Hlavná Cena EHSV pre občiansku spoločnosť bola doteraz udelená 15-krát. Oceňujú sa ňou projekty, ktoré majú mimoriadne tvorivý a inovatívny prístup k otázkam, ktoré sú pre EÚ veľmi dôležité.

Do súťaže sa môžu prihlásiť všetky organizácie občianskej spoločnosti oficiálne zaregistrované v Európskej únii, ktoré pôsobia na miestnej, regionálnej, národnej alebo európskej úrovni. O cenu sa môžu uchádzať aj jednotlivci s miestom pobytu v EÚ, ako aj spoločnosti registrované alebo pôsobiace v EÚ za predpokladu, že ich projekty sú výlučne neziskové.

Všetky prihlásené iniciatívy a projekty musia byť realizované v EÚ. Musia sa zrealizovať do dátumu uzávierky prihlášok alebo v tom čase ešte stále prebiehať.

Cieľom ceny je zvyšovať povedomie o výnimočnom príspevku občianskej spoločnosti k vytváraniu európskej identity a občianstva a k podpore spoločných hodnôt, ktoré posilňujú európsku integráciu.

Každý rok sa vyberá iná téma. V roku 2023 to boli projekty zamerané na duševné zdravie. V roku 2022 EHSV výnimočne udelil cenu za dve témy: mládež a Ukrajina. V roku 2021 boli ocenené projekty v oblasti klímy podporujúce spravodlivú transformáciu. V roku 2020 EHSV svoju Cenu pre občiansku spoločnosť výnimočne nahradil Cenou za občiansku solidaritu, ktorá bola venovaná boju proti pandémii ochorenia COVID-19. Ďalšími témami predchádzajúcich ročníkov boli rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien, európska identita a kultúrne dedičstvo a migrácia.

V októbri 2024 EHSV otvoril 15. ročník Ceny pre občiansku spoločnosť, ktorého témou je boj proti škodlivej polarizácii európskej spoločnosti.

Téma polarizácie je naliehavejšia než kedykoľvek predtým. V kontexte viacerých prekrývajúcich sa kríz – vrátane pandémie ochorenia COVID-19, ruskej vojny na Ukrajine a rozsiahlej sociálnej a hospodárskej nestability – sa zvýšila nedôvera vo verejné inštitúcie a orgány, čo vyvoláva škodlivú polarizáciu.

Občianska spoločnosť zohráva kľúčovú úlohu v boji proti tejto nedôvere a pri monitorovaní pálčivých oblastí online a offline polarizácie, zlepšovaní sociálnej súdržnosti a presadzovaní demokratických ideálov. Verejné orgány a občianska spoločnosť spoločne dokážu pomôcť chrániť liberálnu demokraciu pred autoritárskymi tendenciami.

EHSV sa preto v rámci posledného ročníka rozhodol udeliť svoju Cenu pre občiansku spoločnosť neziskovým iniciatívam, ktoré účinne zasahujú vykonávaním preventívnych, včasných varovných a (prípadne) deeskalačných opatrení, ktoré zabezpečujú, aby sa rešpektovali demokratické hodnoty, polarizácia sa nestala škodlivou a aby jednostranné naratívy neviedli k násiliu.

Úloha posilniť súdržnosť s cieľom depolarizovať spoločnosti spočíva na pleciach organizácií občianskej spoločnosti, ktoré majú silu a motiváciu chrániť občiansky a demokratický priestor. Toto je kľúčovým posolstvom Týždňa občianskej spoločnosti, ktorý už druhý rok organizuje Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) s cieľom diskutovať o znepokojujúcom trende rozsiahlej polarizácie v spoločnostiach EÚ.

Viac než 800 osôb sa zišlo v EHSV od 17. do 20. marca pri príležitosti Týždňa občianskej spoločnosti. Boli medzi nimi zástupcovia organizácií občianskej spoločnosti, mimovládnych organizácií a mládežníckych skupín, ako aj predstavitelia zainteresovaných strán a novinári, ktorí využili príležitosť podeliť sa o svoje názory a diskutovať o tom, ako posilniť súdržnosť a participáciu v polarizovaných spoločnostiach.

