Albánsky prisťahovalec do Grécka Almir Hoxhaj teraz ovláda gréčtinu rovnako dobre ako svoj materinský jazyk. Po viac ako 30 rokoch v Grécku sa cíti byť súčasťou krajiny, ale prispôsobiť sa gréckej spoločnosti, kde sa slovo „Albánec“ dokonca používa ako urážka, nebolo jednoduché. Toto je jeho osobný príbeh.
Albánsky prisťahovalec do Grécka Almir Hoxhaj teraz ovláda gréčtinu rovnako dobre ako svoj materinský jazyk. Po viac ako 30 rokoch v Grécku sa cíti byť súčasťou krajiny, ale prispôsobiť sa gréckej spoločnosti, kde sa slovo „Albánec“ dokonca používa ako urážka, nebolo jednoduché. Toto je jeho osobný príbeh.
Narodil som sa v malej dedine v okrese Vlorë, kde som žil až do veku 12 rokov. Moja rodina sa presťahovala do Tirany, ale v roku 1997 som sa po ťažkom rozhodovaní vydal hľadať lepšiu budúcnosť v Grécku. V tom čase, po otvorení hraníc, bolo bežné, že Albánci hľadali bezpečnosť v Grécku, keďže sa to dalo ľahšie uskutočniť cez pozemné hranice. Hranicu som prešiel pešo osemnásťkrát. Mora som sa bál. Spomínam si aj na poslednú päťdňovú cestu do Veroie, keď som bol napriek nepretržitému dažďu neuveriteľne smädný. Keď som konečne držal v ruke plný pohár vody, nestačil mi na uspokojenie. Takto sa začal môj život v Grécku. S plným pohárom vody v ruke.
Prvý kontakt s touto krajinou som mal vo veku 15 rokov, keď som prvýkrát s kamarátmi tajne prekročil hranice. Ani nám nenapadlo, že robíme niečo nelegálne. Keby som mohol letieť do Grécka, letel by som. Grécko, jeho jazyk, mytológia a história ma mimoriadne priťahovali. V lete som tvrdo pracoval a snažil sa pomôcť rodine. Môj definitívny presun do Grécka bol plný výziev: právna neistota, rasizmus a problémy s integráciou. Jasne si spomínam na jeden incident na začiatku. Bol som tam nelegálne, bez poistenia, nevedel som jazyk a zlomil sa mi jeden zub. Jediná možnosť bola, že som si ho vytrhol sám a pred zrkadlom som si ho vytiahol kliešťami, ktoré som používal v práci. Ústa som mal plné krvi.
Prispôsobiť sa gréckej spoločnosti nebolo ľahké. Ako migrant prvej generácie som sa cítil ako cudzinec – akoby som mal v ústach neustále krv. Bol som tam nelegálne a bál som sa ísť von na prechádzku alebo na kávu. Rasizmus som zažíval všade a v mnohých podobách. Jeden otec sa vyhrážal svojmu malému dieťaťu, že ak nebude ticho, dá ho zjesť Albáncom. Nedovolili mi vojsť do kaviarní, klubov a iných miest, pričom na niektorých z nich, keď som tam prišiel prvýkrát, bol dokonca nápis „Albáncom vstup zakázaný“. Nazývali nás špinavými, pretože sme boli iného vierovyznania. Vzťahy medzi Grékmi a Albáncami sú teraz lepšie, hoci stereotypy pretrvávajú. Slovo „Albánec“ sa v Grécku dokonca používa ako urážka. Rasizmus tu bol a stále je, ale v súčasnosti je miernejší. Časy sa zmenili. Napriek tomu pretrváva rasizmus, ktorý ešte zosilňujú finančne ťažkosti a nedostatok vzdelania.
Predsudky a diskriminácia sú hlboko zakorenené a často vedú k extrémnym politickým a sociálnym vzorcom, ktoré sa rozširujú a dokonca siahajú až do Európskeho parlamentu. Je to smutné! Hoci sa situácia zlepšila, naďalej je to tak. Existuje však nádej pre mladšie generácie. Naše deti budú mať väčšiu šancu byť plne prijaté. To platí aj pre moju 12-ročnú dcéru.
Dnes, keď pracujem ako dodávateľ v stavebníctve sa na minulosť pozerám so zmiešanými pocitmi. Ťažkosti s adaptáciou a nedostatočné prijatie, ktoré som zažíval, boli každodennou realitou. Napriek tomu vďaka týmto výzvam dokážem lepšie rozumieť životu a významu integrácie.
Albánsko zostane navždy mojou súčasťou. Jasne si pamätám roky komunistického režimu. Bolo to obdobie paranoje, strachu, neistoty a extrémnej chudoby. Pád režimu priniesol úľavu, ale aj nové problémy, napríklad nezamestnanosť a kriminalitu. Tieto skúsenosti ma formovali, naučili ma vážiť si stabilitu a slobodu, ktorú som našiel v Grécku.
