Keď 11. marca vypukla v Dánsku koronakríza, osobne sme sa s kolegami snažili zabezpečiť, aby sa činnosť našich členov plynule prerušila. Mnoho zamestnancov bolo nútených pracovať z domu, iní prežívali stresové situácie pri práci v nemocniciach, domovoch dôchodcov a v sektore služieb, ktoré fungovali aj počas krízy. Jasné odpovede a úzka spolupráca s kolegami boli nevyhnutné. 

Okrem toho som ako podpredsedníčka Európskej konfederácie odborových zväzov musela spolupracovať aj s kolegami z iných krajín. Potešilo ma, keď sme 14. marca – dánska vláda a sociálni partneri – uzavreli trojstrannú dohodu o dočasnej náhrade mzdy. Dohoda sa vzťahuje na zamestnancov súkromných firiem, ktorí čelia osobitným finančným ťažkostiam v dôsledku pandémie COVID-19.

Firmy využili nový systém náhrady mzdy na to, aby nemuseli uplatniť existujúce predpisy a dočasne prepustiť zamestnancov bez vyplatenia mzdy. Boli zavedené aj systémy podpory pre malé podniky, živnostníkov a samostatne zárobkovo činné osoby. Platnosť niektorých častí dohody čoskoro vyprší a v súčasnosti rokujeme o jej nahradení, aby boli zamestnanci naďalej chránení.

Ja osobne pracujem z domu a na nové virtuálne nástroje som si veľmi rýchlo zvykla. Tento čas strávený doma mohol byť veľmi stresujúci pre neistotu z budúcnosti, ale nakoniec mi umožnil sústrediť sa výlučne na prácu a tráviť viac času s rodinou. Som presvedčená, že posledných pár mesiacov prinútilo mňa aj mojich kolegov zamerať sa viac na naše hlavné poslanie a prispieť k väčšej disciplíne na stretnutiach. Pre mňa osobne to tiež znamenalo, že som sa mohla sústrediť na to, čo je v mojom živote podstatné.