Súčasťou Týždňa občianskej spoločnosti 2025 bolo 14 zasadnutí, ktoré usporiadali členovia kontaktnej skupiny EHSV, ako aj Deň európskej iniciatívy občanov a slávnostné udeľovanie Ceny EHSV pre občiansku spoločnosť. Účastníci vypracovali komplexný súbor realizovateľných krokov a kľúčových požiadaviek pre súdržnejšie spoločnosti vrátane týchto:

• Posilniť súdržnosť vzdelávaním a kultúrou
• Poskytnúť cenovo dostupné a udržateľné bývanie
• Posilniť zapojenie verejnosti prostredníctvom európskej iniciatívy občanov
• Zaistiť inkluzívnu spravodlivú transformáciu a zeleno-modrý rast
• Vypracovať silnú európsku stratégiu pre občiansku spoločnosť
• Posilniť podporu a financovanie organizácií občianskej spoločnosti
• Zapojiť mladých ľudí do formovania silnejšej a odolnejšej Európy
• Zintenzívniť rozvoj inovácií a technológií pre spoločné blaho.

Na záverečnom zasadnutí predseda EHSV Oliver Röpke uviedol: „Na záver tohto druhého ročníka Týždňa občianskej spoločnosti môžem vyhlásiť, že na mňa veľmi inšpirujúco zapôsobila energia, odolnosť a odhodlanie aktérov občianskej spoločnosti z celej Európy. Toto podujatie ukázalo, že keď sa občianska spoločnosť spojí, dokážeme vytvoriť riešenia, ktoré posilnia našu demokraciu, podporia sociálnu súdržnosť a vybudujú Európu, ktorá skutočne pracuje v prospech svojich občanov.“

Výkonná podpredsedníčka Európskej komisie pre technologickú suverenitu, bezpečnosť a demokraciu Henna Virkkunen zdôraznila kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú organizácie občianskej spoločnosti pri usmerňovaní spoločností opierajúc sa o základné európske hodnoty.

Podpredseda Európskeho parlamentu Victor Negrescu dôrazne vyzval na prijatie opatrení a požiadal organizácie občianskej spoločnosti, aby preukázali svoju silu a reagovali na agresívnu rétoriku: „Potrebujeme silnú občiansku spoločnosť a skutočné partnerstvo medzi občianskou spoločnosťou a rozhodujúcimi činiteľmi, aby sme spoločne budovali súdržnú spoločnosť so skutočným vplyvom na životy ľudí.“

Zástupcovia organizácií občianskej spoločnosti zdôraznili, že občianske spoločnosti sú viac než len poskytovateľmi služieb: sú zásadnou súčasťou demokracie a participácie. Generálna tajomníčka srbskej nadácie Centrum pre demokraciu Nataša Vučković vyjadrila svoj optimizmus, že občianska spoločnosť môže zohrávať kľúčovú úlohu v boji proti základným príčinám a šíreniu protidemokratických a protieurópskych naratívov v EÚ aj v kandidátskych krajinách. To možno dosiahnuť sprístupnením Európskej únie a zabezpečením jej prínosov pre všetkých občanov v ich každodennom živote. (at)

„Žiakov učíme, že je potrebné overovať fakty, ale o názoroch treba diskutovať s úctou. Pri skutočne kritickom myslení sa rešpektuje pluralita názorov,“ hovorí Richard Vaško zo Slovenskej debatnej asociácie (SDA), ktorá sa vďaka svojej Olympiáde kritického myslenia stala víťazom Ceny EHSV pre občiansku spoločnosť za boj proti polarizácii. Richard, ktorého projekt získal prvú cenu, s nami hovoril o tejto olympiáde a prečo je v dnešnom polarizovanom svete podnecovanom dezinformáciami výučba kritického myslenia kľúčová.

Mohli by ste opísať jednu hru alebo jedno kolo Olympiády kritického myslenia? Môžete uviesť príklad úlohy alebo otázky?

V školských a regionálnych kolách tejto olympiády sa žiaci zúčastňujú na jedno- až dvojhodinových testoch, v rámci ktorých riešia celý rad úloh a majú neobmedzený prístup na internet a k online nástrojom na overovanie faktov. Výzvou je pri tom mediálna gramotnosť, odhaľovanie manipulácie a zaujatosti, interpretácia údajov a štúdií, identifikácia logických nedostatkov a formulovanie vlastných argumentov.