Osobne sa cítim byť s Gréckom spojený. Aj keď moje srdce leží v mojej dedine v Albánsku, môj život je tu. Ovládam gréčtinu rovnako dobre ako môj materinský jazyk. Vďaka mojim skúsenostiam, boju a úspechom sa cítim byť súčasťou tejto krajiny. Dúfam, že časom nás Gréci plne prijmú a uznajú náš prínos pre spoločnosť.
Migrácia je skúška plná výziev, ale aj príležitostí a ako albánsky migrant v Grécku som sa tomu nemohol vyhnúť. Môj príbeh je plný výziev, adaptácie a nádeje.
V nasledujúcich rokoch sa vidím, ako pokračujem v živote v Grécku, ktoré je mojím domovom, a v Albánsku ako rovnocennom členovi Európskej únie. To je teraz domov nás všetkých.
Almir Hoxhaj má 47 rokov. Žije a pracuje v Tripolise, malom meste na gréckom polostrove Peloponéz. Má 12-ročnú dcéru. Jeho obľúbeným mestom je Berlín. Hovorí a píše plynule po grécky a do gréčtiny preložil knihu „Sága o hviezdach úsvitu“ [Το έπος των άστρων της Αυγής] od albánskeho autora Rudiho Erebara. Kniha bola v roku 2017 ocenená Cenou Európskej únie za literatúru a opisuje tragédiu albánskeho národa v 20. storočí. Hoci sa príbeh odohráva v minulom storočí, podstata totalitarizmu, fašizmu a iracionalizmu je, žiaľ, v „modernejších“ podobách aktuálna aj dnes.
Enrico Letta uverejnil v apríli 2024 svoju dlho očakávanú správu o budúcnosti jednotného trhu EÚ s názvom Oveľa viac než len trh. EHSV na svojom januárovom plenárnom zasadnutí prijal stanovisko na tému Ako podporiť subjekty sociálneho hospodárstva v súlade s pravidlami štátnej pomoci: niekoľko úvah v nadväznosti na návrhy uvedené v správe Enrica Lettu. Spýtali sme sa spravodajcu tohto stanoviska Giuseppeho Gueriniho do akej miery a prečo sa inšpiroval správou Enrica Lettu, ktorá okrem iného obsahuje výzvu, aby európske inštitúcie zlepšili právny rámec štátnej pomoci a umožnili podnikom sociálneho hospodárstva ľahšie získavať pôžičky a iné financovanie. Ako plánuje EHSV na základe záverov z tejto správy pomôcť takýmto podnikom pri dodržiavaní pravidiel štátnej pomoci?
Enrico Letta uverejnil v apríli 2024 svoju dlho očakávanú správu o budúcnosti jednotného trhu EÚ s názvom Oveľa viac než len trh. EHSV na svojom januárovom plenárnom zasadnutí prijal stanovisko na tému Ako podporiť subjekty sociálneho hospodárstva v súlade s pravidlami štátnej pomoci: niekoľko úvah v nadväznosti na návrhy uvedené v správe Enrica Lettu. Spýtali sme sa spravodajcu tohto stanoviska Giuseppeho Gueriniho do akej miery a prečo sa inšpiroval správou Enrica Lettu, ktorá okrem iného obsahuje výzvu, aby európske inštitúcie zlepšili právny rámec štátnej pomoci a umožnili podnikom sociálneho hospodárstva ľahšie získavať pôžičky a iné financovanie. Ako plánuje EHSV na základe záverov z tejto správy pomôcť takýmto podnikom pri dodržiavaní pravidiel štátnej pomoci?
Pôvod a sociálne zázemie by nikdy nemali byť prekážkou úspechu, píše Evgi Sadegie, konateľka spoločnosti Schotstek, ktorá má sídlo v Hamburgu a kanceláriu v Berlíne a podporuje rovnaké príležitosti a kultúrnu rozmanitosť v profesionálnom svete. Účelom jedinečných štipendijných programov spoločnosti Schotstek je podpora inteligentných, ambicióznych a motivovaných mladých ľudí s migrantským pôvodom na ich ceste na riadiace pozície vo výskume, podnikaní a spoločnosti. Schotstek týmto talentovaným študentom a mladým odborníkom pomáha vybudovať si sieť kontaktov a získavať správne zručnosti, čím im umožňuje, aby naplno využili svoj potenciál.
