Podľa iniciatívy „Starí rodičia za klímu“ osoby nad 55 rokov zohrávajú významnú úlohu v boji proti zmene klímy – ich víťazný projekt „Naše úspory pre ich budúcnosť“ nabáda starších ľudí, aby rozumne investovali svoje peniaze v prospech našej planéty a aby svojim vnúčatám zanechali lepší a udržateľnejší svet. „Starí rodičia“ v súčasnosti pracujú na ďalších zaujímavých projektoch, ktoré podporujú medzigeneračnú solidaritu a udržateľné investície.

EHSV info: Čo Vás motivovalo k začatiu Vášho projektu alebo iniciatívy?

Guy de Koninck: Uvedomenie si našej, čiže ľudí nad 55 rokov, zodpovednosti za klímu a tiež uvedomenie si sily našich kolektívnych finančných možností prispieť k prechodu na hospodárstvo šetrné voči klíme. Je ťažké zistiť, ako presne sa tento kapitál, t. j. naše úspory, používa, a pre nás ako zákazníkov je ťažké ovplyvniť to. Spoločnosť zároveň potrebuje kapitál, aby sa mohla formovať podľa udržateľnejších zásad. Tieto dva mechanizmy by sa mali lepšie skoordinovať.

Ako bol Váš projekt prijatý? Dostali ste nejakú spätnú väzbu od ľudí, ktorým ste pomohli? (Môžete uviesť príklad?)

Kampaň, ktorú sme realizovali, mala dobrú podporu v tlači a združeniach seniorov, ako je NEOS, ktoré s nami zorganizovalo workshop a zaradilo publikáciu do časopisu svojich členov. Veľmi oceňované boli aj naše postrehy a intenzívne diskusie s finančným sektorom a ministrami.

Ako konkrétne použijete získané finančné prostriedky na ďalšiu pomoc komunite? Plánujete už nejaké nové projekty?

V súčasnosti pracujeme na príručke udržateľného investovania, medzigeneračnom workshope pre stredoškolské vzdelávanie a spolupráci s ďalšími mimovládnymi organizáciami. Kampaň chceme ďalej rozvíjať formou prezentácií a workshopov pre združenia seniorov a školy, propagovať ich a podporovať ich v širšom meradle. Zvažujeme aj alternatívne formy šírenia, ako napríklad formou stolovej hry a francúzskej verzie kampane. 

Čo by ste poradili iným organizáciám, aby dosahovali výsledky v podobných aktivitách a programoch?

Vytvoriť kompetentný a nadšený tím kampane a vykonať dostatočný výskum na podporu vášho posolstva. Uistiť sa, že odbornosť vášho tímu je uznávaná, ale komunikovať prostredníctvom všetkých moderných kanálov, aby ste oslovili čo najširšie publikum.

Ako optimisticky vnímate vyhliadky EÚ na dosiahnutie cieľov zelenej dohody?

Ide o historicky dôležitý príspevok k ekologickej transformácii. Najväčšou výzvou je plnenie cieľov v praxi. Ako starí rodičia by sme chceli prispieť k opatreniam v oblasti klímy.

Mestské štúdio Prostorož chcelo zistiť ako obyvatelia Ľubľany vnímali prehriatie svojho mesta a ako boli frustrovaní nečinnosťou príslušných mestských orgánov, a tak spustilo projekt Hot Spots a vyzvalo ľudí, aby na digitálnej mape identifikovali najhorúcejšie lokality mesta. Tento projekt vyvolal prekvapivo obrovskú odozvu u obyvateľov a médií s konkrétnymi návrhmi, ako by sa malo riešiť prehriatie v mestách. Zala Velkavrh zo štúdia sa s nami podelí o tajomstvo úspechu projektu, ako aj budúcich plánoch štúdia.

EHSV info: Čo Vás motivovalo k začatiu Vášho projektu alebo iniciatívy?

