EHSV sa domnieva, že situácia v Bielorusku je záležitosťou Európy a mala by sa jej venovať náležitá pozornosť. EÚ a jej členské štáty by mohli pomôcť sprostredkovať a šíriť nezávislé spravodajstvo z Bieloruska v celej Európe tým, že ho sprístupnia v iných jazykoch. 

Od prezidentských volieb v Bielorusku v auguste 2020, ktoré opozícia a západné demokracie označili za zmanipulované, podnikol autoritársky režim Alexandra Lukašenka brutálne kroky na potlačenie bezprecedentného protestného hnutia v krajine a spustil rozsiahle útoky voči občianskej spoločnosti a médiám. Bezpečnostné zložky zatkli viac ako 35 000 osôb, pričom tisíce ľudí bolo zbitých a niekoľko demonštrantov zabitých. 

Počas celého tohto obdobia novinári, blogeri a spisovatelia písali o protestoch, dokumentovali policajnú brutalitu, poskytovali pravdivé informácie a v mestách hľadali fungujúce internetové pripojenie na nahrávanie záberov, pričom sa snažili vyhýbať zatknutiu. Práve vďaka nim sa celý svet dozvedel o bezprecedentnej kríze v oblasti ľudských práv v Bielorusku. Je dôležité uznať významnú prácu bieloruských novinárov, cestu, ktorú podstúpili pri podávaní správ, a skutočnosť, že často riskovali svoje životy ohrozujúc svoje rodiny, len aby sme sa dozvedeli pravdu. Zároveň treba vzdať hold všetkým odvážnym a pokojným demonštrantom, ktorí dokázali nájsť tie najkreatívnejšie spôsoby na vyjadrenie svojho názoru.

EHSV zdôrazňuje, že situácia v Bielorusku je záležitosťou Európy a mala by sa jej venovať náležitá pozornosť. EÚ a jej členské štáty by mohli pomáhať pri sprostredkúvaní správ z Bieloruska širšiemu publiku tým, že sa spoja s rôznymi nezávislými spravodajskými agentúrami z Bieloruska a sprístupnia ich spravodajstvo v iných jazykoch. 

EHSV vo svojej nedávnej informačnej správe predstavil kľúčové kroky, ktoré by členské štáty EÚ mohli vykonať na podporu nezávislých médií v Bielorusku a potenciálne aj v iných krajinách:

• ísť príkladom celému svetu, pokiaľ ide o podporu slobody médií v krízovej situácii tým, že bieloruským novinárom, ktorí unikajú pred prenasledovaním, poskytnú pomoc a núdzové útočisko a oslobodia ich od vízovej povinnosti,
• zriadenie európskych a národných fondov na podporu nezávislých bieloruských médií a novinárov – tento model by sa prípadne mohol rozšíriť aj na iné krajiny žijúce v diktatúre. Zahŕňať by to malo núdzovú pomoc pre prenasledovaných novinárov a novinárov v exile, ktorí potrebujú právnu, finančnú a psychologickú podporu,
• vypracovať stratégiu na usmerňovanie podpory spôsobom, ktorý by prispel k tomu, aby novinári mohli dlhodobo pokračovať vo svojej práci, 
• hľadať spôsoby ako začleniť bieloruských nezávislých novinárov do vnútroštátnych sietí členských štátov EÚ alebo im ponúknuť možnosť štipendií,
• zvýšiť pomoc a zaistiť flexibilitu odstránením zbytočnej byrokracie pri získavaní finančnej podpory,
• hľadať alternatívne spôsoby poskytovania internetového pripojenia z EÚ v prípade, že štátny poskytovateľ prístup k internetu obmedzí, 
• podporovať inovácie v oblasti výmeny informácií, 
• nedodávať zariadenia alebo softvér, ktoré sa v Bielorusku používajú na cenzúru internetu a webových stránok, a sankcionovať národnú telekomunikačnú spoločnosť Beltelecom, ktorá má monopol na medzinárodný prenos dát a stojí za odstávkami internetu v krajine,
• bojovať proti dohľadu nad internetom a poskytnúť bieloruským novinárom nástroje na obchádzanie cenzúry a na zvýšenie ich digitálnej gramotnosti. 

EHSV tiež zastáva názor, že EÚ by mala urýchlene zaradiť všetkých sudcov, prokurátorov a policajný personál zapojený do trestného stíhania novinárov a aktivistov na sankčný zoznam.

Tatjana Babrauskienė, členka EHSV