesť k tomu, že sa prestaneme usilovať a vzdáme náš boj. Nesmieme strácať čas, napriek tomu, že dochádza k negatívnym javom, v boji za udržateľnejšiu a zdravšiu planétu pesimizmus nemá miesto. Pre súčasné aj nasledujúce generácie je to otázka života a smrti!

Už včera bolo neskoro. Ale aj dnes ešte môžeme začať meniť postoje a prijímať záväzky pre dobro ľudí.

Luz Haro Guanga je ekvádorská roľníčka a výkonná tajomníčka Siete vidieckych žien Latinskej Ameriky a Karibiku a predsedníčka technickej vetvy RedLAC v Ekvádore FUNMUJERURAL-e. RedLAC je sociálna organizácia, ktorá združuje vyše 200 ženských organizácií z celej Latinskej Ameriky a Karibiku. Bola založená v Argentíne v roku 1990 a jej cieľom je podporovať skutočnú občiansku a politickú participáciu vidieckych žien. Vďaka jej dlhodobému úsiliu vyhlásila Organizácia amerických štátov (OAŠ) obdobie 2024 – 2034 za „Medziamerické desaťročie za práva všetkých žien a dospievajúcich aj mladších dievčat vo vidieckych oblastiach na americkom kontinente“.

V roku 2021 belgické združenie Grootouders voor het Klimaat (Starí rodičia za klímu) získalo za svoju kampaň s názvom „Naše úspory pre ich budúcnosť“ Cenu EHSV pre občiansku spoločnosť v oblasti klimatických opatrení. Cieľom kampane bolo povzbudiť približne 2,4 milióna belgických starých rodičov, aby svoje úspory, ktorých hodnota sa v tom čase odhadovala na 910 miliárd eur, reinvestovali do udržateľnejších projektov. EHSV Info hovoril so združením Grootouders voor het Klimaat o súčasnej situácii týkajúcej sa klímy a udržateľného financovania, ako aj o očakávaniach a plánoch do budúcnosti.

Vidíte hmatateľné výsledky po troch rokoch svojej kampane? Ako by ste celkovo zhodnotili stav v oblasti klímy a udržateľného financovania v Belgicku? Môžeme hovoriť o pokroku a zvýšila sa medzi ľuďmi informovanosť o význame tejto problematiky?

Cena EHSV bola pre nás dôležitým uznaním a podporou. Často sme ju spomínali v komunikácii s vládou, inými podpornými organizáciami a našimi spoluobčanmi. Prostredníctvom prezentácií, praktických seminárov a série prednášok o udržateľnom financovaní nám táto cena pomohla nadviazať ďalšie kontakty a rozvíjať našu kampaň zameranú na starých rodičov, ako aj mladšie generácie.

Uvedomili sme si, že ešte stále to nie je samozrejmá téma, hoci súčasne sa v Európe vyvíja veľké legislatívne úsilie (taxonómia, Zelená dohoda, smernica o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov, smernica o náležitej starostlivosti v oblasti udržateľnosti podnikov atď.). Vďaka tomu teraz aj podniky a odvetvia prijímajú čoraz viac iniciatív, na ktoré môžeme poukázať. Je to niečo žiaduce a potrebné, ako to, žiaľ, opäť ukázali (nedostatočné) výsledky konferencie zmluvných strán v Baku.

Z nedávnej štúdie sme sa dozvedeli, že naša práca na zvyšovaní informovanosti je stále veľmi potrebná. Len 5 – 15 % investorov využíva svoje právo požiadať finančné inštitúcie, aby zohľadnili ich udržateľné preferencie. Preto musíme pokračovať v práci.

Čo očakávate od COP29? Zúčastňujete sa na konferencii, ak nie priamo, tak podporovaním 12-ročného Ferreho a jeho starých rodičov? Myslíte si, že financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy je kľúčovou témou v súvislosti so spravodlivou transformáciou?

V čase písania tohto článku sa konferencia COP29 práve skončila. Od samého začiatku sme finančne aj komunikačne plne podporovali 12-ročného Ferreho, ktorý spolu so svojimi starými rodičmi, členmi nášho združenia, cestoval do Baku, aby bol vypočutý hlas detí. Chceli by sme sa tiež poďakovať všetkým starým rodičom a orgánom, vďaka ktorým to bolo možné.