Zala Velkavrh: Za našou iniciatívou bola spolovice frustrácia a spolovice zvedavosť. Napriek tomu, že mestská samospráva dobre poznala účinky zmeny klímy a mestských tepelných ostrovov, prijalo sa len málo opatrení. Na druhej strane sme chceli vedieť, či a ako obyvatelia Ľubľany vnímajú horúčavu v meste počas leta.

Ako bol Váš projekt prijatý? Dostali ste nejakú spätnú väzbu od ľudí, ktorým ste pomohli? (Môžete uviesť príklad?)

Vytvorili sme veľmi jednoduchú aplikáciu a čakali sme mierny záujem. Na naše prekvapenie obyvateľov Ľubľany, ako aj médiá, táto iniciatíva zaujala a pridali sa k nej. V priebehu necelých troch týždňov ľudia pridali 700 hospotov (horúcich miest v meste).

Ako konkrétne plánuje použiť získané finančné prostriedky na ďalšiu pomoc komunite? Plánujete už nové projekty?

Investujeme ich späť do mesta Ľubľana. Jednou z oblastí, kde sú mestské tepelné ostrovy obzvlášť problematické, je univerzitné klinické centrum, najväčšie zdravotnícke centrum v krajine. Následkom pandémie COVID-19 plní odteraz verejný priestor okolo kliník novú úlohu – stal sa čakacím priestorom, priestorom, v ktorom pracovníci trávia prestávky, a v čase, keď bol počet infekcií COVID-19 nižší ako v súčasnosti, to bol aj priestor, v ktorom sa pacienti stretávali so svojimi príbuznými. Chceme spolupracovať s mestom Ľubľana, zástupcami kliník, pacientmi a zdravotníkmi a pozdvihnúť aspoň niektoré mikropriestory, aby sa stali chladnejšími a lepšími.

Akú radu by ste dali inými organizáciám, aby dosiahli výsledky v činnostiach a programoch tohto druhu?

Namiesto rozhovorov o budúcnosti sme sa snažili pochopiť, ako ľudia vnímajú vplyvy zmeny klímy v súčasnosti. Používali sme hovorový jazyk a zamerali sme sa na každodenné (živé) skúsenosti chodcov, cyklistov a iných používateľov verejného priestoru, pričom reakcia bola veľmi dobrá. Zmena klímy už nie je abstraktnou hrozbou.  

Nakoľko optimisticky vnímate pravdepodobnosť, že EÚ dosiahne ciele zelenej dohody?

Veľmi pesimisticky vzhľadom na vývoj súvisiaci so zelenou energiou v novom roku a vzhľadom na skutočnosť, že ani jedna z členských krajín EÚ nesplnila ciele Parížskej dohody.

Tri estónske mimovládne organizácie – Hnutie estónskych zelených, Estónsky fond na ochranu prírody a Nadácia centrum environmentálneho práva – unavené z tých istých výhovoriek sa rozhodli konať a otvoriť diskusiu s rôznymi aktérmi o spravodlivej transformácii v krajine, ktorá má jednu z najväčších uhlíkových stôp na svete. Ich komunikačný projekt je zameraný na severovýchod Estónska, kde roponosná bridlica ešte stále kraľuje v oblasti palív a v ktorom väčšina pracovných miest závisí od odvetvia jej ťažby, ktorá sa bude musieť postupne ukončiť. Bolo jasné, že to nebude jednoduchá diskusia, ale výsledky sú povzbudivé.

EHSV info: Čo Vás motivovalo spustiť Váš projekt alebo iniciatívu?

Madis Vasser: Estónske environmentálne hnutia už desaťročia žiadajú postupné ukončenie používania fosílnych palív, ale vždy sa stretli len s rovnakými výhovorkami: „Čo sa stane s pracovnými miestami? Čo bude s ekonomikou? Je to príliš ťažké. Kto má byť zodpovedný?“ atď. V roku 2018 sa preto naše tri mimovládne organizácie rozhodli spustiť spoločný projekt a začať so všetkými aktérmi zmysluplný dialóg o spravodlivej transformácii a v rámci nej upustiť od nášho hlavného fosílneho zdroja palív, ktorým je roponosná bridlica.

