Trh s elektrickou energiou sa musí zreformovať tak, aby sa dosiahlo viac než len splnenie cieľov klimatickej neutrality do roku 2050. Podľa Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru je nevyhnutné zaistiť bezpečnosť dodávok, stabilné a dostupné ceny a právo na energiu s cieľom chrániť zraniteľné skupiny.

V januárovom stanovisku na tému Budúcnosť dodávok a stanovenie ceny elektriny v EÚ, ktoré vypracovali Jan Dirx a Thomas Kattnig, EHSV presadzuje model vládnej regulácie tam, kde je to potrebné, a súkromného podnikania tam, kde je to možné, a odporúča zriadenie energetickej agentúry.

Mohla by mať podobu vládou založenej spoločnosti, ktorá na trhu s elektrinou bude zohrávať úlohu tvorcu trhu, a teda plniť ciele týkajúce sa dosiahnutia klimatickej neutrality, bezpečnosti dodávok a stabilných a dostupných cien.

Podľa výboru by sa zmeny potrebné na trhu s elektrickou energiou mali uskutočniť v troch fázach:

• Fáza 1 – odteraz do roku 2030

  Počas fázy 1 bude energetická agentúra rozširovať svoje portfólio s kombináciou výroby elektriny (bez emisií CO₂). Počas tohto obdobia sa obchodovanie s elektrinou bude uskutočňovať na základe denného obchodovania, ale vplyv energetickej agentúry na trhu bude rásť.

• Fáza 2 – od roku 2030 do roku 2040

  Počas fázy 2 dosiahne energetická agentúra svoje postavenie tvorcu trhu a bude kontrolovať primeranú časť strany ponuky na trhu prostredníctvom zmlúv o dodávkach. Denné obchodovanie sa počas tohto obdobia zodpovedajúcim spôsobom upraví.

• Fáza 3 – od roku 2040 do roku 2050

  Energetická agentúra zoptimalizuje stranu ponuky elektriny, aby sa od roku 2050 zabezpečili udržateľné dlhodobé dodávky elektriny s nulovými emisiami skleníkových plynov za stabilné a predvídateľné ceny. (mp)

EÚ musí klásť väčší dôraz na politiku hospodárskej súťaže, aby zlepšila svoju globálnu konkurencieschopnosť, zvýšila produktivitu a zabezpečila, že jednotný trh zostane pilierom jej hospodárskej sily.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) prijal na svojom januárovom plenárnom zasadnutí stanovisko na tému Politika hospodárskej súťaže v centre konkurencieschopnosti EÚ. Stanovisko obsahuje výzvu na väčšiu integráciu národných hospodárstiev a zavedenie inteligentnejších stratégií štátnej pomoci, aby sa využil hospodársky potenciál Európy a zvládli hlavné globálne výzvy vrátane výziev vyplývajúcich z digitalizácie, klimatických zmien a odolnosti.

EHSV zdôraznil, že politika hospodárskej súťaže má zásadný význam pri podpore inovácií, udržateľnosti a hospodárskeho rastu. „Hospodárska súťaž nie je v rozpore s konkurencieschopnosťou,“ uviedla spravodajkyňa Isabel Yglesias. „So zjednodušenými postupmi, flexibilnými nástrojmi a dostatočnými zdrojmi môže politika hospodárskej súťaže stimulovať prosperitu podnikov aj občanov EÚ.“

Novými pravidlami hospodárskej súťaže EÚ, napríklad aktom o digitálnych trhoch a nariadením o zahraničných subvenciách sa už rieši problém narúšania trhu a upevňuje globálne postavenie EÚ. EHSV však požaduje ďalšie opatrenia na modernizáciu posudzovania fúzií a zabezpečenie účinnej kontroly fúzií založených na inováciách, aj keď nedosahujú súčasné prahové hodnoty stanovené EÚ.