COP29 mala byť konferenciou o financovaní opatrení v oblasti klímy, pretože financovanie je pre spravodlivú transformáciu skutočne kľúčové. Žiaľ, na konferencii v Baku sa tejto otázke podľa nás nevenovala dostatočná pozornosť. Naše posolstvo sa nemení. Peniaze sú dostupné a my žiadame tých, ktorí nimi disponujú, aby prevzali zodpovednosť a investovali ich udržateľným spôsobom v záujme budúcnosti svojich vnúčat.

Ktoré najnovšie projekty vášho združenia by ste radi spomenuli? Pripravujú sa už nejaké nové projekty?

Aj naďalej sa do budúcnosti pozeráme s nádejou. Rok 2025, v ktorom si pripomenieme desiate výročie Parížskej dohody, bude pre naše združenie rokom, keď budeme oslovovať veľký počet starých rodičov, ktorí sú členmi hlavných organizácií seniorov vo Flámsku. Práve prebiehajú prípravy, v rámci ktorých sa niekoľko desiatok členov nášho združenia školí, aby sa s plnou istotou mohli aktívne zapájať do diskusií o klíme.

Pripravili sme niekoľko seminárov vrátane seminárov o udržateľnom sporení a investovaní, ktoré ponúkame bezplatne všetkým miestnym organizáciám seniorov. Už teraz vidíme veľké nadšenie. Koncom novembra 2025 zorganizujeme veľké záverečné podujatie, o ktorom dúfame, že nebude koncom, ale začiatkom rastúceho záväzku do budúcnosti.

Hugo Van Dienderen je spoluzakladateľom a spolupredsedom združenia Grootouders voor het Klimaat. Toto združenie, založené v roku 2019, je nezávislým hnutím starších ľudí, najmä starých otcov a starých mám, ktorí chcú zanechať budúcim generáciám svet vhodný na život.

Na fotke: Ferre na konferencii COP29 v Baku so svojimi starými rodičmi, ktorí sú členmi združenia Grootouders voor het Klimaat. Ferre mal možnosť vyjadriť svoje obavy z klimatickej krízy mnohým dôležitým ľuďom.

Môžeme pomôcť zachrániť svet udržateľnými investíciami? Keďže finančný sektor prechádza pozoruhodnou transformáciou vzhľadom na environmentálne a sociálne výzvy, Dr. Brigitte Bernard-Rau z Hamburgskej univerzity nám podrobnejšie priblíži novú účinnú investičnú stratégiu: spoločensky prospešné investovanie. Stratégia predstavuje zásadný posun v tom, ako uvažujeme o úlohe kapitálu a financií v spoločnosti, a spochybňuje tradičnú myšlienku, že investori si musia vybrať, či chcú zarábať peniaze alebo meniť svet k lepšiemu.

Brigitte Bernard-Rau

Vo svete, ktorý čelí bezprecedentným environmentálnym a sociálnym výzvam od zmeny klímy a straty biodiverzity až po potravinovú bezpečnosť, nerovnosť, blahobyt a zdravotnú starostlivosť, prechádza finančný sektor pozoruhodnou transformáciou. Spoločensky prospešné investovanie sa objavilo ako účinný prístup, ktorý spochybňuje tradičnú myšlienku, že investori si musia vybrať, či chcú zarábať peniaze alebo meniť svet k lepšiemu. Čo však presne spoločensky prospešné investovanie znamená a ako sa líši od iných foriem udržateľného financovania?

Ako chápať spoločensky prospešné investovanie

Spoločensky prospešné investovanie predstavuje v podstate zásadný posun v tom, ako uvažujeme o úlohe kapitálu a financií v spoločnosti. Podľa vymedzenia Globálnej siete pre spoločensky prospešné investovanie (Global Impact Investing Network, GIIN) ide o investičnú stratégiu, ktorá zahŕňa investície realizované s cieľom dosiahnuť spolu s finančnou návratnosťou aj pozitívny, merateľný sociálny a environmentálny vplyv. Toto zdanlivo jednoduché vymedzenie však nevypovedá o tom, aký komplexný je transformačný potenciál spoločensky prospešného investovania.

