V dôsledku pandémie sa v Európe opäť objavili hranice, niekedy dokonca aj v rámci jednej krajiny. Človek by si myslel, že z tohto dôvodu sa rozsah nadnárodnej spolupráce medzi regiónmi a mestami zmenší. Stal sa však presný opak.

Ako sa počas zákazu vychádzania žilo v Bulharsku? Pre dynamického človeka, ktorý je rád vonku, to bolo ťažké. Bolo tu množstvo obmedzení. Museli sme ostať doma a vychádzať sme smeli len počas otváracích hodín, aby sme sa zásobili nevyhnutnými potravinami, liekmi a výrobkami pre domácnosť. Pri vstupe do obchodov a v obchodoch sa vyžadoval sociálny odstup viac ako 1,5 metra. Bolo to pomerne komplikované: vždy, keď ste chceli opustiť mesto Sofia, museli ste vyplniť formulár a uviesť, prečo a kam idete. A tento formulár ste museli na požiadanie predložiť polícii.

Dobrou správou je, že obyvateľstvo sa stalo viac sebestačným, obyvatelia si začali oveľa viac vážiť miestne potraviny, miestnych dodávateľov a krátke dodávateľské reťazce. Dopyt po potravinách z fariem a potravinách kupovaných priamo od pestovateľov sa zvýšil. Miestne iniciatívy propagujú záhradkárčenie a pestovanie zeleniny a byliniek k malom.

Tržnice zostávajú pre verejnosť otvorené. Predstavujú tradičné miesto na predaj potravín, osiva, zeleninových priesad, ako aj ovocia, zeleniny a kvetov. To, že zostali otvorené – samozrejme s prísnymi bezpečnostnými opatreniami, ktoré sa musia dodržiavať – pomáha zachovať zdanie normálnosti a bežnej rutiny.

V horských oblastiach usilovne pracovali miestne skupiny aktivistov, ktoré na rozšírenie podpory miestnych výrobcov doma dopestovaných potravín počas pandémie zbierali a šírili na svojich webových stránkach užitočné kontakty.

Vzhľadom na rôzne obmedzenia, pokiaľ ide o cestovanie a zákaz stretávania sa, sme museli v našej organizácii zrušiť mnoho osobných stretnutí a podujatí, ktoré obvykle uľahčujú vytváranie iniciatív spolupráce a šírenie výsledkov. Tieto obmedzenia však ani zďaleka nezastavili naše činnosti. Naďalej spoločne pracujeme na tom, aby boli horské regióny silnejšie a odolnejšie. V niektorých prípadoch sme svoje plány prispôsobili a teraz skúmame spoločne možnosti, ako pomôcť zraniteľným regiónom a mestám v EÚ lepšie reagovať na aktuálnu núdzovú situáciu.

Na podporu solidarity vo vidieckych oblastiach sme spustili sme platformu s názvom „Giving a hand“ (Podať pomocnú ruku). Posilňuje solidaritu medzi ľuďmi, spája osoby, ktoré potrebujú pomoc, s dobrovoľníkmi, ktorí sú skutočne ochotní podať pomocnú ruku. V súčasnosti sa činnosť tejto platformy zameriava na pomoc s nákupmi alebo starostlivosťou o domácnosť (nie na domácu starostlivosť) poskytovanú zraniteľným osobám, osobám so zdravotným postihnutím a starším osobám, ako aj na zabezpečenie opatery pre deti rodičov, ktorí musia chodiť do práce a nedokážu nájsť iné riešenie.

Vo vidieckych a horských oblastiach prekvitá mnoho ďalších iniciatív, ktoré názorne ukazujú odolnosť a silný zmysel pre vzájomnú pomoc, ktoré sa rozvíjajú v našich komunitách. V týchto ťažkých časoch som sa naučila jednu vec: neodkladať svoje plány do budúcnosti. Človeku pomáha, ak zostane aktívnym.