„Žiakov učíme, že je potrebné overovať fakty, ale o názoroch treba diskutovať s úctou. Pri skutočne kritickom myslení sa rešpektuje pluralita názorov,“ hovorí Richard Vaško zo Slovenskej debatnej asociácie (SDA), ktorá sa vďaka svojej Olympiáde kritického myslenia stala víťazom Ceny EHSV pre občiansku spoločnosť za boj proti polarizácii. Richard, ktorého projekt získal prvú cenu, s nami hovoril o tejto olympiáde a prečo je v dnešnom polarizovanom svete podnecovanom dezinformáciami výučba kritického myslenia kľúčová.

Mohli by ste opísať jednu hru alebo jedno kolo Olympiády kritického myslenia? Môžete uviesť príklad úlohy alebo otázky?

V školských a regionálnych kolách tejto olympiády sa žiaci zúčastňujú na jedno- až dvojhodinových testoch, v rámci ktorých riešia celý rad úloh a majú neobmedzený prístup na internet a k online nástrojom na overovanie faktov. Výzvou je pri tom mediálna gramotnosť, odhaľovanie manipulácie a zaujatosti, interpretácia údajov a štúdií, identifikácia logických nedostatkov a formulovanie vlastných argumentov.

Napríklad v nedávnom kole boli žiaci požiadaní, aby písomne argumentovali o tom, či by sa v školách mali nainštalovať bezpečnostné kamery na zvýšenie úrovne bezpečnosti, čo je v slovenskej verejnej diskusii aktuálna téma. Ďalšou úlohou bolo analyzovať vírusové TikTok video propagujúce konšpiračnú teóriu o speváčke Taylor Swift a rozpoznať typické črty konšpiračného myslenia. Treťou úlohou bolo rozhodnúť, ktoré z týchto dvoch videí bolo vytvorené umelou inteligenciou a ktoré bolo autentické.

Všetky doterajšie testy sú verejne dostupné v slovenčine na stránke www.okm.sk.

Čo by ste chceli docieliť Olympiádou kritického myslenia? Prečo ste sa rozhodli začať tento projekt?

Naším cieľom je pomôcť žiakom vo veku, keď začínajú používať sociálne médiá a sledovať digitálne materiály, aby sa rozvíjala ich schopnosť kritickej, zodpovednej a premyslenej orientácie v tomto priestore. Pravidelnou spätnou väzbou po každom kole a vďaka kurzom elektronického vzdelávania, ktoré je možné použiť na prípravu, žiaci získavajú návyky a nástroje, ktoré môžu používať aj v každodennom živote. V konečnom dôsledku sa snažíme formovať generáciu mladých ľudí, ktorí budú informovaní, odolní voči dezinformáciám a schopní viesť konštruktívny dialóg založený na faktoch.

Projekt sme spustili v reakcii na kritickú medzeru v našom vzdelávacom systéme: mediálna gramotnosť a kritické myslenie sú vo formálnych učebných plánoch stále veľmi nedostatočne zastúpené. Viac ako polovica slovenských žiakov sa nikdy nenaučí, ako posudzovať dôveryhodnosť informácií. Iba 16 % slovenskej mládeže pravidelne overuje mediálne informácie. V dôsledku toho má 56 % obyvateľstva tendenciu veriť konšpiračným teóriám alebo úplným klamstvám. Chceli sme to zmeniť zavedením škálovateľných a účinných opatrení na školách v celej krajine.

Prečo je podľa Vás rozvoj kritického myslenia v súčasnom kontexte taký dôležitý? Máme šancu vyhrať vojnu proti falošným správam?

Falošné správy v určitej forme vždy existovali, ale teraz žijeme v ére bezprecedentného preťaženia informáciami. Keďže pre mnohých mladých ľudí sú hlavným zdrojom informácií sociálne médiá, každý môže ľahko šíriť dezinformácie, nesprávne informácie alebo nenávistné prejavy. Naučiť sa, ako filtrovať informácie a orientovať sa v tomto chaotickom informačnom prostredí, sa stalo kľúčovou životnou zručnosťou.

V plnej miere však vojnu proti falošným správam nikdy nevyhráme, lebo ide o pohyblivý cieľ, ktorý sa neustále vyvíja. Môžeme však mladým ľuďom poskytnúť nástroje, ktoré im umožnia lepšie sa orientovať, správne sa pýtať a zamýšľať sa pred zdieľaním materiálov.

Máte nejaké reakcie na Váš projekt? Môžete uviesť príklad?

Po každom kole získavame podrobnú spätnú väzbu a reakcie sú prevažne pozitívne. Napríklad 93 % učiteľov, ktorých žiaci sa zúčastnili na olympiáde, uviedlo, že pomáha vytvárať odolnosť ich žiakov voči dezinformáciám a hoaxom. Okrem toho miera spokojnosti zákazníkov (Net Promoter Score), ktorú sme dosiahli v poslednom kole bola +76, čo sa považuje za vynikajúce.

Čo by ste poradili iným organizáciám občianskej spoločnosti, ak chcú byť úspešné v podobných aktivitách a programoch?

Každá krajina a kontext sú odlišné a miestne organizácie najlepšie vedia, čo funguje pre ich komunity. Sú však niektoré zásady, ktoré u nás dobre fungovali:

Po prvé a čo je najdôležitejšie, mladým ľuďom nehovoríme, čo si majú myslieť. Pri skutočne kritickom myslení sa rešpektuje pluralita názorov. Ak majú žiaci pocit, že sa na ich názory neprihliada alebo že sú im diktované, neangažujú sa. My ich učíme, že je potrebné overovať fakty, ale že o názoroch treba diskutovať s úctou.

Po druhé, kľúčom je dostupnosť a inkluzívnosť. Ak nepraskneme pomyselnú bublinu a neoslovíme aj neelitné školy, nebudeme mať skutočný vplyv. Náš program je bezplatný, dostatočne ľahko plne dostupný online a ponúkaný aj v jazyku našej najväčšej národnostnej menšiny. Tento rok 53 % účastníkov pochádzalo z odborných stredných škôl.

Po tretie, zamyslieť sa nad škálovateľnosťou už od začiatku a využiť nové technológie na jej dosiahnutie. Na hodnotenie voľných odpovedí využívame umelú inteligenciu, čo nám umožňuje ponúkať vysokokvalitné vzdelávacie skúsenosti bez toho, aby sme museli používať testovanie s voľbou z niekoľkých odpovedí. Hoci digitálny vek prináša náročné výzvy, poskytuje nám aj vhodné nástroje na ich zvládnutie.

Richard Vaško je v Slovenskej debatnej asociácii od svojich 12 rokov. Na strednej škole vyhral Slovenskú debatnú ligu a Slovensko zastupoval na podujatí World Schools Debating Championships. Promoval s vyznamenaním v odbore právo, politika a filozofia na Univerzite vo Warwicku v Spojenom kráľovstve a v súčasnosti študuje na získanie titulu MPhil v odbore vzdelávanie (znalosti, moc, politika) na Univerzite v Cambridge.

Od roku 2021 Richard pracuje v SDA, kde založil a teraz koordinuje Olympiádu kritického myslenia. Spolupracoval aj s tímom strategickej komunikácie Ministerstva školstva SR a je spoluautorom príručiek odbornej prípravy učiteľov o mediálnej gramotnosti pre Národný inštitút vzdelávania a mládeže. Venuje sa výskumu a spolu s Inštitútom Mateja Bela, čo je mimovládna organizácia zameraná na etnické menšiny a marginalizované rómske komunity na Slovensku, organizuje multietnickú letnú školu pre znevýhodnené deti.