Hlavnou úlohou súčasného poľského predsedníctva Rady Európskej únie bude udržať jednotnú Európu, ktorá napreduje a prijíma rýchle rozhodnutia
Na februárovom plenárnom zasadnutí Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru sa uskutočnila diskusia o prioritách poľského predsedníctva EÚ, na ktorej sa zúčastnila Magdalena Sobkowiak-Czarnecka, zástupkyňa poľského štátneho tajomníka pre záležitosti Európskej únie.
V súvislosti s vonkajšou bezpečnosťou EÚ a najmä s agresívnou vojnou proti Ukrajine pani Sobkowiak-Czarnecka vyhlásila, že „naším cieľom je pokračovať v pomoci Ukrajine a zachovať jednotu v rámci EÚ.“ Za jeden z prvých úspechov poľského predsedníctva označila 16. balík sankcií voči Rusku.
Predseda EHSV Oliver Röpke zdôraznil, že Poľsko preberá rotujúce predsedníctvo EÚ v čase, keď ju sužujú náročné výzvy, ako sú geopolitické napätie a energetická kríza.
Dodal, že „dnešná diskusia opätovne potvrdila rozhodujúci význam stability, odolnosti a jednoty pri formovaní budúcnosti Európskej únie. Priority poľského predsedníctva sú v úzkom súlade s našimi spoločnými ambíciami, najmä pokiaľ ide o podporu viacrozmerného prístupu k bezpečnosti. Náš záväzok konať rozhodne a v spolupráci je v čase celosvetovej neistoty naďalej neochvejný.“
Poľské predsedníctvo Rady EÚ sa bude v súlade s mottom „Bezpečnosť, Európa!“ venovať siedmim stránkam bezpečnosti – vonkajšej, vnútornej, hospodárskej, potravinovej, energetickej, zdravotnej a informačnej.
Michal Pintér, delegát poradnej komisie pre priemyselné zmeny (CCMI) v EHSV
V nedávno predstavenej Dohode o čistom priemysle sa uznáva strategický význam energeticky náročných odvetví pre hospodárstvo EÚ a správne identifikujú kľúčové výzvy, ktorým čelia. Hoci dohoda obsahuje pozoruhodné návrhy týkajúce sa ekologických vedúcich trhov, podpory obehového hospodárstva a financovania dekarbonizácie, opatrenia nie sú dosť naliehavé ani odvážne, aby mohli zvrátiť úpadok energeticky náročných priemyselných odvetví v Európe.
Michal Pintér, delegát poradnej komisie pre priemyselné zmeny (CCMI) v EHSV
V nedávno predstavenej Dohode o čistom priemysle sa uznáva strategický význam energeticky náročných odvetví pre hospodárstvo EÚ a správne identifikujú kľúčové výzvy, ktorým čelia. Hoci dohoda obsahuje pozoruhodné návrhy týkajúce sa ekologických vedúcich trhov, podpory obehového hospodárstva a financovania dekarbonizácie, opatrenia nie sú dosť naliehavé ani odvážne, aby mohli zvrátiť úpadok energeticky náročných priemyselných odvetví v Európe.
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) nedávno prijal stanovisko na tému Budúcnosť energeticky náročných priemyselných odvetví EÚ vzhľadom na vysoké ceny energie a náklady na transformáciu, v ktorom uznal, že v konkurencieschopnosti týchto odvetví EÚ výrazne zaostáva za svetovými konkurentmi. Komisia správne označila za hlavný dôvod ceny energie. V dohode a Akčnom pláne pre prijateľné ceny energie sa však nenavrhuje žiadna reforma koncepcie trhu s elektrinou. Systém marginálnych cien fungoval, kým EÚ využívala relatívne lacný plyn z Ruska, ktorého dodávky plynovodom boli pomerne stabilné. Bohužiaľ, realita sa zmenila a teraz sa musíme uspokojiť s drahými a nestabilnými dodávkami LNG, čo pravdepodobne potrvá ešte niekoľko rokov. Napriek tomu, že v energetickom mixe EÚ sa zvyšuje podiel lacnej elektriny vyrobenej bez fosílnych palív, ceny fosílnych palív naďalej udávajú tón pri tvorbe cien elektriny.
Politické snahy o zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie sú vítané, ale vzhľadom na súčasnú podobu trhu neznižujú účty za elektrinu. Treba prijať okamžité opatrenia, ktoré umožnia preniesť nákladové výhody elektriny z obnoviteľných zdrojov do priemyselných odvetví a posúdiť všetky možnosti, ako znížiť ceny, vrátane oddelenia cien elektriny od cien plynu.
V dohode sa poukazuje aj na nedostatky mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (žiadne riešenie pre vývoz, presúvanie zdrojov a obchádzanie mechanizmu) a nástrojov na ochranu obchodu. Dozvieme sa z nej však iba málo o tom, ako bude trh EÚ chránený, a tak sú energeticky náročné odvetvia ponechané v neistote napospas globálnej obchodnej vojne.
