Hrozba Kremľa, že vypne kohútiky s ruským plynom, zvyšuje tlak na Európu. Na zoznam krajín, ktoré sú v konflikte s ruskou vládou a ktorým boli zastavené dodávky plynu, teraz okrem Poľska a Bulharska pribudli aj Fínsko, Dánsko a Holandsko.

Európska komisia predstavila 18. mája svoj plán REPowerEU vo výške 300 miliárd eur, ktorého cieľom je zbaviť sa do roku 2027 závislosti od energie dovážanej z Ruska. Vlády členských štátov EÚ hľadajú riešenia, ako rýchlo nahradiť dodávky energie z Ruska. Urýchľujú zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov a investujú veľké sumy peňazí do budovania infraštruktúry potrebnej na dovoz skvapalneného zemného plynu a na napĺňanie zásobníkov plynu. Hľadajú tiež oblasti, kde sa dá ušetriť energia a nahradiť plyn. Medzitým čas beží a nikto nevie, kto bude ďalším terčom v tejto ruskej rulete. Situácia je nepochybne mimoriadne vážna a vyžaduje si bezprecedentné opatrenia.

Ďalšie extra investície do infraštruktúry a zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov sa zdajú byť zložité, najmä v časoch, keď sa ekonomiky zotavujú z pandémie ochorenia COVID-19. Každé vynaložené euro treba nájsť v ekonomických podmienkach, kde vládne vysoká inflácia, alebo sa musí požičať, čo má tiež svoju cenu a prispieva k riziku zadlženia. Trhové pravidlá zároveň znamenajú, že popri vyššom dopyte rastú aj ceny. Okrem toho hrozí, že dodatočné náklady na ochranu a bezpečnosť spôsobené vojnou vyženú ceny energií ešte nahor. Ďalšou výzvou, ktorej čelíme, je narušenie dodávateľských reťazcov, čo sťažuje zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov.

V snahe urýchliť zavádzanie čistých technológií sa plán REPowerEU správne zameriava na skrátenie trvania povoľovacích procesov, pričom nové projekty veternej a solárnej energie sa považujú za „prevažujúci verejný záujem“. V pláne sa tiež v súlade so stanoviskom EHSV k oznámeniu o REPowerEU žiada, aby sa v zónach s nízkym rizikom pre životné prostredie zaviedli na vnútroštátnej úrovni tzv. vhodné oblasti. Zároveň sa v ňom navrhuje zvýšiť cieľovú hodnotu EÚ týkajúcu sa obnoviteľných zdrojov energie na 45 % do roku 2030 oproti minuloročnej cieľovej hodnote 40 % a zvýšiť cieľ energetickej efektívnosti z cieľovej hodnoty 9 % z júla 2021 na hodnotu 13 %. Ďalším návrhom je povinné zavedenie solárnych panelov na verejných budovách do roku 2025 a nových bytových budovách do roku 2029. Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu je jasné, že dosiahnutie týchto cieľov jednoducho nie je technicky možné. Byť ambiciózny je dobré, ale naše ciele musia zostať realistické a spoľahlivé.

Komisia v pláne poukazuje aj na to, že Európa bude čeliť vyšším a nestálejším cenám energií, ak by viac krajín zakázalo ruskú energiu. Situácia si vyžaduje cielené dočasné opatrenia v členských štátoch, ktoré čo najmenej narušia trh EÚ, alebo opatrenia na úrovni EÚ, ktoré neohrozia úsilie o dekarbonizáciu alebo dodávky energie. Stručne povedané, trhové intervencie môžu ohroziť dlhodobejšie ciele, pretože vytvoria neistotu pre investorov a odradia od dekarbonizácie odvetvia energetiky.

Ukázalo sa, že európsky trh s elektrickou energiou dokáže správne fungovať a predchádzať výpadkom dodávok elektrickej energie alebo dokonca výpadkom elektriny v určitých oblastiach. Všetko bude závisieť od solidarity medzi členskými štátmi na trhu EÚ s elektrickou energiou, a to nielen pred najbližšou zimou, ale aj pred ďalším kolom „ruskej rulety“.

Alena Mastantuono, členka EHSV