Z takmer 500 miliónov ľudí žijúcich v EÚ tvoria približne polovicu ženy. Podľa štúdie Agentúry Európskej únie pre základné práva z roku 2014 približne tretina žien v EÚ zažila v určitom momente svojho života násilie len preto, že sú ženy.

Ide o epidémiu násilia na ženách, o násilie v ich vzťahoch, rodine, práci, na uliciach atď. Toto terorizovanie žien má rôzne formy a každoročne tisícky obetí – zavraždené a zranené ženy, ženy, s ktorými sa zle zaobchádza, ktoré sú ponížené, znásilnené, napadnuté, osočované, alebo sú terčom urážok či vyhrážok.

Násilie na ženách je preto porušovaním ľudských práv, a to z jedného jediného dôvodu: len preto, že ide o ženy, či už hovoríme napríklad o práve na fyzickú a duševnú integritu, práve na bezpečnosť, práve na nediskrimináciu alebo práve na súkromie.

Je preto zodpovednosťou orgánov členských štátov a inštitúcií EÚ, aby ženám zaručili ľudské práva. Kľúčovým a nevyhnutne potrebným prvým krokom je návrh smernice, ktorý 8. marca pri príležitosti Medzinárodného dňa žien predložila Komisia.

EHSV víta inovačný právny predpis, akým je vďaka svojmu prierezovému prístupu smernica o boji proti násiliu na ženách. Po takejto smernici spoločnosť nahlas volala.

Okrem toho je vzhľadom na rozsah a mieru výskytu rozličných foriem násilia, ktorým sú ženy vystavené, potrebné, aby politiky na boj proti nim neboli neutrálne. Musia sa vypracúvať skôr z jasného a jednoznačného rodového hľadiska a navrhovať spôsobom, ktorý uľahčí pochopenie ich nevyhnutnosti a účinnosti.

Násilie na ženách v EÚ si vyžaduje diskusiu, ktorá by viedla k vytvoreniu mechanizmu na vymedzenie stíhateľného správania, ako je násilie, a k stanoveniu trestov a okolností, za ktorých ich možno sprísniť. Rovnako je však potrebné zaviesť postupy na ochranu obetí a zaistiť bezpečný prístup k právnym procesom, a tiež poskytnúť podporu a mechanizmus na integráciu obetí.

EHSV navrhuje, aby sa do rámca sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania zahrnuli konkrétne opatrenia s cieľom zaručiť ženám, ktoré sú obeťami násilia, zachovanie zamestnania, a ak nemajú zamestnanie, zabezpečiť ich začlenenie do trhu práce.

Zároveň vieme, že sociálne problémy nemožno vyriešiť len prostredníctvom súdov a trest by nemal byť jediným prostriedkom. Preto by sa mali zaviesť multidisciplinárne politiky vzdelávania a zvyšovania povedomia: mali by sme využiť vzdelávanie a kultúru v snahe zabrániť páchateľom v ich činnosti, pričom vzdelávanie by sa malo poskytovať v podmienkach rovnosti a rešpektovania rozmanitosti.

Vzhľadom na úlohu, ktorú vzdelávanie zohráva pri formovaní rodových úloh a stereotypov, by sa jeho preventívna úloha mala premietnuť – najmä prostredníctvom komplexnej sexuálnej výchovy – na všetky stupne vzdelávania. Zároveň by sa do inštitucionálnej spolupráce mala výslovne zahrnúť účasť vzdelávacieho sektora, organizácií občianskej spoločnosti (najmä združení žien), sociálnych partnerov a dotknutých komunít.

EHSV vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že cieľom činnosti extrémnej pravice je bojovať proti návrhom na zaistenie rovnosti medzi mužmi a ženami. Obzvlášť ho znepokojuje systematické popieranie štrukturálneho násilia páchaného na ženách, ktorým ženy trpia už len preto, že sú ženy. Uvedené popieranie nielen oslabuje spolužitie v rovnosti, ale útočí aj na hodnoty a zásady zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ.