Skupina Rozmanitá Európa v EHSV

Nová štúdia EHSV s názvom Vplyv pandémie COVID-19 na základné práva a občiansky priestor, ktorá bola vypracovaná na žiadosť skupiny Rozmanitá Európa v EHSV, sa zaoberá tým, ako pandémia COVID-19 ovplyvnila prácu organizácií občianskej spoločnosti a ako opatrenia prijaté v jednotlivých členských štátoch EÚ ovplyvnili schopnosť týchto organizácií uplatňovať si svoje základné práva a slobody.

Podľa hlavného autora štúdie Filipa Pazderského sú toto hlavné zistenia a odporúčania štúdie:

Pandémia mala na organizácie občianskej spoločnosti v prvom rade heterogénny a komplexný dosah. Tieto organizácie boli na jednej strane často prvé, ktoré prispôsobili svoje činnosti, a na potreby miestnych spoločenstiev reagovali preto rýchlejšie ako orgány verejnej správy. Presunom ich činností do online priestoru sa urýchlila digitalizácia. Vďaka tomu dokázali osloviť nové publikum a zvýšiť efektívnosť a rozsah svojich činností. Mohli tak budovať spojenectvá, podporovať výmenu skúseností a formulovať spoločné verejné postoje. Výsledkom je ich väčšie zviditeľnenie v spoločnosti a lepšie pochopenie ich každodenných úloh.

Na druhej strane pretrvávajúca zdravotná kríza tieto organizácie výrazne zasiahla, ktorej najakútnejším prejavom sú finančné ťažkosti. Najmä menšie subjekty pôsobiace mimo veľkých miest a združujúce viaceré digitálne vylúčené skupiny, boli nútené pozastaviť svoju činnosť. Mnohé z nich svoje aktivity doteraz neobnovili. Aktivisti čelili problémom v oblasti duševného zdravia, vyčerpávala ich práca na diaľku a narastala v nich neistota z budúcnosti, ktorú umocnila dlhodobá sociálna izolácia. Z dôvodu nepravidelného pracovného času bolo ťažké udržať rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom.

V dôsledku pandémie sa už existujúce problémy znásobili alebo sa stali ešte nástojčivejšie. Mimoriadne právne predpisy oslabovali schopnosť týchto organizácií riadne fungovať, zhoršovali transparentnosť správy, bránili dohľadu nad ich prácou a obmedzovali slobodu zhromažďovania a prejavu. Zámienkou na tieto obmedzenia bol boj proti pandémii. Pri tvorbe zákonov sa znížili normy pre občiansky dialóg. Organizácie občianskej spoločnosti často ani neboli prizvané ku konzultáciám o právnych predpisoch, ktoré mali zmierniť dôsledky krízy. 

Ak chceme reagovať na tieto výzvy, musíme týmto organizáciám poskytnúť flexibilnejšie a dostupnejšie financovanie, zabezpečiť ich zmysluplnú účasť na monitorovaní fondov EÚ, prijať stratégiu EÚ v oblasti občianskej spoločnosti, ktorá bude klásť dôraz na úlohu tohto sektora, neustále monitorovať útoky na subjekty občianskej spoločnosti a reagovať na ne a vypracovať štruktúrovanejší rámec pre otvorený, pravidelný a transparentný občiansky dialóg EÚ. Nie sú to nové myšlienky, no v dôsledku pandémie nadobudli nový význam. Okrem toho úloha, ktorú organizácie občianskej spoločnosti zohrali, a ich lepšie zviditeľnenie, môžu nakoniec pomôcť uviesť tieto myšlienky do praxe.

Záverečná štúdia bola predstavená v marci na podujatí Dni občianskej spoločnosti. Viac informácií môžete nájsť tu.