V stanovisku sa vyzdvihuje rozhodujúca úloha štátnej pomoci pri podpore zelenej a digitálnej transformácie. Nedostatočne koordinované dotácie však môžu ohroziť produktivitu a rast. Zo štúdií vyplýva, že lepšou koordináciou v EÚ by sa produktivita mohla zvýšiť o viac ako 30 %. EHSV odporúča, aby sa vo všetkých členských štátoch zosúladili dotácie, čím by sa zlepšilo fungovanie európskych hodnotových reťazcov a predišlo neefektívnosti.

Dôležité projekty spoločného európskeho záujmu a navrhovaný Európsky fond pre konkurencieschopnosť by mali byť navrhnuté s celoeurópskou perspektívou, aby sa stimulovali rozsiahle priemyselné inovácie. Týmito nástrojmi sa musí zabezpečiť spravodlivé rozdelenie prínosov v celej EÚ a podporovať udržateľnosť a odolnosť.

EHSV zdôrazňuje, že na to, aby sa EÚ stala svetovým lídrom, je potrebné nasledovné:

• väčšia integrácia s cieľom zmenšiť podiel nesprávne pridelených dotácií a zvýšiť produktivitu
• prísnejšie pravidlá ochrany európskych inovácií pri zahraničných akvizíciách
• jednoduchšie a rýchlejšie postupy týkajúce sa hospodárskej súťaže a štátnej pomoci na dosiahnutie väčšej efektívnosti
• vyvážená politika schvaľovania fúzií na podporu inovácií, udržateľnosti a investícií do infraštruktúry. (ll)

Legitímne záujmy EÚ v európskej Arktíde sa budú najlepšie obhajovať spoločne prostredníctvom stratégie EÚ pre Arktídu, ktorá posilní účasť občianskej spoločnosti na všetkých príslušných rozhodnutiach. Úzka spolupráca s Grónskom je tiež nevyhnutná pre udržateľné investície v Arktíde s cieľom zabezpečiť prosperitu a odolnosť regiónu.

EHSV predložil stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému Vypracovanie stratégie EÚ pre Arktídu v dialógu s občianskou spoločnosťou, ktoré bolo prijaté na januárovom plenárnom zasadnutí a v ktorom sa zdôrazňuje dôležitá úloha, ktorú Arktída zohráva v rámci strategickej autonómie, odolnosti a konkurencieschopnosti Európy.

Člen EHSV a spravodajca stanoviska Anders Ladefoged uviedol, že „naším novým stanoviskom o politike EÚ v Arktíde ponúkame pohľad občianskej spoločnosti na to, ako by EÚ mohla rozvíjať svoju politiku v tomto regióne. Jej cieľom je sledovať svoje vlastné záujmy a pomôcť zabezpečiť odolný a prosperujúci región pre ľudí, ktorí v ňom žijú.“

EHSV tiež podporuje a stimuluje komplexné konzultácie a spoluprácu s pôvodnými obyvateľmi Arktídy. V tejto súvislosti člen EHSV a spoluspravodajca stanoviska Christian Moos dodal, že „záujmy európskych arktických štátov možno najlepšie brániť spoločne, a to prostredníctvom spolupráce medzi severskými členskými štátmi EÚ a pomocou európskej stratégie pre Arktídu, ktorá musí zabezpečiť účasť občianskej spoločnosti a podporovať práva miestnych a pôvodných obyvateľov.“

Grónsko, ktoré je tiež predmetom tohto stanoviska, čelí podobnej situácii ako európska Arktída, pokiaľ ide o výzvy a príležitosti súvisiace s rýchlou transformáciou v regióne.

V súvislosti s Grónskom Christian Moos uviedol, že „posilnená európska spolupráca vrátane Grónska je nevyhnutná pre udržateľné investície do európskej Arktídy, aby sa z nej stal prosperujúci a odolný región.“

Jedným z hlavných cieľov obyvateľov Grónska je posilnenie ich sebaurčenia ako národa pod heslom „nič o nás bez nás“. EÚ sa však považuje za blízkeho spojenca na základe spoločných hodnôt, ako sú ľudské práva a sociálny dialóg. (at)

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vyzval na zmenu pravidiel štátnej pomoci Európskej únie s cieľom uznať a lepšie zohľadňovať potreby subjektov sociálneho hospodárstva, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri zvládaní spoločenských výziev.