Pôvod a sociálne zázemie by nikdy nemali byť prekážkou úspechu, píše Evgi Sadegie, konateľka spoločnosti Schotstek, ktorá má sídlo v Hamburgu a kanceláriu v Berlíne a podporuje rovnaké príležitosti a kultúrnu rozmanitosť v profesionálnom svete. Účelom jedinečných štipendijných programov spoločnosti Schotstek je podpora inteligentných, ambicióznych a motivovaných mladých ľudí s migrantským pôvodom na ich ceste na riadiace pozície vo výskume, podnikaní a spoločnosti. Schotstek týmto talentovaným študentom a mladým odborníkom pomáha vybudovať si sieť kontaktov a získavať správne zručnosti, čím im umožňuje, aby naplno využili svoj potenciál.
Evgi Sadegie
Nemecko je kultúrne rozmanitou krajinou, čo sa však zatiaľ sotva odráža na úrovni riadenia v hospodárstve, vede, kultúre či politike. Ľudia s migrantským pôvodom musia často prekonávať prekážky, ktoré prehlbujú sociálne rozdiely, nechávajú nevyužitý inovačný potenciál a oslabujú sociálnu súdržnosť. Kariérny postup mnohých talentovaných ľudí je brzdený predsudkami, rozdielnymi vzdelávacími príležitosťami a nedostatkom vzorov a sietí.
Zakladateľmi spoločnosti Schotstek, ktorá vznikla od roku 2013, bola Sigrid Berenberg a jej priatelia. Sigrid Berenberg je právnička, ktorá sa už mnoho rokov zasadzuje za podporu sociálnej spravodlivosti a rozmanitosti. Spolu s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi založila spoločnosť Schotstek, ktorá inteligentným, ambicióznym a motivovaným mladým ľudom s migrantským pôvodom pomáha k tomu, aby sa im podarilo dostať sa na vedúce miesta. Podporuje mimoriadne úspešných štipendistov, ktorí majú potenciál stať sa lídrami a vplyvnými osobami s rozhodovacími právomocami. Sigrid Berenberg sa mnoho rokov úplne dobrovoľne a naplno zapájala do realizácie programu spoločnosti.
Schotstek je nezisková spoločnosť podporovaná prostredníctvom darov a iniciatív organizovaných v spolupráci s inými spoločnosťami. Jej program sa teší podpore zo strany siete partnerov, poradných orgánov a priateľov – všetko vysokopostavených rozhodujúcich činiteľov z rôznych odvetví a kultúr. Za zmienku stojí najmä skutočnosť, že traja zo siedmich partnerov i terajšia konateľka sú sami absolventmi programu Schotstek. Ide o dôkaz snáh spoločnosti Schotstek čoraz viac prenášať zodpovednosť na talenty, ktoré sama podporuje, a má tak trvalý vplyv.
Schotstek ponúka jedinečnú podporu študentom a mladým odborníkom v dvoch paralelných programoch, do ktorých sa každoročne prijíma 25 študentov v Hamburgu a 20 mladých odborníkov v Hamburgu a Berlíne. Po absolvovaní dvojročnej povinnej časti programu účastníci zostávajú vo vytvorenej sieti kontaktov a môžu sa ďalej zúčastňovať na rôznych podujatiach.
Pozornosť sa sústreďuje práve na vybudovanie spoľahlivej siete kontaktov, pretože mnohí mladí ľudia s migrantským pôvodom nemajú pracovné a sociálne väzby, ktoré sú kľúčové na využitie kariérnych príležitostí. Schotstek ich kontaktuje s absolventmi, poradnými orgánmi a odborníkmi z podnikania, vedy, politiky, kultúry a spoločnosti. Pravidelnými podujatiami, ako sú tematické večery a rozhovory s vedúcimi osobnosťami, sa podporujú vzájomné výmeny a rozširuje ich obzor. Tieto väzby otvárajú kariérne príležitosti a vytvárajú komunitu, ktorá umožňuje dlhodobú vzájomnú podporu a spoločný úspech. Absolventi v súčasnosti zohrávajú kľúčovú úlohu tým, že si vymieňajú poznatky a kontakty a neustále rozširujú rozsah pôsobenia spoločnosti Schotstek.
Schotstek ponúka semináre a koučing, ktoré cielene pripravujú účastníkov na prácu na vedúcich miestach. Na rozvoj kľúčových schopností, ako sú komunikačné zručnosti, sebadôvera a riadiace schopnosti, slúžia rôzne školenia. Účastníci využívajú aj osobnú školiteľskú podporu. Sú v kontakte so skúsenými odborníkmi a manažérmi, ktorí im môžu poskytnúť cenné poznatky o profesionálnom svete, podporiť ich pri plánovaní kariéry a pomôcť im zvládnuť profesionálne výzvy. Školitelia pôsobia ako vzory a nabádajú účastníkov programu, aby sledovali profesionálne ciele a prekonávali prekážky.