Ako bol Váš projekt prijatý? Získali ste nejakú spätnú väzbu od ľudí, ktorým ste pomohli? Môžete uviesť nejaký príklad?

Jeho prijatie bolo skutočne dobré. Stretli sa zástupcovia všetkých zainteresovaných strán, aby o týchto otázkach diskutovali. Jeden zástupca obce z tohto regiónu ťažby roponosnej bridlice napríklad neskôr priznal, že očakával ďalšie zbytočné stretnutie s diskusiou o životnom prostredí, ale že podujatie malo nakoniec naozaj zmysel.
Počas projektu aj po jeho skončení sme boli v úzkom kontakte s miestnymi obyvateľmi, zástupcami priemyslu a vládnymi úradníkmi. Aj vďaka tomuto nadväzovaniu kontaktov bolo Estónsko jedným z prvých členských štátov, ktoré dokončili svoj plán spravodlivej transformácie územia určený pre Fond na spravodlivú transformáciu.

Ako chcete konkrétne použiť získané finančné prostriedky na ďalšiu pomoc komunite? Plánujete už nové projekty?

Prostriedky použijeme na rozšírenie niektorých aktivít z pôvodného projektu, napríklad na koordináciu rozsiahlej siete mimovládnych organizácií, ktorá podporuje vzájomnú spoluprácu miestnych organizácií v problematike ochrany klímy.
Podpora sa použije aj na rozvoj nadväzujúcich projektov, ktoré sú teraz viac zamerané na miestnu úroveň.

Čo by ste poradili iným organizáciám, aby tiež dosiahli výsledky v činnostiach a programoch tohto druhu?

Ako bolo správne spomenuté na jednom zo školení v rámci iniciatívy na ochranu klímy EUKI, treba „vstúpiť do hry“ a „nebáť sa konfliktov“. Znamená to nebáť sa osloviť rôznych aktérov, pretože práve teraz môže byť ten čas, keď uvažujú rovnako ako Vy.
Zároveň však musíte pamätať na to, že niektorí z nich si zo začiatku nemusia navzájom dôverovať, alebo majú veľmi odlišné predstavy o výsledkoch spolupráce, takže sa na takéto konflikty musíte pripraviť a riešiť ich, a nie sa im vyhýbať.

Nakoľko optimisticky vnímate pravdepodobnosť, že EÚ dosiahne ciele zelenej dohody?

Myslím si, že vzhľadom na stav životného prostredia budeme ešte ambicióznejší než teraz a dosiahneme tieto ciele systematickejšími zmenami životného štýlu a modelov spotreby, keďže neexistuje iný možný spôsob, ako zmierniť najhoršie vplyvy ekologickej a klimatickej krízy.

Pozoruhodný spôsob prepojenia dvoch z aktuálnych pálčivých tém – sociálna spravodlivosť a obehové hospodárstvo – je podstatou vynikajúceho projektu rumunskej mimovládnej organizácie Ateliér bez hraníc „educlick“, v rámci ktorého sa ľuďom zo zraniteľného prostredia ponúka zamestnanie v oblasti renovácie odpadu z elektrických a elektronických zariadení. Zrenovované zariadenie sa potom daruje školám v znevýhodnených oblastiach. Viac o seminári a o tom, čo cena EHSV znamená pre túto mimovládnu organizáciu, nám prezradí jej zástupca Costin Dragne.

EHSV info: Čo Vás viedlo k spusteniu tohto projektu?

Costin Dragne: educklick ako prvý workshop organizácie Ateliér bez hraníc vznikol v roku 2008 s cieľom zaoberať sa dvomi sociálnymi a environmentálnymi otázkami: nízke šance na získanie zamestnania u ľudí so zraniteľného prostredia a veľké množstvo odpadu z elektrických a elektronických zariadení, ktoré končí na skládkach bez toho, aby prešlo procesom recyklácie alebo opätovného použitia.