Napríklad v nedávnom kole boli žiaci požiadaní, aby písomne argumentovali o tom, či by sa v školách mali nainštalovať bezpečnostné kamery na zvýšenie úrovne bezpečnosti, čo je v slovenskej verejnej diskusii aktuálna téma. Ďalšou úlohou bolo analyzovať vírusové TikTok video propagujúce konšpiračnú teóriu o speváčke Taylor Swift a rozpoznať typické črty konšpiračného myslenia. Treťou úlohou bolo rozhodnúť, ktoré z týchto dvoch videí bolo vytvorené umelou inteligenciou a ktoré bolo autentické.

Všetky doterajšie testy sú verejne dostupné v slovenčine na stránke www.okm.sk.

Čo by ste chceli docieliť Olympiádou kritického myslenia? Prečo ste sa rozhodli začať tento projekt?

Naším cieľom je pomôcť žiakom vo veku, keď začínajú používať sociálne médiá a sledovať digitálne materiály, aby sa rozvíjala ich schopnosť kritickej, zodpovednej a premyslenej orientácie v tomto priestore. Pravidelnou spätnou väzbou po každom kole a vďaka kurzom elektronického vzdelávania, ktoré je možné použiť na prípravu, žiaci získavajú návyky a nástroje, ktoré môžu používať aj v každodennom živote. V konečnom dôsledku sa snažíme formovať generáciu mladých ľudí, ktorí budú informovaní, odolní voči dezinformáciám a schopní viesť konštruktívny dialóg založený na faktoch.

Projekt sme spustili v reakcii na kritickú medzeru v našom vzdelávacom systéme: mediálna gramotnosť a kritické myslenie sú vo formálnych učebných plánoch stále veľmi nedostatočne zastúpené. Viac ako polovica slovenských žiakov sa nikdy nenaučí, ako posudzovať dôveryhodnosť informácií. Iba 16 % slovenskej mládeže pravidelne overuje mediálne informácie. V dôsledku toho má 56 % obyvateľstva tendenciu veriť konšpiračným teóriám alebo úplným klamstvám. Chceli sme to zmeniť zavedením škálovateľných a účinných opatrení na školách v celej krajine.

Prečo je podľa Vás rozvoj kritického myslenia v súčasnom kontexte taký dôležitý? Máme šancu vyhrať vojnu proti falošným správam?

Falošné správy v určitej forme vždy existovali, ale teraz žijeme v ére bezprecedentného preťaženia informáciami. Keďže pre mnohých mladých ľudí sú hlavným zdrojom informácií sociálne médiá, každý môže ľahko šíriť dezinformácie, nesprávne informácie alebo nenávistné prejavy. Naučiť sa, ako filtrovať informácie a orientovať sa v tomto chaotickom informačnom prostredí, sa stalo kľúčovou životnou zručnosťou.

V plnej miere však vojnu proti falošným správam nikdy nevyhráme, lebo ide o pohyblivý cieľ, ktorý sa neustále vyvíja. Môžeme však mladým ľuďom poskytnúť nástroje, ktoré im umožnia lepšie sa orientovať, správne sa pýtať a zamýšľať sa pred zdieľaním materiálov.

Máte nejaké reakcie na Váš projekt? Môžete uviesť príklad?

Po každom kole získavame podrobnú spätnú väzbu a reakcie sú prevažne pozitívne. Napríklad 93 % učiteľov, ktorých žiaci sa zúčastnili na olympiáde, uviedlo, že pomáha vytvárať odolnosť ich žiakov voči dezinformáciám a hoaxom. Okrem toho miera spokojnosti zákazníkov (Net Promoter Score), ktorú sme dosiahli v poslednom kole bola +76, čo sa považuje za vynikajúce.

Čo by ste poradili iným organizáciám občianskej spoločnosti, ak chcú byť úspešné v podobných aktivitách a programoch?

Každá krajina a kontext sú odlišné a miestne organizácie najlepšie vedia, čo funguje pre ich komunity. Sú však niektoré zásady, ktoré u nás dobre fungovali:

Po prvé a čo je najdôležitejšie, mladým ľuďom nehovoríme, čo si majú myslieť. Pri skutočne kritickom myslení sa rešpektuje pluralita názorov. Ak majú žiaci pocit, že sa na ich názory neprihliada alebo že sú im diktované, neangažujú sa. My ich učíme, že je potrebné overovať fakty, ale že o názoroch treba diskutovať s úctou.