Ďalšou osobitnou črtou programu spoločnosti Schotstek je podpora účasti na kultúre. Účastníci navštevujú múzeá, divadlá, opery, galérie a iné kultúrne inštitúcie. Prispieva to k ich kultúrnemu vzdelávaniu, osobnému rozvoju a identifikácii s miestami, v ktorých žijú. Tieto skúsenosti rozširujú rozhľad štipendistov a podporujú ich pocit spolupatričnosti.
Schotstek sa snaží podporovať rozmanitosť na riadiacej úrovni. Pôvod a sociálne zázemie by nemali byť prekážkou úspechu. Od svojho založenia spoločnosť Schotstek už podporila stovky mladých ľudí, pričom naďalej aktívnych zostalo viac ako 240 účastníkov a absolventov. Mnohí pracujú v tzv. absolventskej poradnej rade, sú vyslancami, podporujú prácu v sociálnych médiách alebo sa delia o svoje skúsenosti ako partneri alebo školitelia. Každý štipendista, teda každý Schotsteker zostáva trvalou súčasťou siete, čo je model, ktorý umožňuje dosiahnuť trvalý úspech. Rozšírenie programu do Berlína v roku 2023 ukazuje, že jeho koncepciu možno úspešne uplatniť aj v iných mestách.
Schotstek je viac než len podporným programom: ide o hnutie, ktoré pôsobivo ukazuje, ako možno osobitne propagovať a zviditeľovať mimoriadne úspešnú rozmanitosť. Schotstek otvára a vytvára príležitosti, ktoré presahujú rámec individuálneho úspechu, a je príkladom toho, ako môže Nemecko v plnej miere využiť svoj potenciál prisťahovaleckej krajiny. Podporou vynikajúcich talentov a odstraňovaním prekážok zohráva program kľúčovú úlohu pri formovaní spravodlivejšej a nadčasovej spoločnosti. Tá je v globalizovanom svete nevyhnutnosťou.
Evgi Sadegie, M. A., ktorá má magisterský titul v odbore Turecké štúdie, je konateľkou spoločnosti Schotstek gGmbH a v roku 2014 sa sama stala absolventkou jej programu. Pred nástupom do terajšej funkcie bola vedúcou mentorského projektu „Yoldaş“ v Občianskej nadácii Hamburg, ktorá podporuje deti z turecky hovoriacich sociálno-ekonomicky znevýhodnených rodín. Zasadzovala sa tak o rovnaké príležitosti v inej dôležitej časti spektra rovnosti. Vďaka svojim rozsiahlym skúsenostiam s riadením projektov, najmä v oblasti mentorstva a medzikultúrnej spolupráce, sa aktívne zapája do podpory rozmanitosti a integrácie do spoločnosti.
Úrad Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) je pripravený podporiť Sýrčanov, ktorí sa domnievajú, že je bezpečné vrátiť sa domov. Odporúča však, aby ostatní neboli nútení vrátiť sa do krajiny, ktorá je ešte poznačená politickou neistotou a čelí jednej z najhorších humanitárnych kríz na svete, keďže až 90 % obyvateľstva žije pod hranicou chudoby, ako upozornil predstaviteľ UNHCR Jean-Nicolas Beuze.
Úrad Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) je pripravený podporiť Sýrčanov, ktorí sa domnievajú, že je bezpečné vrátiť sa domov. Odporúča však, aby ostatní neboli nútení vrátiť sa do krajiny, ktorá je ešte poznačená politickou neistotou a čelí jednej z najhorších humanitárnych kríz na svete, keďže až 90 % obyvateľstva žije pod hranicou chudoby, ako upozornil predstaviteľ UNHCR Jean-Nicolas Beuze.
Jean-Nicolas Beuze
Keďže politická situácia v Sýrii sa po páde prezidenta Bašára Asada rýchlo mení, najväčšia populácia utečencov na svete, teda sýrski utečenci, sa stala hlavnou témou diskusií.
Čoraz viac krajín EÚ pozastavuje rozhodovanie o žiadostiach Sýrčanov o azyl, pričom niektoré prichádzajú s iniciatívami, ako sú charterové lety a finančné stimuly alebo tzv. návratové bonusy s cieľom povzbudiť utečencov, aby sa vrátili domov. Niektoré krajiny dokonca údajne plánujú vyhostiť Sýrčanov, ktorí sa v súčasnosti nachádzajú na ich území, bez ohľadu na to, že majú postavenie osoby s právom na azyl.
Aby mohli členské štáty EÚ prijímať informované rozhodnutia o azyle, musia posúdiť, či je pre Sýrčanov, ktorí v súčasnosti žijú v Európe, Sýria bezpečná a či sa môžu vrátiť domov. Keďže situácia v krajine sa rýchlo mení, momentálne nie je možné s konečnou platnosťou posúdiť bezpečnosť. Bezpečnostná situácia v Sýrii je aj naďalej neistá, pretože ešte nie je jasné, či v krajine prevládne mier a zmierenie alebo prepukne ďalšie násilie.