EHSV je presvedčený, že inštitúcie EÚ by mali v akčných plánoch pre jednotlivé odvetvia zaviesť rozhodné opatrenia, aby sa zabránilo ďalšej deindustrializácii a aby si EÚ zachovala schopnosť transformovať priemysel.
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) naliehavo vyzýva EÚ, aby zaviedla silnú priemyselnú stratégiu, ktorá zvýši konkurencieschopnosť, vytvorí kvalitné pracovné miesta a bude v súlade so Zelenou dohodou. Ak má byť táto stratégia úspešná, musí byť pozorne monitorovaná a prispôsobená novým výzvam.
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) naliehavo vyzýva EÚ, aby zaviedla silnú priemyselnú stratégiu, ktorá zvýši konkurencieschopnosť, vytvorí kvalitné pracovné miesta a bude v súlade so Zelenou dohodou. Ak má byť táto stratégia úspešná, musí byť pozorne monitorovaná a prispôsobená novým výzvam.
EHSV v stanovisku poukazuje na potrebu silného hospodárskeho a regulačného rámca, ktorý by riešil vysoké náklady na energiu a suroviny, výzvy spojené s investíciami do zelenej transformácie, nedostatky v infraštruktúre, nedostatok zručností a slabý vnútorný dopyt. Politika konkurencieschopnosti zameraná na investície a inovácie je nevyhnutná na podporu sociálnej a územnej súdržnosti.
Výzva EHSV na prijatie naliehavých opatrení prichádza v čase rastúcich obáv o hospodársku bezpečnosť Európy a jej vonkajšiu závislosť. V ére takejto rastúcej geopolitickej a obchodnej neistoty je pre zachovanie priemyselnej udržateľnosti v kontexte asymetrických cieľov dekarbonizácie, globálnej nadmernej kapacity a rastúceho obchodného napätia potrebná odolná obchodná politika EÚ. Na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutná väčšia autonómia pri zabezpečovaní kritických surovín.
Ako sa zdôrazňuje v správe Maria Draghiho, zásadný význam má zvýšenie objemu investícií a reformy v oblasti riadenia. Unifikovaný jednotný trh, najmä v energetickej oblasti, posilní hospodárstvo EÚ. Priemyselnú transformáciu podporí zníženie regulačného zaťaženia, zdokonalenie rámcov trhu s elektrinou a zlepšenie finančných nástrojov, ako sú zmluvy o nákupe elektriny.
Spravodlivá transformácia si vyžaduje intenzívny sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie. Priemyselná politika sa musí zosúladiť so stratégiami v oblasti vzdelávania a pracovnej sily a zároveň klásť dôraz na výskum, inovácie a rozvoj zručností. Investície do energetickej infraštruktúry, obnoviteľných zdrojov energie a iniciatív obehového hospodárstva pomôžu dosiahnuť ciele v oblasti klímy.
EHSV tiež prijal doplňujúce stanovisko na tému Budúcnosť energeticky náročných priemyselných odvetví EÚ, v ktorom navrhol prispôsobené riešenia na zabezpečenie ich dlhodobej udržateľnosti. Pre priemyselnú budúcnosť EÚ je veľmi dôležité riešiť konkrétne výzvy, ktorým čelia. (ll)
Naším mimoriadnym hosťom je tentoraz francúzsky novinár, autor a odborník na obranu a zahraničnú politiku Nicolas Gros-Verheyde. Pre EHSV info analyzuje päť návrhov plánu ReArm Europe, ktorý nedávno predstavila Európska komisia s cieľom posilniť európsku obranu v čase rastúcich obáv o záväzok USA voči európskej bezpečnosti.
Naším mimoriadnym hosťom je tentoraz francúzsky novinár, autor a odborník na obranu a zahraničnú politiku Nicolas Gros-Verheyde. Pre EHSV info analyzuje päť návrhov plánu ReArm Europe, ktorý nedávno predstavila Európska komisia s cieľom posilniť európsku obranu v čase rastúcich obáv o záväzok USA voči európskej bezpečnosti.
Nicolas Gros-Verheyde sa novinárskej profesii venuje od roku 1989. Pracoval pre Ouest France, ARTE, LCI a France Culture ako spravodajca pri EÚ a NATO. V európskych kruhoch je známy a uznávaný pre svoje rozsiahle znalosti európskych záležitostí a zahraničnej a obrannej politiky. Je šéfredaktorom popredného a najkomplexnejšieho portálu o európskej obrane a diplomacii B2, ktorý založil v roku 2008. Spravuje ho neziskové združenie v podobe novinárskej asociácie a financovaný je z predplatného. https://club.bruxelles2.eu/
Je autorom kníh Défense européenne à l'heure de la guerre en Ukraine, La politique européenne de sécurité et de défense commune, Parce que l'Europe vaut bien une défense a Europe de la défense. Taktiež pôsobí ako politický komentátor pre LN4, France-Info a RTBF.