Program darcovstva počítačov, ktorý realizujeme spolu so školami v celej krajine, je priamou reakciu na tieto dva problémy: podporuje vzdelávanie v znevýhodnených oblastiach a zároveň propaguje koncepciu opätovného použitia ako proces, ktorý je šetrnejší voči životnému prostrediu a zanecháva nižšiu uhlíkovú stopu.

Ako bol Váš projekt prijatý? Dostali ste nejakú spätnú väzbu od ľudí, ktorým ste pomohli? (Môžete uviesť príklad?)

Školy, mimovládne organizácie a verejné inštitúcie, ktoré sa zapojili do našich projektov, reagovali na našu výzvu pozitívne. S ich pomocou sme v priebehu 13 rokov nášho pôsobenia vytvorili sieť partnerov v oblasti vzdelávania, prostredníctvom ktorej sme darovali 23 000 počítačov vyše 500 000 príjemcov.
Mnohí z našich partnerov z oblasti vzdelávania, s ktorými spolupracujeme, nás upozornili na to, že potrebujú aj iné zariadenia, aby mohli držať krok s touto érou digitalizácie: kopírovacie stroje, videoprojektory, interaktívne tabule atď. Minulý rok sme preto začali diverzifikovať aktivity v rámci nášho workshopu, pričom sme sa pokúsili zaviesť nové druhy zariadení do procesu renovácie a darcovstva školám.

Ako konkrétne plánujete použiť získané finančné prostriedky na ďalšiu pomoc komunite? Plánujete už nové projekty?

Náš tím už pracuje na príprave nových projektov zameraných na 200 škôl v Rumunsku, ktoré v roku 2022 dostanú digitálne zariadenia zrenovované v rámci workshopu educklick. Získané finančné prostriedky budú použité na realizáciu týchto projektov, a to najmä na modernizáciu infraštruktúry renovačných workshopov (ochranné prostriedky, materiál na logistiku, nástroje atď.).

Čo by ste poradili iným organizáciám na to, aby dosiahli výsledky v oblasti takýchto aktivít alebo programov?

Domnievame sa, že tento obchodný model možno ľahko zopakovať v iných členských štátoch Európskej únie, a preto nabádame organizácie bez ohľadu na to, kde sídlia, aby vytvárali udržateľné partnerstvá so súkromnými a verejnými subjektmi.

Spolupráca s inštitúciami a podnikmi, ktoré chcú pozitívne prispieť k boju proti zmene klímy a digitalizácii vzdelávania opätovným využitím odpadu zo zariadení IT, predstavuje dôležitý krok smerom k úspešnej realizácii programov, ako je educklick.

Do akej miery ste optimista, pokiaľ ide o vyhliadky EÚ dosiahnuť ciele zelenej dohody?

Pozitívny environmentálny vplyv občianskej spoločnosti, ktorý sme videli u našich kolegov v iných krajinách, nás bezpochyby utvrdil v tom, že EÚ má šancu splniť ciele zelenej dohody.

Pokiaľ budeme aj ďalej propagovať skúsenosti iných subjektov v zelenom sektore a poučíme sa z nich, máme šancu urobiť z EÚ modelový priestor šetrný k životnému prostrediu.

Osobne si myslím, že tretie miesto v rámci udeľovania Ceny EHSV pre občiansku spoločnosť posilňuje naše želanie prispieť v nadchádzajúcich rokoch ešte viac k tomuto cieľu, najmä teraz, keď sme získali podporu a povzbudenie na európskej úrovni.