Po druhé, kľúčom je dostupnosť a inkluzívnosť. Ak nepraskneme pomyselnú bublinu a neoslovíme aj neelitné školy, nebudeme mať skutočný vplyv. Náš program je bezplatný, dostatočne ľahko plne dostupný online a ponúkaný aj v jazyku našej najväčšej národnostnej menšiny. Tento rok 53 % účastníkov pochádzalo z odborných stredných škôl.

Po tretie, zamyslieť sa nad škálovateľnosťou už od začiatku a využiť nové technológie na jej dosiahnutie. Na hodnotenie voľných odpovedí využívame umelú inteligenciu, čo nám umožňuje ponúkať vysokokvalitné vzdelávacie skúsenosti bez toho, aby sme museli používať testovanie s voľbou z niekoľkých odpovedí. Hoci digitálny vek prináša náročné výzvy, poskytuje nám aj vhodné nástroje na ich zvládnutie.

Richard Vaško je v Slovenskej debatnej asociácii od svojich 12 rokov. Na strednej škole vyhral Slovenskú debatnú ligu a Slovensko zastupoval na podujatí World Schools Debating Championships. Promoval s vyznamenaním v odbore právo, politika a filozofia na Univerzite vo Warwicku v Spojenom kráľovstve a v súčasnosti študuje na získanie titulu MPhil v odbore vzdelávanie (znalosti, moc, politika) na Univerzite v Cambridge.

Od roku 2021 Richard pracuje v SDA, kde založil a teraz koordinuje Olympiádu kritického myslenia. Spolupracoval aj s tímom strategickej komunikácie Ministerstva školstva SR a je spoluautorom príručiek odbornej prípravy učiteľov o mediálnej gramotnosti pre Národný inštitút vzdelávania a mládeže. Venuje sa výskumu a spolu s Inštitútom Mateja Bela, čo je mimovládna organizácia zameraná na etnické menšiny a marginalizované rómske komunity na Slovensku, organizuje multietnickú letnú školu pre znevýhodnené deti.

EHSV v diskusii s komisárom pre demokraciu, spravodlivosť, právny štát a ochranu spotrebiteľa Michaelom McGrathom varoval pred pokračujúcim úsilím umlčať, diskreditovať a oslabiť tých, ktorí sa zasadzujú za demokraciu, sociálnu spravodlivosť a základné práva, a vyjadril pripravenosť spojiť sily s Komisiou s cieľom chrániť európsku občiansku spoločnosť a bojovať proti polarizácii.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) je pripravený zohrávať praktickú úlohu v budúcej stratégii pre občiansku spoločnosť, ktorú Európska komisia vypracúva s cieľom posilniť demokraciu a občiansky priestor a zjednotiť rozdelené komunity v celej EÚ. Vzhľadom na rastúce útoky na skupiny občianskej spoločnosti a nezávislé médiá je EHSV odhodlaný zasiahnuť a pomôcť brániť základy slobodnej a otvorenej spoločnosti.

„EHSV je pevne odhodlaný brániť, chrániť a posilňovať postavenie občianskej spoločnosti. Ako dom európskej občianskej spoločnosti nebudeme pasívnymi pozorovateľmi. Budeme aktívne potláčať snahy o oslabenie občianskeho priestoru. Budeme sa zasadzovať za silnejšiu podporu, lepšiu ochranu a väčšie uznanie úlohy občianskej spoločnosti pri posilňovaní našich demokracií,“ zdôraznil predseda EHSV Oliver Röpke na plenárnom zasadnutí EHSV 27. marca, na ktorom sa uskutočnila diskusia na vysokej úrovni s komisárom McGrathom o depolarizovaní spoločností.

Röpke uviedol, že mimovládne organizácie a miestne hnutia sa v čoraz väčšej miere stretávajú s úpadkom demokracie, reštriktívnymi právnymi predpismi, očierňujúcimi kampaňami a strategickými žalobami, ktorých cieľom je umlčať nesúhlas a ktoré sú súčasťou širšieho úsilia o diskreditáciu a oslabenie tých, ktorí obhajujú demokraciu, sociálnu spravodlivosť a základné práva.

S odvolaním sa na nedávne obvinenia, ktoré niektorí poslanci EP vzniesli proti environmentálnym mimovládnym organizáciám, predseda Röpke upozornil, že je obzvlášť znepokojujúce, že útoky nemajú svoj pôvod len mimo našich inštitúcií: v niektorých prípadoch prišli zvnútra.