Milióny sýrskych utečencov, ktorí žijú mimo domova sa usilujú pochopiť, čo táto meniaca sa situácia v ich vlasti znamená pre ich vlastnú budúcnosť. Sami seba sa pýtajú: bude pre mňa Sýria bezpečná? Budú sa tam rešpektovať moje práva? Pre niektorých môžu byť vyhliadky na návrat reálnejšie, iní však majú i naďalej veľké obavy.
Aká budúcnosť čaká v dnešnej Sýrii osoby, ktoré patria k etnickým alebo náboženským menšinám, majú odlišné politické názory alebo sa hlásia ku komunite LGBTQ+? Odpoveď je stále nejasná.
Ale ak sa niekto domnieva, že je preňho bezpečné vrátiť sa, treba jeho rozhodnutie rešpektovať a, ak je to možné, podporiť jeho návrat a opätovné začlenenie do jeho komunity. V prípade všetkých ostatných však UNHCR odporúča vyhnúť sa núteným návratom vzhľadom na pretrvávajúcu nestabilitu a politickú neistotu v krajine.
Nútená repatriácia z Európskej únie by bola porušením práv Sýrčanov ako utečencov a po návrate by im hrozila vážna a nenapraviteľná ujma.
Keďže v rôznych častiach Sýrie pokračuje ozbrojené násilie a pretrváva neistota v súvislosti s tým, ako nové orgány zabezpečia potreby obyvateľstva, najmä zraniteľných skupín, je pre mnohých predčasné pomýšľať na návrat. Ich rozhodnutie treba rešpektovať. Členské štáty EÚ spolu s krajinami susediacimi so Sýriou, ktoré počas uplynulých vyše desiatich rokov veľkoryso prijímali väčšinu sýrskych utečencov, musia preto naďalej dodržiavať svoj záväzok poskytovať ochranu Sýrčanom na svojom území.
Z 1,1 milióna osôb vysídlených v rámci krajiny v dôsledku eskalácie násilností koncom novembra je približne 627 000 nových vysídlencov, pričom 75 % z nich sú ženy a deti.
Predčasné návraty prinášajú so sebou značné riziká, v neposlednom rade podnecujú ďalší cyklus vysídľovania – v rámci Sýrie aj cez hranice – a v konečnom dôsledku prehlbujú krízu.
Okrem hromadného vysídľovania čelí Sýria zároveň aj jednej z najhorších humanitárnych kríz na svete. Počas konfliktu boli zničené veľké časti sýrskej infraštruktúry vrátane nemocníc, škôl a obytných domov. Väčšina utečencov sa nemá kam vrátiť. Mnohé regióny stále zápasia s nedostatkom potravín, čistej vody a lekárskej starostlivosti. Vzhľadom na chýbajúce základné služby, slabé hospodárske príležitostí a nedostatočnú bezpečnosť je pre navrátilcov náročné vybudovať si opäť doma dlhodobo stabilný a dôstojný spôsob života. Až 90 % obyvateľov Sýrie žije pod hranicou chudoby.
V posledných týždňoch výrazne stúpol počet dobrovoľných návratov Sýrčanov z Libanonu, Turecka a Jordánska, podľa predbežných odhadov na 125 000, teda približne 7 000 denne. Hoci tieto návraty sú motivované individuálnymi rozhodnutiami, UNHCR je odhodlaný podporovať tých, ktorí sa teraz rozhodnú vrátiť.
Mnohí Sýrčania v Európe a susedných krajinách zvažujú, či je bezpečné vrátiť sa, a pýtajú sa, čo ich doma čaká, pokiaľ ide o základné služby a príležitosti na živobytie, avšak zúfalo túžia opäť vidieť svojich blízkych. Preto chcú ísť mnohí domov na krátku návštevu, aby mohli posúdiť situáciu na mieste. Musia mať možnosť urobiť to bez strachu, že prídu o postavenie utečenca v Európe. Tieto krátke návštevy sú nevyhnutné na to, aby sa ľudia mohli rozhodnúť na základe informácií z terénu, a zabezpečia lepšie výsledky vrátane bezpečných a trvalých návratov.
Trpezlivosť a opatrnosť sú prvoradé, pretože Sýrčania čakajú na vhodné podmienky, aby sa mohli bezpečne vrátiť a úspešne znovu začleniť do svojich komunít. Keďže mnohí Sýrčania začínajú uvažovať o návrate domov, UNHCR je pripravený ich podporiť. Po rokoch presunov by to mohla byť pre mnohých dlho očakávaná príležitosť ukončiť svoje putovanie utečenca a návratom do Sýrie nájsť trvalé riešenie. Tak ako Európska únia a UNHCR stáli pri nich počas celého ich exilu, budeme s nimi aj pri ich návrate a budovaní novej Sýrie.