S odhodlaním zmeniť skutočnosť, že ľudia žijúci v energetickej chudobe sa považujú za bezmocné obete, začalo katalánske združenie „Inžinieri bez hraníc“ organizovať zhromaždenia s cieľom dať slovo tým, ktorí nemajú dostatočný prístup k energii alebo vode alebo majú ťažkosti s platením účtov. Predstaviteľka združenia Mònica Guiteras nám vysvetlila, akým spôsobom zhromaždenia poskytujú týmto ľuďom priestor na dosah ruky, kde majú pocit istoty, a pomáhajú im uvedomiť si, že nie sú obeťami, ale sú skôr protagonistami a iniciátormi zmien v rámci energetickej transformácie.

EHSV info: Čo Vás viedlo k spusteniu Vášho projektu alebo iniciatívy?

Mònica Guiteras Blaya: Až doposiaľ sa k dôsledkom energetickej chudoby pristupovalo z hľadiska blahobytu, preto sa osoby zasiahnuté energetickou chudobou často označovali za obete, alebo boli dokonca obviňované zo zlých spotrebiteľských návykov. Považovali sme za potrebné zaujať k tejto téme horizontálnejší prístup a umožniť rodinám v situácii energetickej chudoby, aby sa stali protagonistami a iniciátormi zmien v rámci súčasnej energetickej transformácie.

Ako bol Váš projekt prijatý? Dostali ste nejakú spätnú väzbu od ľudí, ktorým ste pomohli? (Môžete uviesť príklad?)

Účastníci pokladajú túto iniciatívu za veľmi užitočnú, pretože voči veľkým dodávateľským spoločnostiam sa často cítia bezmocní alebo sa im prístup administratívy zdá príliš byrokratický. Zhromaždenia zamerané na energetickú chudobu poskytujú týmto ľuďom priestor na dosah ruky, kde majú pocit istoty a kde nikto nikoho nesúdi a nikto nevie viac ako ostatní. Práve naopak, tento priestor umožňuje pochopiť skúsenosti každého jednotlivca v snahe pomôcť im lepšie žiť, byť lepšie informovaní a aktívne sa zapájať do života spoločnosti.

Ako chcete použiť získané finančné prostriedky, aby ste ešte viac pomohli komunite? Plánujete už nejaké nové projekty?

Cena, ktorú sme získali, nám veľmi pomôže zviditeľniť náš projekt. Stále sa nám nedarí osloviť mnohých ľudí žijúcich na okraji spoločnosti, ktorí ani nevedia, že takéto zhromaždenia existujú. Vďaka tejto cene budeme môcť cieľové skupiny osloviť inovatívnymi a zmysluplnými spôsobmi. Počas pandémie sme museli zmeniť svoj spôsob práce a organizovať zhromaždenia čiastočne s osobnou účasťou a čiastočne na diaľku. Po získaní tohto uznania a finančných prostriedkov sme si stanovili za jeden z hlavných cieľov, že sa zameriame na inováciu, šírenie informácií a komunikáciu v snahe spojiť väčšiu a rozmanitejšiu skupinu ľudí.

Čo by ste poradili iným organizáciám, aby dosiahli výsledky v podobných aktivitách a programoch?

Nám sa osvedčilo rozvíjať úzke kontakty s miestnymi organizáciami mimo zvyčajných sektorov, v ktorých naša organizácia pôsobí. Sme síce environmentálna mimovládna organizácia, ale v súvislosti s týmto projektom sme nadviazali dôležité miestne partnerstvá s organizáciami, ktoré sa zasadzujú za dôstojné bývanie, aj so susedskými združeniami.

Ako optimisticky vidíte vyhliadky EÚ dosiahnuť ciele zelenej dohody?

Kľúčom k dosiahnutiu týchto cieľov musí byť sociálna spravodlivosť. Len tá nám zabezpečí, že transformácia, ktorá nás čaká, bude nielen ekologická, ale aj spravodlivá. Ako spoločnosť musíme vyvinúť veľké úsilie na to, aby sme ovplyvnili vlády a verejnú správu na rôznych úrovniach, a zabezpečili, že pri dosahovaní cieľov bude zaistená sociálna ochrana, ako aj účasť občanov a posilnenie ich postavenia.