Najdôležitejšie výročné rokovania Organizácie Spojených národov o klíme – konferencia zmluvných strán (COP) – sa tohto roku konali v Egypte. Konferencia zaznamenala viacero rekordov, v neposlednom rade rekordný počet účastníkov. Takmer 35 000 ľudí sa dostavilo osobne, takže po dvoch rokoch pandémie COVID-19 a obmedzeniach týkajúcich sa verejných stretnutí možno hovoriť o návrate do normálu.

Pôvodným cieľom konferencie bolo dohodnúť sa na návrhoch a riešeniach, ktoré pomôžu bojovať proti zmene klímy a nájsť spôsoby, ako zmierniť jej dôsledky a prispôsobiť sa im. Stala však skôr arénou, kde sa zdôrazňovalo, že zmena klímy vplýva na každého, bez ohľadu na to, odkiaľ pochádza a ako si zarába na život. Od konferencie COP 27 sa veľa očakávalo a program bol mimoriadne nabitý. Okrem úsilia vyvíjaného na zníženie emisií CO₂ bolo predmetom rokovaní aj mnoho ďalších rôznorodých otázok, od zdravia až po rodovú rovnosť a ľudské práva. Prvýkrát bolo do programu rokovaní zaradené aj poľnohospodárstvo. Poukázalo sa na to, aký znepokojujúci dosah má degradácia pôdy a lesov na naše potravinové systémy a živobytie poľnohospodárov, pričom táto už aj tak nadmieru komplexná problematika nadobudla ďalší rozmer.

Konečný výsledok, ktorý sa dosiahol po 36 hodinách dodatočných rokovaní, je uspokojivejší v oblasti klimatickej spravodlivosti a menej uspokojivý z hľadiska opatrení v oblasti klímy. Pozitívnym prekvapením bolo, že sa dosiahla dohoda, pokiaľ ide o „fond na straty a škody“, t. j. finančnú podporu na kompenzáciu environmentálnych škôd a degradácie, ku ktorým došlo alebo dochádza v dôsledku zmeny klímy v najzraniteľnejších rozvojových krajinách. Táto téma čakala na zaradenie do programu konferencie o zmene klímy takmer desať rokov a tohto roku sa to konečne podarilo.
Čo je však horšie, nedosiahol sa žiaden pokrok, pokiaľ ide o dôraznejšie opatrenia v oblasti klímy, t. j. väčšie úsilie a záväzky krajín znížiť svoje emisie CO₂. Pokus vyjednávačov Európskej komisie spojiť svoju podporu pre fond strát a škôd so súhlasom veľkých znečisťovateľov, konkrétne Číny, výrazne znížiť svoje emisie, nevyšiel. Dokonca hrozilo, že krajiny znížia ciele dohodnuté v rámci Parížskej dohody v roku 2015 a na minuloročnej COP 26 v Glasgowe.

Už to totiž vyzeralo tak, že konferenciou v Šarm aš-Šajchu, ktorá bola avizovaná ako COP „s dôrazom na vykonávanie“, by sa mohol zvrátiť doteraz dosiahnutý pokrok, čo by mohlo vážne ohroziť dohodnutý cieľ obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 stupňa. Krajiny sa dohadovali o štatúte Číny (je to skutočne ešte stále rozvojová krajina?), o tom, či treba ukončiť alebo obmedziť používanie všetkých fosílnych palív alebo len uhlia, o podmienkach spojených s fondmi a technológiami atď.
Vzhľadom na takýto priebeh konferencie vyvstáva otázka, či je tento formát ešte stále vhodný na daný účel. Hlavný cieľ – dosiahnuť celosvetovú dohodu o nevyhnutnosti znížiť emisie CO₂ – sa naplnil na konferencii COP 21 v Paríži. Ako túto dohodu uplatňovať v praxi, t. j. aké metódy používať na meranie emisií alebo na overovanie ich zníženia alebo ktoré subjekty by za to mali byť zodpovedné a kde by mali sídliť, to sú veľmi technické otázky, o ktorých by možno nemali rokovať ministri takmer 200 krajín, najmä ak sa na každej konferencii otvára úplne nová téma, ktorá sa nie všetkým zmluvným stranám pozdáva. Vykonávanie by sa malo riešiť na technickej a pracovnej úrovni a nie na každoročných zasadnutiach hláv štátov a predsedov vlád. Zmluvné strany by sa ním mali zaoberať skôr na stretnutiach v dlhších intervaloch, t. j. vždy, keď sú na dosiahnutie pokroku potrebné nové dohody.

Konferencia COP 27 v Egypte teda nenaplnila očakávania, pokiaľ ide o konkrétnejšie a ambicióznejšie opatrenia v oblasti klímy, hoci v oblasti klimatickej spravodlivosti je tu určitý posun vpred. Bola však veľmi úspešná ako platforma združujúca klimatických, ľudskoprávnych a ekologických aktivistov, umožnila predstaviť opatrenia v oblasti klímy alebo poukázať na ich nedostatok a prispela k zvyšovaniu povedomia o skutočných a aktuálnych nebezpečenstvách spojených so zmenou klímy.