Mestské štúdio Prostorož chcelo zistiť ako obyvatelia Ľubľany vnímali prehriatie svojho mesta a ako boli frustrovaní nečinnosťou príslušných mestských orgánov, a tak spustilo projekt Hot Spots a vyzvalo ľudí, aby na digitálnej mape identifikovali najhorúcejšie lokality mesta. Tento projekt vyvolal prekvapivo obrovskú odozvu u obyvateľov a médií s konkrétnymi návrhmi, ako by sa malo riešiť prehriatie v mestách. Zala Velkavrh zo štúdia sa s nami podelí o tajomstvo úspechu projektu, ako aj budúcich plánoch štúdia.

EHSV info: Čo Vás motivovalo k začatiu Vášho projektu alebo iniciatívy?

Zala Velkavrh: Za našou iniciatívou bola spolovice frustrácia a spolovice zvedavosť. Napriek tomu, že mestská samospráva dobre poznala účinky zmeny klímy a mestských tepelných ostrovov, prijalo sa len málo opatrení. Na druhej strane sme chceli vedieť, či a ako obyvatelia Ľubľany vnímajú horúčavu v meste počas leta.

Ako bol Váš projekt prijatý? Dostali ste nejakú spätnú väzbu od ľudí, ktorým ste pomohli? (Môžete uviesť príklad?)

Vytvorili sme veľmi jednoduchú aplikáciu a čakali sme mierny záujem. Na naše prekvapenie obyvateľov Ľubľany, ako aj médiá, táto iniciatíva zaujala a pridali sa k nej. V priebehu necelých troch týždňov ľudia pridali 700 hospotov (horúcich miest v meste).

Ako konkrétne plánuje použiť získané finančné prostriedky na ďalšiu pomoc komunite? Plánujete už nové projekty?

Investujeme ich späť do mesta Ľubľana. Jednou z oblastí, kde sú mestské tepelné ostrovy obzvlášť problematické, je univerzitné klinické centrum, najväčšie zdravotnícke centrum v krajine. Následkom pandémie COVID-19 plní odteraz verejný priestor okolo kliník novú úlohu – stal sa čakacím priestorom, priestorom, v ktorom pracovníci trávia prestávky, a v čase, keď bol počet infekcií COVID-19 nižší ako v súčasnosti, to bol aj priestor, v ktorom sa pacienti stretávali so svojimi príbuznými. Chceme spolupracovať s mestom Ľubľana, zástupcami kliník, pacientmi a zdravotníkmi a pozdvihnúť aspoň niektoré mikropriestory, aby sa stali chladnejšími a lepšími.

Akú radu by ste dali inými organizáciám, aby dosiahli výsledky v činnostiach a programoch tohto druhu?

Namiesto rozhovorov o budúcnosti sme sa snažili pochopiť, ako ľudia vnímajú vplyvy zmeny klímy v súčasnosti. Používali sme hovorový jazyk a zamerali sme sa na každodenné (živé) skúsenosti chodcov, cyklistov a iných používateľov verejného priestoru, pričom reakcia bola veľmi dobrá. Zmena klímy už nie je abstraktnou hrozbou.  

Nakoľko optimisticky vnímate pravdepodobnosť, že EÚ dosiahne ciele zelenej dohody?

Veľmi pesimisticky vzhľadom na vývoj súvisiaci so zelenou energiou v novom roku a vzhľadom na skutočnosť, že ani jedna z členských krajín EÚ nesplnila ciele Parížskej dohody.