Komisár McGrath uviedol, že EHSV má jedinečné postavenie na to, aby veľmi cenným spôsobom prispel k úsiliu Komisie o posilnenie demokracie a preklenutie rozdielov v spoločnosti. Vyjadril presvedčenie, že najlepším spôsobom, ako bojovať proti polarizácii, je posilniť postavenie Európanov a dať im pocit, že sú náležite zastúpení. „Ak to dosiahneme, podarí sa nám zblížiť naše komunity, spoločnosti a Úniu. Bez ohľadu na to, čo urobíme, vieme, že zapojenie organizácií občianskej spoločnosti bude naďalej kľúčové.“

Nová stratégia EÚ pre občiansku spoločnosť avizovaná v pracovnom programe Komisie na rok 2025 bude podporovať, chrániť a posilňovať postavenie organizácií občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv.

V diskusii na plenárnom zasadnutí sa predstavili aj kľúčové závery podujatia Týždeň občianskej spoločnosti EHSV 2025, ktorý sa konal pod heslom Posilnenie súdržnosti a účasti v polarizovaných spoločnostiach. Medzi rečníkmi bola Brikena Xhomaqi, spolupredsedníčka kontaktnej skupiny, ktorá predniesla hlavné požiadavky týždňa, víťaz Ceny pre občiansku spoločnosť Richard Vaško zo Slovenskej debatnej asociácie a mládežnícka aktivistka Kristýna Bulvasová, ktorá predstavila hlavné odporúčania z výročného mládežníckeho podujatia EHSV Vaša Európa, váš názor! (YEYS).(ll)

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vyzval Európsku komisiu, aby svoj pracovný program na rok 2025, v ktorom sa stanovujú legislatívne a politické priority EÚ, zamerala na hospodársku odolnosť, sociálnu spravodlivosť a udržateľnosť. EHSV, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri formovaní tohto pracovného programu, potvrdil na plenárnom zasadnutí v diskusii s komisárom pre hospodárstvo a produktivitu Valdisom Dombrovskisom svoj záväzok pomôcť vypracovať taký program, ktorým sa budú riešiť naliehavé problémy a zároveň sa vybuduje inkluzívnejšia a pokrokovejšia Európska únia.

V decembri 2024 EHSV predstavil svoj príspevok k pracovnému programu zodpovedajúci mottu „spoločne za odvážnejšiu, jednoduchšiu a rýchlejšiu Európu“. Cieľom tejto vízie je zvládnuť hospodárske a geopolitické výzvy EÚ. EHSV každoročne prostredníctvom rozsiahlych konzultácií a odporúčaní zdokonaľuje pracovný program tak, aby čo najlepšie slúžil európskym občanom a podnikom.

Predseda EHSV Oliver Röpke privítal intenzívnu spoluprácu s Európskou komisiou. Hoci uznal jej úsilie, zároveň ju vyzval k ambicióznejšiemu a inkluzívnejšiemu prístupu. Uviedol, že výbor je naďalej odhodlaný formovať politiky, ktoré podporujú hospodársku stabilitu, sociálnu rovnosť a demokratické hodnoty.

Valdis Dombrovskis opätovne potvrdil, že cieľom pracovného programu Komisie na nasledujúcich päť rokov je zlepšiť hospodársku konkurencieschopnosť a bezpečnosť. Vyhlásil, že „prijatie opatrení na odstránenie byrokracie je dôležitým prvkom budovania konkurencieschopnejšej Európy“ a že „program zjednodušovania spočíva v zabezpečení toho, aby pravidlá pomáhali dosiahnuť stanovené hospodárske, sociálne, environmentálne a bezpečnostné ciele, namiesto vytvárania prekážok“.

Kľúčové priority na rok 2025

Hospodársky rast a konkurencieschopnosť

Pracovný program je zameraný na štrukturálne reformy, nový viacročný finančný rámec a odolnejšie kapitálové trhy. EHSV sa zasadzuje za rozsiahlejší prístup k odolnosti hospodárstva, boj proti pomalému rastu, kríze spôsobenej nárastom životných nákladov a rastúcej geopolitickej neistote.