Jean-Nicolas Beuze je zástupcom UNHCR v EÚ, Belgicku, Írsku, Luxembursku, Holandsku a Portugalsku, pričom predtým zastupoval UNHCR v Iraku, Jemene a Kanade. Má viac ako 27 rokov skúseností s prácou pre OSN v tejto oblasti, ako aj v ústredí v oblasti ľudských práv, udržiavania mieru a ochrany detí.
EÚ sa v reakcii na situáciu v Sýrii po páde Bašára Asada usiluje vyvážene skĺbiť humanitárne potreby a migračnú politiku so stabilizáciou a obnovou krajiny. Naráža však na ťažkosti. Vzhľadom na vývoj na domácej politickej scéne a uvažovanie obmedzené na krátkodobý horizont hrozí, že sa bude uprednostňovať a urýchľovať návrat utečencov, hoci kľúčovú úlohu pri stabilizácii Sýrie a podpore dlhodobého rozvoja by mohli zohrávať koordinované a vyvážené prístupy, píše mimoriadny hosť EHSV info Alberto-Horst Neidhardt, popredný expert na migráciu z Centra pre európsku politiku.
EÚ sa v reakcii na situáciu v Sýrii po páde Bašára Asada usiluje vyvážene skĺbiť humanitárne potreby a migračnú politiku so stabilizáciou a obnovou krajiny. Naráža však na ťažkosti. Vzhľadom na vývoj na domácej politickej scéne a uvažovanie obmedzené na krátkodobý horizont hrozí, že sa bude uprednostňovať a urýchľovať návrat utečencov, hoci kľúčovú úlohu pri stabilizácii Sýrie a podpore dlhodobého rozvoja by mohli zohrávať koordinované a vyvážené prístupy, píše mimoriadny hosť EHSV info Alberto-Horst Neidhardt, popredný expert na migráciu z Centra pre európsku politiku.
Alberto-Horst Neidhardt je hlavný politický analytik a vedúci programu pre európsku rozmanitosť a migráciu v Centre pre európsku politiku (EPC). Zaoberá sa právnymi predpismi a politikami v oblasti azylu a migrácie, právami občanov EÚ, dezinformáciami a migračnou politikou. Má doktorát z práva EÚ, ktorý získal na Európskom univerzitnom inštitúte. Na Katolíckej univerzite v Lille prednáša o politikách v oblasti migrácie a mobility, riadení EÚ a etickej tvorbe politiky.
Mesiac po skončení diktatúry Bašára Asada sa oficiálna reakcia EÚ vo veľkej miere obmedzuje na oznámenie pomoci na rozvoj a stabilizáciu hospodárstva. Stále nie je jasné, či a kedy sa sankcie voči Sýrii zrušia. Európska podpora bude závisieť od ochrany menšín a iných záruk, ktorých vyhliadky zostávajú neisté. Komplexná politická, bezpečnostná a humanitárna dynamika Sýrie naznačuje, že akákoľvek demokratická konsolidácia bude dlhá a náročná. Tým sa otestuje schopnosť EÚ vystupovať jednotne a konať spoločne v súvislosti s budúcnosťou tejto krajiny. Namiesto toho niekoľko európskych krajín neváhalo zdôrazniť okamžitú a spoločnú prioritu: návrat vysídlených Sýrčanov. V decembri, len niekoľko dní po tom, ako Asadov režim prišiel o kontrolu nad Damaskom, Rakúsko, kde líder FPÖ Herbert Kickl získal mandát na vytvorenie novej vlády, oznámilo svoj plán zaviesť „návratový bonus“ a program deportácie pre osoby so záznamom v registri trestov. V Holandsku plánuje koaličná vláda pod vedením pravicového nacionalistu Geerta Wildersa identifikovať bezpečné oblasti pre návraty. Nemecko takisto oznámilo, že ochrana poskytnutá Sýrčanom sa „preskúma a zruší“, ak sa ich krajina stabilizuje. Iné európske krajiny vydali podobné vyhlásenia alebo situáciu pozorne sledujú. V tejto súvislosti môže byť aj rozhodnutie o zrušení sankcií motivované skôr cieľom vykonávať návraty než zmenou názorov na nové vedenie Sýrie.