Na to, aby sme mohli úplne pochopiť osobitnú úlohu tohto typu financovania v modernom finančníctve (s materialistickým prístupom), musíme zistiť, kde sa nachádza v širšom spektre investičných prístupov. Na jednom konci spektra máme tradičné investovanie, kde je na prvom mieste finančná návratnosť a maximalizácia zisku, zatiaľ čo sociálne či environmentálne aspekty nezohrávajú pri rozhodovaní žiadnu úlohu. Ako sa v tomto spektre posúvame ďalej, nachádzame čoraz dômyselnejšie prístupy, ktoré zohľadňujú sociálne faktory a faktory environmentálneho správania, až sa dostaneme k rozmanitým investíciám v záujme udržateľného financovania. Spoločensky prospešné investovanie je spomedzi nich najlepšou investičnou stratégiou, ktorá presadzuje pozitívnu a transformačnú zmenu spojením finančnej návratnosti so sociálnymi a environmentálnymi cieľmi.

Investičné prístupy v skratke:

• tradičné investovanie sa zameriava len na finančnú návratnosť a nezohľadňuje sociálne a environmentálne faktory. Už dlho je základným kameňom kapitálových trhov;
• začlenenie kritérií ESG znamená, že sa pri investičných rozhodnutiach ako ukazovatele rizika zohľadňujú environmentálne a sociálne kritériá a kritériá v oblasti správy a riadenia, ale nepovažujú sa za primárne hnacie sily investovania;
• udržateľné financovanie znamená, že sa pri investičných rozhodnutiach zohľadňujú kritériá ESG a že sa udržateľnosť považuje za spôsob vytvárania hodnôt. Podporuje investície, ktoré sa zameriavajú na výzvy v oblasti udržateľnosti, a prináša pozitívne sociálne a environmentálne zmeny. Zahŕňa aj investície do transformácie, ktorými sa financuje jednak to, čo je už dnes šetrné k životnému prostrediu (zelené financovanie), jednak postupný prechod na úrovne výkonnosti šetrné k životnému prostrediu (financovanie transformácie);
• spoločensky prospešné investovanie znamená významný posun na finančných trhoch a podstatné presmerovanie na spoločenský prospech a prináša odpoveď na otázku: Pomáhajú investície do udržateľnosti meniť svet k lepšiemu? Tento typ investovania sa preto javí ako prístup, pri ktorom sa kladie najväčší dôraz na zámer a ktorý sa aktívne a s rovnakým odhodlaním usiluje o dosiahnutie finančnej návratnosti a merateľného pozitívneho sociálneho alebo environmentálneho vplyvu.

Dve stránky spoločensky prospešného investovania: podporujúce verzus vytvárajúce

V rámci spoločensky prospešného investovania existuje zásadný rozdiel medzi investíciami, ktoré podporujú spoločenský prospech, a tými, ktoré ho vytvárajú. Táto diferenciácia pomáha investorom pochopiť nielen to, kam ich peniaze smerujú, ale aj to, ako prispievajú k pozitívnej zmene.

• Investície podporujúce spoločenský prospech, podporujú podniky, ktoré už preukázali, že používajú pozitívne environmentálne alebo sociálne postupy a že sú odhodlané byť prospešné prostredníctvom svojich operácií a výsledkov.
• Investície vytvárajúce spoločenský prospech, aktívne vytvárajú nové spôsoby riešenia sociálnych alebo environmentálnych výziev, pričom sa často zameriavajú na transformáciu a systémové zmeny.

Toto teoretické rozlíšenie sa pretavuje do praktického uplatňovania v rôznych odvetviach.

Čistá energia

Pri prechode na čistú energiu by investície podporujúce spoločenský prospech mohli zahŕňať nákup podielov v etablovaných spoločnostiach zameraných na energiu z obnoviteľných zdrojov alebo výrobu elektrických vozidiel. Tieto spoločnosti už prispievajú k environmentálnej udržateľnosti prostredníctvom svojich hlavných obchodných modelov. Investície vytvárajúce spoločenský prospech v tom istom odvetví by sa zase mohli zamerať na financovanie startupov, ktoré pôsobia v oblasti batériových technológií v počiatočnej fáze, alebo inovačných komunitných projektov v oblasti solárnej energie na územiach s nedostatočnou dostupnosťou služieb. Vytvárajú totiž úplne nové riešenia, ako zvládnuť energetické výzvy.