Nielen menšia, ale aj rozumnejšia regulácia

EHSV podporuje záväzok Komisie zmenšiť administratívnu záťaž, ale upozorňuje, že zjednodušenie právnych predpisov nesmie ísť na úkor sociálnej ochrany alebo environmentálnych noriem.

Podpora inovácií a investícií

S veľkým dôrazom na digitálne siete, umelú inteligenciu a kvantové technológie je prioritou pracovného programu vedúce postavenie EÚ v oblasti technológií. EHSV naliehavo vyzýva Komisiu, aby vytvorila podmienky, ktoré zabránia odlivu kapitálu a podporia dlhodobé investície v Európe.

Spravodlivejšia a ekologickejšia Európa

Cieľom pracovného programu je zlepšiť sociálnu a environmentálnu udržateľnosť riešením takých problémov, ako je nedostatok zručností, nedostatočná potravinová bezpečnosť a neudržateľné financovanie. EHSV zdôrazňuje význam politík na podporu sociálnej súdržnosti a spravodlivej digitálnej transformácie.

Príprava na ďalšie rozšírenie a budúcnosť

Keďže EÚ sa pripravuje na potenciálne rozšírenie po roku 2028, v pracovnom programe sa uvádzajú plány na dosiahnutie finančnej a politickej stability. EHSV trvá na tom, že je potrebné zohľadniť perspektívy občianskej spoločnosti, aby sa zabezpečilo, že politiky budú zodpovedať potrebám všetkých Európanov. (tk)

Antonio García Del Riego, člen skupiny Zamestnávatelia v EHSV

Európa sa nachádza v kritickej situácii, keďže čelí historickým výzvam, počnúc zelenou transformáciou až po vojnu na jej prahu a silnejúcu globálnu konkurenciu. Zvládnutie týchto výziev si bude vyžadovať viac než len politické vyhlásenia. Bude si vyžadovať peniaze a schopnosť ich mobilizovať, nasmerovať a znásobiť. Stručne povedané, bude si vyžadovať silný, konkurencieschopný a autonómny finančný systém. Ten však, žiaľ, nemáme.

Financie sú krvným obehom každej modernej ekonomiky. Každá nová továreň, elektrické vozidlo, rozšírenie nemocnice alebo začínajúci podnik v oblasti čistých technológií závisí od toho, či niekto podstúpi riziko, že ich bude financovať. A v Európe je ten „niekto“ často banka. Malé a stredné podniky, ktoré tvoria 99 % podnikov v EÚ, sú pri svojom raste, investíciách a vývoze v prevažnej miere závislé od bankových úverov. Napriek tomu hrozí, že práve inštitúcie, ktoré tvoria jadro nášho finančného systému, budú vytlačené z trhu a podliehať nadmernej regulácii.

V Európe sa často hovorí o „strategickej autonómii“ v oblasti energetiky, obrany a digitálnej infraštruktúry, ale len zriedkavo je predmetom diskusie finančná autonómia. A mala by byť.

Viac ako 60 % investičného bankovníctva v Európe dnes zabezpečujú len štyri americké banky. Nadchádzajúce pravidlá Bazilej IV sa budú v plnej miere uplatňovať v EÚ, ale nie v USA, Spojenom kráľovstve ani Japonsku. Táto asymetria stavia európske banky do konkurenčnej nevýhody. Ak chceme, aby európske banky financovali dvojakú transformáciu a podporovali strategické odvetvia, musia súťažiť za rovnakých podmienok.

Únia kapitálových trhov musí prekonať rovinu rétoriky a stať sa skutočným jednotným trhom pre úspory a investície. Na dosiahnutie tohto cieľa potrebujeme inteligentnú, primeranú a podpornú reguláciu, ktorá ochráni stabilitu a spotrebiteľov, ale zároveň podporí rast a konkurencieschopnosť. To znamená, že bude zaistená:

• proporcionalita,
• technologická neutralita a
• pravidlá založené na výsledkoch.

Európa si nemôže dovoliť byť naivnou. Vo svete, ktorý čoraz viac formuje mocenská politika a hospodárske bloky, je finančná sila suverenitou. Spojené štáty a Čína to chápu. Rovnako by sme to mali chápať aj my.