Vzhľadom na tlak krajne pravicových a protiimigračných strán silnejúcich v celej Európe a nemecké federálne voľby na obzore hrozí, že vízia členských štátov pre Sýriu bude diktovaná domácimi prioritami a krátkodobými volebnými kalkuláciami. V rokoch 2015 až 2024 poskytli členské štáty EÚ ochranu viac ako miliónu Sýrčanov, väčšine z nich v Nemecku. Ich prítomnosť sa stala spornou politickou a spoločenskou otázkou. V dôsledku široko medializovaných incidentov, vysokej inflácie a rastúcich nákladov na energiu sa zmenila nálada verejnosti v mnohých krajinách, kde našli útočisko utečenci, ktorí začali byť u nej menej vítaní. Táto zmena viedla k tomu, že nevraživá rétorika a nepriateľské politiky sa stali bežnou realitou. Napriek výzvam Európskej komisie a UNHCR na opatrný prístup k návratom by táto dynamika mohla prinútiť európske vlády, aby ich urýchlili, a to aj jednostranne.
Od pádu Asadovho režimu v decembri sa už do Sýrie vrátilo viac ako 125 000 utečencov, najmä zo susedných krajín. Ich vyhliadky však nie sú ružové. Už i pred nedávnymi udalosťami viac ako polovica sýrskeho obyvateľstva čelila potravinovej neistote, pričom tri milióny obyvateľov trpeli vážnym hladom. Keďže v dôsledku konfliktu boli mnohé domy zničené, kapacita ubytovacích zariadení je už plne vyčerpaná. Podľa UNHCR je pre navrátilcov potrebných takmer 300 miliónov EUR, aby sa im zabezpečilo prístrešie, potraviny a voda. EÚ a členské štáty by mali vypracovať koordinované prístupy na uľahčenie bezpečnej a dobrovoľnej repatriácie Sýrčanov v dlhodobom horizonte, avšak bezprostrednou prioritou by v tejto situácii malo byť riešenie humanitárnych potrieb krajiny. Naliehanie na utečencov, aby sa rýchlo vrátili do vojnou poznačenej a nestabilnej krajiny, by mohlo v skutočnosti spôsobiť ešte väčšie problémy, keďže by sa ešte viac obmedzil prístup k potravinám, energii a prístrešiu. Rozsiahle návraty by tiež mohli narušiť etnickú a sociálno-ekonomickú štruktúru už aj tak nestabilných regiónov. Vyvážený a udržateľný prístup je ďalej odôvodnený potenciálnym príspevkom sýrskej diaspóry k úsiliu o obnovu. Krajina bude potrebovať inžinierov, lekárov, administrátorov a učiteľov i manuálnych pracovníkov s rôznymi úrovňami zručností. Sýrčania získali cenné zručnosti a skúsenosti v Európe v príslušných odvetviach vrátane vzdelávania, stavebníctva a zdravotnej starostlivosti, ale nábor správnych pracovných profilov nebude jednoduchý. Trvalý návrat by takisto nemusel byť nevyhnutne podmienkou na to, aby sa prispelo k obnove: remitencie z Európy by mohli zohrávať kľúčovú úlohu pri znižovaní chudoby a udržateľnom rozvoji. Zapojením diaspóry by Sýrčania usadení v Európe mohli prispieť aj k posilneniu diplomatických a kultúrnych väzieb medzi EÚ a novou Sýriou bez Asada.
Členské štáty však môžu mať ťažkosti s prijatím vyváženého prístupu a nemusí sa im podariť postupovať koordinovane. Niektoré krajiny môžu uprednostniť dlhodobú stabilitu a obnovu Sýrie, čo umožní spontánne návraty. Iné zas môžu začať chvatne ponúkať finančné stimuly na dobrovoľnú repatriáciu alebo dokonca systematicky preskúmavať postavenie Sýrčanov, hneď ako sa humanitárna situácia čo i mierne zlepší. Vykonávanie systematického preskúmania postavenia utečenca však narazí na značné právne prekážky a bude si vyžadovať veľké finančné a administratívne náklady. No v prípade všetkých stimulov na návrat sa bude musieť zohľadniť skutočnosť, že väčšina Sýrčanov vysídlených v Európe je v súčasnosti usadená, pričom viac ako 300 000 z nich získalo občianstvo EÚ. Pochmúrne hospodárske a pracovné vyhliadky krajiny môžu zároveň odrádzať od návratu aj tých najnadšenejších. Zásadnou otázkou v tejto súvislosti bude, či sa Sýrčanom umožní „pendlovať“ medzi Sýriou a EÚ, t. j. vracať sa na obmedzené obdobie, a či európske hostiteľské krajiny budú naďalej ponúkať udržateľné príležitosti na trvalejší návrat.Tieto otázky budú nevyhnutne prepojené so širšími diskusiami o migračnej politike EÚ. Budúce rokovania o reforme smernice EÚ upravujúcej návraty, ku ktorej sa čoskoro očakáva návrh Európskej komisie, by mohli získať rozhodujúci impulz v závislosti od vývoja diskusií o návratoch Sýrčanov. V rámci reformy smernice by sa však mohli objaviť ďalšie rozdiely medzi členskými štátmi EÚ. Vzhľadom na to, že migračné politiky si vyžadujú zásadné prehodnotenie s cieľom účinne riešiť súčasné výzvy, prístup EÚ k vysídleným Sýrčanom bude pravdepodobne predstavovať prvý kritický okamih zlomu v novom cykle.