Udržateľné poľnohospodárstvo

Ďalším názorným príkladom je odvetvie udržateľného poľnohospodárstva. Investície podporujúce spoločenský prospech by mohli podporiť etablovaných výrobcov potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo udržateľné poľnohospodárske činnosti, zatiaľ čo investície vytvárajúce spoločenský prospech by sa zamerali na vývoj nových regeneratívnych poľnohospodárskych techník alebo revolučných riešení mestského poľnohospodárstva, ktoré by mohli zmeniť náš spôsob výroby potravín.

Sociálny vplyv

V oblasti sociálneho vplyvu investície podporujúce spoločenský prospech často podporujú spoločnosti s účinnou politikou rozmanitosti a spravodlivými pracovnými postupmi. Naopak, investície vytvárajúce spoločenský prospech by mohli financovať výstavbu nových cenovo dostupných bytov alebo priekopnícke vzdelávacie technologické riešenia pre komunity s nedostatočnou dostupnosťou služieb, ktoré aktívne vytvárajú nové cesty k sociálnej spravodlivosti.

Investičný proces: od zámeru k vplyvu

Ak má byť spoločensky prospešné investovanie úspechom, je nevyhnutné striktne sa držať stanoveného postupu, ktorý sa – so zámerom dosiahnuť pozitívnu sociálnu a environmentálnu zmenu – začína stanovením jasných cieľov z hľadiska vplyvu. Investori musia vymedziť konkrétne environmentálne alebo sociálne výsledky, ktoré sa snažia dosiahnuť, stanoviť merateľné ciele a často zosúladiť tieto ciele so zavedenými rámcami, ako je globálny ukazovateľ Organizácie Spojených národov pre 17 cieľov udržateľného rozvoja a 169 cieľov Agendy 2030.

Týmto zámerom sa spoločensky prospešné investovanie odlišuje od iných foriem udržateľného financovania. Od investorov orientovaných na spoločensky prospešné investovanie sa vyžaduje, aby začali uplatňovať postup náležitej starostlivosti, v rámci ktorého sa dôkladne posúdi finančná výkonnosť, ako aj schopnosť vytvárať a merať zmysluplné sociálne alebo environmentálne výsledky.

Finančné hodnotenie investície je osvedčeným postupom podporovaným štandardizovanými spôsobmi merania a spoľahlivými metodikami. Nefinančné hodnotenie, ako je hodnotenie sociálneho a environmentálneho vplyvu, je však stále menej rozvinuté a neexistujú preň univerzálne rámce. Investori preto musia na to, aby posúdili, do akej miery sa daný podnik zasadzuje za spoločenský prospech, použiť iné metódy, než je tradičná finančná analýza. To zahŕňa hodnotenie záväzku manažmentu dosiahnuť ciele spoločenskej prospešnosti, jeho schopnosť účinne merať vplyv a transparentne zverejňovať výsledky a informovať o nich. Proces posudzovania často zahŕňa preskúmanie konkrétnych ukazovateľov vplyvu prispôsobených cieľom investície, čím sa zabezpečí súlad s uznávanými rámcami, ako je IRIS+ alebo Projekt riadenia vplyvu (Impact Management Project, IMP, 2024).

Okrem toho je na posilnenie postupu náležitej starostlivosti nevyhnutné rozlišovať medzi „vplyvom spoločnosti“ a „vplyvom investora“. Vplyv spoločnosti sú priame sociálne alebo environmentálne účinky jej činností a výrobkov. Zatiaľ čo vplyv investora je vplyv, ktorý majú investori na správanie a výsledky spoločnosti prostredníctvom svojich investičných rozhodnutí a stratégií zapojenia. Pochopenie tohto rozdielu má zásadný význam pre presné posúdenie celkového vplyvu investícií a vypracovanie účinných postupov merania vplyvu.