V situácii, keď sú mladí ľudia na Ukrajine denne vystavení bombardovaniu a keď im ide predovšetkým o to, aby zostali nažive, si nemôžu dovoliť myslieť na vzdialenú budúcnosť, hovorí 18-ročná Jevhenija Senyk, účastníčka podujatia YEYS 2025 a mládežnícka aktivistka z Ukrajiny. Podelila sa o to, ako vojna ovplyvnila mládežnícke organizácie v jej krajine a prečo je dôležité dať im hlas na európskej scéne.

Ako podľa Vás ovplyvnila vojna na Ukrajine Vašu organizáciu za posledné tri roky a ako sa zmenila Vaša činnosť?

Cieľom Platformy SD, ktorá vznikla v roku 2013, je chrániť hodnoty ako sloboda, solidarita, rovnosť a spravodlivosť, pretože veríme, že práve tieto hodnoty sú najdôležitejšie pre vytvorenie progresívnej budúcnosti na Ukrajine. Máme tiež veľa zahraničných pobočiek, aby sme aj v zahraničí udržali angažovanosť ukrajinskej mládeže, ktorá bola nútená opustiť svoje domovy. 

Vojna predovšetkým ovplyvnila prácu regionálnych pobočiek, pretože máme veľa pobočiek, napríklad v Odese a Záporoží, ktoré sú veľmi blízko frontovej línie a ľudia tam denne zažívajú bombardovanie. Sotva môžu myslieť na organizovanie podujatí, keď ich hlavným cieľom je zostať nažive. Každodenné bombové ostreľovanie ovplyvňuje mládež v celej krajine. Nemôžete si dovoliť myslieť na vzdialenú budúcnosť, pretože neviete, čo sa stane zajtra alebo čo sa stane o dve hodiny.

Takisto v dôsledku vojny je finančná situácia na Ukrajine nestabilná, čo znamená, že mladí ľudia narážajú na nedostatok pracovných miest. Musia si hľadať prácu a zároveň sa snažiť študovať a zapájať sa do činnosti mládežníckych organizácií. A to je ťažko dosiahnuteľná rovnováha.

Po začiatku plnoformátovej invázie začalo veľa mladých ľudí bojovať proti ruskej agresii zbraňami, a nie v rámci mládežníckych rád alebo mládežníckych organizácií. Mladí ľudia preto nemajú politické skúsenosti. V budúcnosti bude ťažké zabezpečiť, aby sa každý mohol riadne zúčastňovať na politickom živote.

Platforma SD poskytuje bezplatné neformálne politické vzdelávanie, aby mladí ľudia vedeli, ako môžu ovplyvniť politiku na regionálnej a národnej úrovni.

Prečo je podľa Vás dôležité, aby sa mládežnícke organizácie alebo ich zástupcovia zúčastňovali na podujatia, ako je YEYS?

V prvom rade tieto medzinárodné podujatia ukazujú obyvateľom Ukrajiny, že Európa na nás nezabudla. Je pre nás dôležité, aby sme tu boli, aby sme boli vypočutí, aby sme sa pýtali ostatných na ich skúsenosti a aby sme si so sebou do našej krajiny priniesli nové myšlienky.

Ukazuje to tiež, že sme schopní a odhodlaní stať sa súčasťou Európskej únie, pretože ak sme tu, európska mládež nás môže počúvať a my môžeme počúvať ju. Je to ako partnerstvo medzi nami všetkými.

Akú podporu a pomoc potrebujú mladí ľudia, aby boli motivovaní naďalej sa zapájať do práce s mládežou a mládežníckeho aktivizmu?

Myslím si, že je veľmi dôležité, aby sa Európska únia radila s ukrajinskou mládežou. Myslím si, že ak nám Európska únia bude naďalej poskytovať takéto príležitosti vyjadriť svoj názor pri formovaní politiky EÚ, budeme schopní vyvodiť spoločné závery, ktoré budú vzájomne prospešné. Sme súčasťou Európy, preto musí ísť o spoločný postoj vo všetkých oblastiach politiky. Ak bude EÚ naďalej finančne podporovať mladých ľudí na Ukrajine, aby sa mohli zúčastňovať na podujatiach, ako je toto, povzbudí ich to, aby sa naďalej politicky angažovali. Finančná záťaž totiž nebude takou veľkou prekážkou ich účasti.

Jevhenija Senyk je mládežnícka aktivistka Platformy SD, členskej organizácie Národnej rady mládeže Ukrajiny. Je študentkou medzinárodných vzťahov na Polytechnickej národnej univerzite v Ľvove.