EHSV prijal na svojom októbrovom plenárnom zasadnutí stanovisko, v ktorom stanovil opatrenia týkajúce sa reklamy s cieľom prispôsobiť ju výzvam zmeny klímy a obnovy po pandémii a zároveň jej zaistiť aj naďalej dôležitú úlohu v európskom hospodárstve a európskej kultúre.

Európsky hospodársky a sociálny výbor odporúča rámec pre moderný reklamný priemysel, ktorý si zachová zásadnú úlohu pri raste hospodárstva, tvorbe pracovných miest a podpore európskej kultúry, pričom sa stane spoľahlivým stimulom pre zodpovednú spotrebu.

Každé euro investované do reklamy prináša európskemu hospodárstvu podľa rozličných štúdií päťnásobne až sedemnásobne väčšiu hodnotu. Šíria sa nové produkty a služby, rozširuje sa hospodárska súťaž a financuje sa prístup verejnosti k médiám, umeniu a športu. Odvetvie reklamy je však zároveň často terčom kritiky za podporu nadmernej spotreby a negatívne dôsledky na spoločnosť a životné prostredie.

„Snažíme sa preskúmať smery, ktorými by sa toto odvetvie malo uberať, aby zostalo účinné, ale aby sa zároveň zaistilo, že jeho vývoj bude v súlade s udržateľným rozvojom,“ objasnil spravodajca stanoviska Thierry Libaert.

V prvom rade vyzýva EHSV podniky a agentúry, aby sa zamysleli nad tým, ako by mohli znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov o 55 % a dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050.

Udržateľnosť by sa mala stať súčasťou každej reklamnej kampane. Z praktického hľadiska by sa reklamní operátori mohli nabádať k tomu, aby znižovali spotrebu energie digitálnych bilbordov alebo ich viac recyklovali. V snahe znížiť environmentálny vplyv tlačenej reklamy by podniky mohli prejsť k využívaniu papiera s certifikátom PEFC alebo FSC z udržateľne obhospodarovaných lesov a nízko toxických tlačiarenských farieb spĺňajúcich normy REACH a GreenGuard.

Reklamné postupy môžu tiež nabádať spotrebiteľov ku kolektívnemu znižovaniu ich environmentálnej stopy. Reklama by napríklad mohla podporiť spoločné využívanie automobilov tým, že by sa v nej ukazovalo menej automobilov, v ktorých je len sám šofér. Osvedčené postupy by sa mali posilňovať tým, že by sa v kurzoch zameraných na komunikáciu v rámci vysokoškolského štúdia kládol väčší dôraz na environmentálne otázky.

Ďalšia otázka, ktorá mala byť už dávno predmetom diskusie, je nerealistické zobrazovanie, napríklad v prípade produktov na jedno použitie, ktoré sú prezentované ako udržateľné. Podľa štúdie, ktorú v roku 2020 vypracovali národné orgány na ochranu spotrebiteľa spolu s Európskou komisiou, je 42 % tvrdení na internetových stránkach podnikov o tom, že výrobok je šetrný k životnému prostrediu, nepravdivých alebo zveličených.

Podľa EHSV by širší konsenzus v reklamnej komunite, pokiaľ ide o poskytovanie faktických a presných informácií, umožnil väčšiemu počtu spotrebiteľov identifikovať produkty, ktoré majú skutočne menší vplyv na životné prostredie. Úlohou Európskej komisie v tomto smere je pracovať na predpisoch pre celú EÚ, ktoré podporia reklamný priemysel v jeho boji proti dezinformáciám.

Takýto prístup by mal tiež nabádať reklamné spoločnosti k tomu, aby sa prihlásili k týmto normám. Podpora by znížila riziko prechodu reklamných spoločností k zahraničným technologickým spoločnostiam, ktoré ovládajú väčšinu systémov digitálnej reklamy, a posilnila by odvetvie, ktoré zostáva ústredným prvkom prechodu Európy na udržateľnejšiu spotrebu. (dm)