Nová stratégia Komisie na riešenie nesplácaných úverov nie je vhodná v časoch pandémie COVID-19

EHSV privítal nový akčný plán Komisie týkajúci sa nesplácaných úverov, domnieva sa však, že v ňom chýbajú nové návrhy, ktoré by sa hodili na obdobie pandémie COVID-19. V dôsledku toho sa Európa musí v mimoriadnych časoch uspokojiť s bežnými pravidlami.

V stanovisku prijatom na plenárnom zasadnutí 25. marca EHSV urobil analýzu stratégie riešenia nesplácaných úverov.
Európska komisia vyjadrila svoje najväčšie obavy v súvislosti s niektorými hospodárskymi subjektmi, ako sú banky, či nákupcovia a správcovia úverov. Výbor však predstavil postoje rozsiahlejšej časti európskej spoločnosti.

„EHSV má veľký záujem o stabilitu bankového sektora,“ uviedol spravodajca stanoviska Kęstutis Kupšys, „avšak zaujíma sa aj o zadlžené podniky, ktoré už nedokážu splácať svoje dlhy, a životaschopné podniky, ktoré môžu od bánk potrebovať ďalšie peniaze. Mysleli sme aj na zraniteľných občanov, ktorí sú zadlžení a môžu sa stať obeťami nenásytných fondov. Nezabudli sme ani na ostatných daňových poplatníkov, pretože keď, alebo ak sa verejné prostriedky použijú na nákup portfólií nesplácaných úverov, sú to daňoví poplatníci, kto banky zbavuje problémových dlhov.“

EHSV odporúča, aby sa predovšetkým odstránili príčiny nesplácaných úverov, čím sa predíde ich pribúdaniu v budúcnosti. Najlepším spôsobom, ako to dosiahnuť, je neustále zlepšovať konkurencieschopnosť, zamerať sa na kontinuitu podnikania a oživenie hospodárstva, budovať spoľahlivé sústavy sociálneho zabezpečenia, bojovať proti chudobe, nadmernému zadlženiu a nezamestnanosti, zaručiť primerané mzdy a v čase krízy robiť v hospodárskej politike proticyklické opatrenia.

Vzhľadom na vplyv koronavírusu na hospodárstvo EÚ sa očakáva, že v celej EÚ bude počet nesplácaných úverov narastať. Na zmiernenie negatívnych dôsledkov EHSV žiada, aby podporné opatrenia pre úverové inštitúcie boli sprevádzané štátnou pomocou pre dlžníkov, ktorí sa dostali do ťažkostí len v dôsledku pandémie.

Európska komisia navrhuje ďalší rozvoj sekundárnych trhov s problémovými aktívami, ale EHSV sa domnieva, že význam celoeurópskeho cezhraničného trhu s nesplácanými úvermi sa preceňuje. Je nebezpečné poskytnúť vymáhačom dlhov „pas“ platný v celej EÚ bez náležitého dohľadu ich „domovských“ a „hostiteľských“ krajín. Tento krok by mohol byť opodstatnený len vtedy, ak budeme mať vyvážený súbor opatrení, ktoré pomôžu chrániť ohrozených dlžníkov, čiže celoeurópsky štandard ochrany spotrebiteľa pred vymáhačmi dlhov.

Okrem toho je veľmi otázne, či cezhraničné pôsobenie nákupcov úverov poskytuje hmatateľné ekonomické výhody celému hospodárstvu, nielen bankám a nákupcom a správcom úverov.

EHSV je presvedčený, že predaj nesplácaných úverov spoločnostiam spravujúcim aktíva (hovorovo nazývaným aj „zlé banky“) by mal zostať výnimkou. Uprednostniť treba dvojstranné dohody o riešení dlhov medzi dlžníkom a úverovou inštitúciou, ktoré budú zodpovedať požiadavke kontinuity podnikania a oživenia hospodárstva.

Podľa Kęstutisa Kupšysa sa Európska komisia v dokumente iba zúžene a technokraticky venuje problému, ktorý vplýva na rôzne časti spoločnosti vrátane bežných občanov. „Chceme sprostredkovať posolstvo, že problematika nesplácaných úverov by sa nemala spájať s problematikou udržania finančnej stability,“ uviedol spravodajca. „Celkovo si myslíme, že je správne riešiť problém nesplácaných úverov priamo v bankách, a nie tak, že sa s nimi začne obchodovať na trhu, keď sa stanú problematickými. Dlhy by sa nemali stať komoditou!“ (na)