Vo svojom stanovisku na tému Ako podporiť subjekty sociálneho hospodárstva v súlade s pravidlami štátnej pomoci: niekoľko úvah v nadväznosti na návrhy uvedené v správe Enrica Lettu prijatom na januárovom plenárnom zasadnutí EHSV varuje, že existujúce právne predpisy neposkytujú primeranú podporu týmto podnikom, ktoré často opätovne investujú svoje zisky do úsilia o dosiahnutie sociálnych cieľov namiesto toho, aby ich distribuovali investorom.

„Chceme, aby si viac ľudí uvedomilo výhody účinnej regulácie hospodárskej súťaže a štátnej pomoci pre podniky sociálneho hospodárstva, ako aj pre celý systém služieb všeobecného záujmu,“ vyhlásil spravodajca stanoviska Giuseppe Guerini.

Subjekty sociálneho hospodárstva – od družstiev až po vzájomné spoločnosti a nadácie – zamestnávajú v celej EÚ viac ako 11 miliónov ľudí, t. j. 6,3 % pracujúceho obyvateľstva. Pôsobia v oblastiach, ako sú sociálne a zdravotnícke služby, energia z obnoviteľných zdrojov a zmierňovanie chudoby. Napriek svojmu prínosu mnohé z nich čelia systémovým prekážkam, keď sa snažia zabezpečiť dlhodobý investičný kapitál a zorientovať sa v postupoch verejného obstarávania, keďže súčasný regulačný rámec často nezohľadňuje ich neziskovú alebo solidárnu povahu.

V stanovisku EHSV sa okrem iného zdôrazňuje skutočnosť, že verejné orgány nedostatočne využívajú existujúce nástroje, ako je všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách a rámec pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu.

Výbor preto vyzýva na zjednodušenie a modernizáciu príliš zložitých a zastaraných pravidiel v rámci všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách na podporu zamestnávania znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím v súlade s niektorými odporúčaniami zo správy Enrica Lettu o jednotnom trhu.

Hoci EHSV víta nedávne zvýšenie stropu pomoci de minimis na 300 000 EUR pre subjekty pôsobiace v bežnom sektore a 750 000 EUR pre subjekty v oblasti služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, tvrdí, že pomocou cielenejších nástrojov, ako je všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách alebo osobitné ustanovenia o službách všeobecného hospodárskeho záujmu, by sa dali lepšie uspokojovať potreby subjektov sociálneho hospodárstva v oblastiach, ako sú zdravotníctvo a sociálne služby. (ll)

Mladí ľudia v Stredozemí musia byť zapojení do každej fázy politiky, od jej tvorby až po jej vykonávanie. Formujú totiž nielen politiky, ale aj život, ako sa zdôraznilo v diskusii Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV).

Diskusia súvisiaca s prijatím stanoviska na tému Zapojenie mládeže do sociálneho a občianskeho dialógu v Stredozemí, ktorá sa konala na januárovom plenárnom zasadnutí EHSV, je prvým stanoviskom EHSV zohľadňujúcim príspevky zástupcov mládeže z tohto regiónu. Na vypracovaní stanoviska sa podieľalo osem zástupcov mládeže.

Komisárka pre Stredozemie Dubravka Šuica vyzdvihla počas diskusie význam mladých ľudí pre zaistenie prosperity, stability a odolnosti regiónu. „Budúcnosť Stredozemia je v rukách mladých ľudí. V záujme spoločnej a udržateľnej budúcnosti musíme priamo spolupracovať s mladými generáciami a zabezpečiť, aby svojimi názormi usmerňovali naše politiky a priority. Spoločne budeme formovať nový pakt pre Stredozemie investovaním do vzdelávania, zamestnanosti a rastu.“