Maďarsko 1. januára odovzdalo štafetu vo vedení EÚ Poľsku, ktoré bude počas prvých šiestich mesiacov roka predsedať Rade EÚ. Poľské predsedníctvo prichádza v čase, keď Európa prechádza transformáciou a zároveň Európskej komisii začína nový mandát.
Maďarsko 1. januára odovzdalo štafetu vo vedení EÚ Poľsku, ktoré bude počas prvých šiestich mesiacov roka predsedať Rade EÚ. Poľské predsedníctvo prichádza v čase, keď Európa prechádza transformáciou a zároveň začína nový mandát Európskej komisie.
Vzhľadom na pokračujúcu agresiu Ruska voči Ukrajine a geopolitické napätie, ktoré dosiahlo najvyššiu úroveň v nedávnej histórii Európy, Poľsko zameriava svoje priority na zastrešujúcu tému bezpečnosti, ktorá zahŕňa vonkajšiu, vnútornú, hospodársku, energetickú, potravinovú a zdravotnú bezpečnosť, ako aj zabezpečenie právneho štátu.
Tieto priority sú v súlade so záväzkom Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru podporovať súdržnosť, chrániť demokratické hodnoty a zabezpečiť stabilnú prosperitu. „V EHSV sme hrdí na to, že sme spoľahlivým a angažovaným partnerom poľského predsedníctva Rady EÚ, a sme odhodlaní zohrávať aktívnu úlohu pri formovaní politických priorít, ktoré vymedzia tento nový európsky cyklus,“ uviedol predseda EHSV Oliver Röpke.
Na žiadosť poľského predsedníctva vypracuje EHSV 14 prieskumných stanovísk. Pozrite si našu novú brožúru a dozviete sa viac o týchto stanoviskách, ako aj o inej práci EHSV v prvom polroku 2025. Takisto v nej nájdete informácie o poľských členoch EHSV a organizáciách, ktoré zastupujú. Brožúra je dostupná výlučne online v angličtine, poľštine, francúzštine a nemčine. (ll)
Európsky priemysel čelí mnohým rôznym výzvam vrátane extrémne vysokých cien energie, ťažkostí s prilákaním kvalifikovanej pracovnej sily a prístupu k financovaniu. V roku 2023 EÚ predložila Priemyselný plán Zelenej dohody zameraný na dosiahnutie uhlíkovej neutrality. Predsedníčka Ursula von der Leyen sa vo svojej prezentácii politických usmernení na jeseň minulého roka zmienila o „čistej priemyselnej dohode“ pre konkurencieschopný priemysel a kvalitné pracovné miesta v duchu správy Maria Draghiho.
Európsky priemysel čelí mnohým rôznym výzvam vrátane extrémne vysokých cien energie, ťažkostí s prilákaním kvalifikovanej pracovnej sily a prístupu k financovaniu. V roku 2023 EÚ predložila Priemyselný plán Zelenej dohody zameraný na dosiahnutie uhlíkovej neutrality. Predsedníčka Ursula von der Leyen sa vo svojej prezentácii politických usmernení na jeseň minulého roka zmienila o „čistej priemyselnej dohode“ pre konkurencieschopný priemysel a kvalitné pracovné miesta v duchu správy Maria Draghiho.
Priemysel je dôležitou súčasťou zelenej a digitálnej transformácie a nášho hospodárskeho systému. Čo však táto nová dohoda znamená pre pracovníkov? Pracovná sila opierajúca sa o pevné základy a združená v odboroch, dobre platená a s dobrými pracovnými podmienkami, nie je však len záležitosťou odborov, ale týka sa spoločnosti ako celku, demokracie a sociálnej stability, ako aj produktivity podnikov.
Bez primeraných usmernení a dostatočnej podpory z verejných zdrojov by z tohto plánu mohli nakoniec zostať len tie časti správy Maria Draghiho a programu v oblasti konkurencieschopnosti, ktoré najviac podporujú dereguláciu. To by mohlo ohroziť európsky sociálny model, pretože by sa tým podporil škodlivý model hospodárskej súťaže, ktorý by podnecoval preteky o najnižšie mzdy a nevýhodné pracovné podmienky.
Skupina Pracovníci EHSV a Európska konfederácia odborových zväzov (ETUC) organizujú 14. februára v priestoroch EHSV spoločnú konferenciu o európskej priemyselnej politike podporujúcej kvalitné pracovné miesta. Ak máte záujem, poznačte si tento dátum do kalendára a zapojte sa do diskusie!