Výzvy, zložitosť a úvahy

Napriek svojmu potenciálu čelia spoločensky prospešné investície značným prekážkam:

1. meranie vplyvu: keďže neexistujú štandardizované spôsoby merania, je ťažké kvantifikovať alebo porovnávať sociálne a environmentálne výsledky. Transparentnosť a dôsledné sledovanie merania vplyvu a informovanie o ňom majú zásadný význam pre zabezpečenie konzistentnosti a zodpovednosti a pomôžu zaistiť, aby tvrdenia o vplyve boli podložené dôkazmi;
2. problematické prisudzovanie účinkov: pri širších systémových zmenách je ťažké izolovať účinky konkrétnych investícií a prisúdiť ich jednej investícii. Ako určiť, do akej miery možno konštatovanú zmenu priamo pripísať konkrétnej investícii, to je i naďalej jedným z pretrvávajúcich problémov v oblasti spoločensky prospešného investovania. Napríklad zlepšenie cieľa udržateľného rozvoja č. 3 – Dobré zdravie a kvalita života – by mohlo byť výsledkom kombinácie investícií do zdravotníckych zariadení, vzdelávania a infraštruktúry, a nie len jednej cielenej investície. Je potrebné vypracovať metodiky, ako je kontrafaktuálna analýza a porovnávanie kontrolných skupín, môže to však byť náročné na zdroje a nie vždy uskutočniteľné, najmä v prípade menších projektov alebo na rozvíjajúcich sa trhoch;
3. klamlivé tvrdenia o vplyve: prehnané alebo nepravdivé tvrdenia spoločností alebo fondov o ich sociálnom alebo environmentálnom vplyve oslabujú dôveru v tento sektor. Na zachovanie dôvery a integrity v rámci celej oblasti spoločensky prospešného investovania sú mimoriadne dôležité transparentné informovanie a overené tvrdenia o vplyve (ITF). Jasné normy merania vplyvu a spoľahlivé overovacie metódy spolu s externými auditmi a nezávislou certifikáciou sú nevyhnutné na zachovanie dôveryhodnosti.

Uvoľnenie transformačného potenciálu spoločensky prospešného investovania

Spoločensky prospešné investovanie stojí na čele hlbokej transformácie globálneho financovania a predstavuje oveľa viac než len ďalšiu investičnú stratégiu. Stelesňuje zásadnú zmenu úlohy financií v spoločnosti. Spochybňuje tradičné presvedčenie, že finančná návratnosť a pozitívny sociálny a environmentálny vplyv sú navzájom nezlučiteľné.

Vývoj spoločensky prospešného investovania ukázal, že investori môžu súčasne dosahovať ziskovú návratnosť a zároveň prispievať k zmysluplnej sociálnej a environmentálnej zmene. Spojením zámeru a zisku ponúka spoločensky prospešné investovanie presvedčivý spôsob, ako vytvoriť finančný systém, ktorý bude slúžiť ľuďom aj planéte.

Brigitte Bernard-Rau je postdoktorandská výskumná pracovníčka a pôsobí v Škole podnikania, ekonómie a sociálnych vied na Hamburskej univerzite. Jej výskum sa zameriava na ratingy ESG a ratingové agentúry, udržateľné financovanie, sociálne zodpovedné investovanie, spoločensky prospešné investovanie a sociálnu zodpovednosť podnikov. Nedávno jej vyšla kniha Sustainability Stories: The Power of Narratives to Understand Global Challenges (Springer Nature, 2024). Kniha obsahuje viac ako 30 inšpiratívnych príbehov od rôznych autorov z celého sveta, ktorí predstavujú rozmanité spôsoby, ako sa zapojiť do úsilia o spoločné blaho a dosiahnuť zmenu v komunitách, pracovných postupoch a živote ľudí.

Climate Reporters je nová litovská spravodajská agentúra, ktorá sa venuje klíme a jej cieľom je opätovne vzbudiť záujem o správy v oblasti klímy a vrátiť túto tému späť medzi priority redakčných programov. Ide o pozoruhodný príklad občianskej žurnalistiky, pretože agentúra Climate Reporters kombinuje komunikáciu a klimatický aktivizmus s cieľom vzdelávať ľudí o zmene klímy a hájiť záujmy našej planéty Zem počas environmentálnej krízy.

Rūta Trainytė

Litovská spravodajská agentúra zameraná na klímu Climate Reporters začala svoju činnosť tento rok. Ide o iniciatívu mimovládnych organizácií (MVO) a príklad občianskej žurnalistiky. Cieľom tejto agentúry je pomôcť novinárom informovať o rôznych aspektoch environmentálnej krízy. Tím agentúry pripravuje texty na túto tému a zasiela ich redakciám.