Predseda EHSV Oliver Röpke podporil nový pakt komisárky Šuicovej, ktorý sa zameriava na investície, udržateľnosť a migráciu. Dodal, že do jeho koncipovania musí byť aktívne zapojená občianska spoločnosť. „Angažovanosť mladých ľudí je nevyhnutná pre budúcnosť regiónu a EHSV je odhodlaný zabezpečiť, aby ich názory formovali politiku a rozhodovanie. Spoločne s Úniou pre Stredozemie a Nadáciou Anny Lindhovej sa snažíme vybudovať mierové a prosperujúce Stredozemie.“

Princezná Rym Ali, predsedníčka Nadácie Anny Lindhovej, podčiarkla význam príspevku zástupcov mládeže k stanovisku a uviedla, že práca s mladými ľuďmi je nielen dôležitá, ale aj naliehavá a produktívna. „Ide tu naozaj o veľa. Bez angažovanosti mladých ľudí a bez toho, aby sme im ponúkli nástroje na rovnocennú účasť, nemôžeme nájsť riešenie pre budúcnosť. Musia tiež zasadnúť za rokovací stôl,“ povedala.

Eliane El Haber, zástupkyňa mládeže pre toto stanovisko a poradkyňa platformy SDG4 Youth & Student Network v rámci UNESCO, privítala iniciatívu EHSV aktívne zapájať mladých ľudí, ktorí zastupujú rôzne regionálne, rodové, vzdelávacie a kultúrne zázemie.

Stefano Mallia, predseda skupiny Zamestnávatelia

Európska komisia prijala 29. januára kompas konkurencieschopnosti. Ide o dôležitý krok prijatý v správnom čase, ktorým sa má naštartovať európske hospodárstvo na nasledujúcich päť rokov.

Zamestnávatelia v EÚ sa už dlho zasadzujú za zastrešujúci program konkurencieschopnosti a vítajú tri piliere kompasu: odstránenie rozdielov v inováciách a produktivite, spojenie dekarbonizácie s konkurencieschopnosťou a zníženie závislosti na zabezpečenie dodávateľských reťazcov. Ide o kľúčové prvky, aby mohla Európa konkurovať na celosvetovej úrovni, prilákať a udržať si talenty a podporovať inovácie.

Konečný úspech kompasu však závisí od vypracovania konkrétnych opatrení a ich včasného vykonávania. Rozhodujúcu úlohu budú zohrávať najdôležitejšie iniciatívy, ako je súhrnný balík zjednodušujúcich opatrení, Dohoda o čistom priemysle a horizontálna stratégia na prehĺbenie jednotného trhu. Stratégie so zmenenými názvami a chytľavé titulky nás však samy osebe nedokážu ochrániť pred budúcimi výzvami.

Napríklad zjednodušenie regulačného rámca je prvým a najnaliehavejším krokom. Nevyhnutné je znížiť zaťažujúcu byrokraciu a podporiť rýchlosť a flexibilitu. Podniky v EÚ už príliš dlho zápasia s nadmernou zložitosťou a pomalým rozhodovaním. Takisto potrebujeme zmysluplné vykonávanie kontroly konkurencieschopnosti, aby nové legislatívne a regulačné opatrenia podporovali rast podnikov, a nie mu bránili.

Kompas sa správne zameriava na podporu inovácií prostredníctvom silnej únie kapitálových trhov a riešenie štrukturálnych prekážok s cieľom uvoľniť potenciál Európy v oblasti špičkových technológií, čistej energie a vyspelej výroby a zároveň vytvoriť priaznivé prostredie pre startupy a scaleupy.

Únia kapitálových trhov, ktorá nebola nikdy dokončená, nám skutočne pripomína, že si nemôžeme dovoliť žiadne odklady. Hoci kompas podporuje lepšiu koordináciu investícií národných vlád, chýba mu jasný plán pre ďalšie spoločné zdroje financovania. No svet na nás čakať nebude.

Preteky sa začali a teraz je čas zaradiť najvyššiu rýchlosť. Naplno uvoľniť potenciál konkurencieschopnosti nie je len hospodárskou nevyhnutnosťou, ale aj kľúčom k spoločnej prosperite pre všetkých. Európske podniky sú a zostanú súčasťou riešenia.