Agentúru prevádzkuje komunita aktivistov. Texty píšu novinári, odborníci na vzťahy s verejnosťou, zástupcovia MVO, aktivisti a vedci – stručne povedané ľudia, ktorým nie je ľahostajné, čo sa deje a chcú dosiahnuť zmenu v spoločnosti. Tvoria aj správnu radu agentúry. Rada zabezpečuje dôveryhodnosť tejto novej iniciatívy.

Agentúra nie je vo svete komunikácie nováčikom, pretože už predtým získala značné skúsenosti v oblasti vzťahov s verejnosťou, editovania a vytvárania a spravovania webových portálov. Nie sme nováčikmi ani v otázkach klímy. A tak vznikla táto myšlienka. Robíme to, čo vieme najlepšie, a spájame to s klimatickým aktivizmom. V tejto environmentálnej kríze hájime záujmy našej matky Zem.

Samozrejme, sme v kontakte s novinármi. V redakciách dominuje názor, že správy o klíme verejnosť nezaujímajú a nikto na ne nekliká. Články s názvami, ktoré obsahujú pojmy „zmena klímy“ alebo „klimatická kríza“ preto ani nezverejňujú. Čo znamená popieranie klimatickej krízy? Je to spôsob, ako chrániť spoločnosť pred zlými správami a úzkosťou?

Realita pritom možno nie ja až taká zlá, ako sa javí. Redakcie denne zaplavuje obrovské množstvo správ, ktoré fyzicky nie je možné všetky spracovať, a to aj bez prípravy správ o klíme. A dôležité sú aj znalosti o danej téme. A tu prichádzame na rad my: ďalším krokom našej agentúry Climate Reporters je novinárov vyškoliť. Uvedomujeme si, že novinári musia tomuto problému rozumieť, aby sa vyhli greenwashingu.

Ďalej sa chceme venovať osvete a atraktívnym spôsobom vyučovať určité skupiny o zmene klímy. Chceme predovšetkým osloviť mladých ľudí, ktorí podľa našich zistení dobre reagujú na humor. Ešte nevieme v akej podobe sa to bude realizovať, ale už na tým rozmýšľame.

Tlačová agentúra funguje už šesť mesiacov. Z vlastných skúseností vieme, že musíme byť trpezliví. Neustále a neúnavne klopeme na dvere redakcií a ponúkame im naše spravodajstvo. Naše texty sa už uverejňujú na hlavných litovských spravodajských portáloch a sme pozývaní do rozhlasových relácií.

Pre zabezpečenie vysokej kvality našej redakčnej práce je veľmi dôležité, že sme získali významnú podporu od litovských environmentálnych organizácií, že naše organizácie sú členmi medzinárodných sietí mimovládnych organizácií, že sa naši členovia zúčastňujú na pracovných skupinách na úrovni EÚ a zastupovali Litvu v EHSV. To nám umožňuje rozšíriť škálu našich tém a poskytovať aktuálne informácie o aktuálnych udalostiach.

Naše prepojenie s EHSV nie je len o tom, že jeden z iniciátorov projektu, Kęstutis Kupšys, je členom výboru. Členovia EHSV sa môžu podeliť o relevantné skúsenosti zo svojich krajín s cieľom obohatiť správy o klíme uverejnené agentúrou Climate Reporters. V tejto súvislosti sme pri príležitosti svetového samitu o biodiverzite v rámci COP16 nedávno hovorili s členom EHSV z Francúzska Arnaudom Schwartzom. Na základe jeho postrehov priamo z Cali pripravila naša agentúra článok. Jeho názory boli čoskoro na to uverejnené v litovských médiách. Tento model, v rámci ktorého sa odborné znalosti členov EHSV využívajú na účinné informovanie miestneho publika o globálnych správach, sa osvedčil. V budúcnosti ho preto opäť využijeme.

Rūta Trainytė je redaktorkou spravodajskej agentúry zameranej na klímu Climate Reporters. Agentúra je súčasťou štátom financovaného projektu ŽALINK. Projekt, ktorý realizuje Aliancia spotrebiteľov, platforma rozvojovej spolupráce a mimovládna organizácia Obehové hospodárstvo, je financovaný z programu klimatických zmien Agentúry pre riadenie environmentálnych projektov litovského ministerstva životného prostredia.