Pri príležitosti 69. zasadnutia Komisie Organizácie Spojených národov pre postavenie žien (CSW69) v New Yorku Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) a Hospodárska, sociálna a kultúrna rada Africkej únie (AU ECOSOCC) opätovne potvrdili svoje pevné odhodlanie presadzovať rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien.
Pri príležitosti 69. zasadnutia Komisie Organizácie Spojených národov pre postavenie žien (CSW69) v New Yorku Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) a Hospodárska, sociálna a kultúrna rada Africkej únie (AU ECOSOCC) opätovne potvrdili svoje pevné odhodlanie presadzovať rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien.
V čase, keď si medzinárodné spoločenstvo pripomína 30. výročie Pekinskej deklarácie a Pekinskej akčnej platformy, EHSV a AU ECOSOCC uznávajú, že sa dosiahol pokrok, zároveň však upozorňujú na pretrvávajúce výzvy, ktoré naďalej bránia úplnej rodovej rovnosti.
Vo svojom druhom spoločnom vyhlásení zdôrazňujú kľúčové priority, ako je dosiahnuť zvýšenie počtu žien vo vedúcich pozíciách pomocou rodových kvót, medzinárodnými dohovormi skoncovať s rodovo motivovaným násilím, preklenúť digitálne rodové rozdiely a podporovať posilnenie ekonomického postavenia žien.
Okrem toho naliehavo žiadajú zaviesť účinnejšie opatrenia, pokiaľ ide o neplatenú opatrovateľskú prácu, zapojenie žien do mierového úsilia a tvorbu politiky založenú na údajoch. Vyzdvihujú tiež význam globálnej spolupráce v snahe odstrániť systémové nerovnosti a presadiť práva žien. EHSV zároveň vyzýva EÚ, aby bojovala proti rodovo motivovanému násiliu, zabezpečila rodovú paritu a obhajovala úlohu občianskej spoločnosti pri presadzovaní rovnosti.
Predseda EHSV Oliver Röpke pri tejto príležitosti uviedol: „Od prijatia Pekinskej deklarácie ubehlo 30 rokov, preto je načase premeniť slová na činy. Rodová rovnosť nie je výsadou, ale základným právom, ktoré musí byť v udržateľnej a inkluzívnej spoločnosti zaručené. EHSV je pevne odhodlaný pokračovať vo svojom úsilí o odstránenie prekážok, aby sa zaistila plná účasť žien na rozhodovaní a posilnilo ich ekonomické postavenie. Vlády, inštitúcie a občianska spoločnosť musia teraz urobiť rozhodné kroky, pretože bez zodpovednosti niet rovnosti.“
Komisia pre postavenie žien je hlavným medzinárodným a medzivládnym orgánom, ktorý bojuje za rodovú rovnosť. Na najväčšom výročnom zhromaždení OSN zameranom na posilnenie postavenia žien sa EHSV zúčastnil už druhýkrát. (tk)
Člen EHSV Marcin Nowacki, spravodajca stanoviska Financovanie obrany v EÚ, vymenúva odporúčania EHSV na posilnenie bezpečnosti EÚ. Vzhľadom na rastúce bezpečnostné hrozby a zmeny v spojenectvách vyzýva EHSV na vytvorenie jednotného a silného obranného mechanizmu EÚ. Európa sa už nemôže spoliehať na dodávateľov zbraní z krajín mimo EÚ v takej miere ako doteraz. Nejde však len o to, aby sa na obranu vynakladalo viac, ale aj o to, aby sa tieto prostriedky vynakladali rozumne a efektívne.
Člen EHSV Marcin Nowacki, spravodajca stanoviska Financovanie obrany v EÚ, vymenúva odporúčania EHSV na posilnenie bezpečnosti EÚ. Vzhľadom na rastúce bezpečnostné hrozby a zmeny v spojenectvách vyzýva EHSV na vytvorenie jednotného a silného obranného mechanizmu EÚ. Európa sa už nemôže spoliehať na dodávateľov zbraní z krajín mimo EÚ v takej miere ako doteraz. Nejde však len o to, aby sa na obranu vynakladalo viac, ale aj o to, aby sa tieto prostriedky vynakladali rozumne a efektívne.
Keďže Európa musí reagovať na rýchlo sa meniacu geopolitickú situáciu, vyvstáva kľúčová otázka: ako môže Európska únia zaistiť svoju bezpečnosť v čoraz nestabilnejšom svete? V stanovisku na tému Financovanie obrany v EÚpredstavuje EHSV komplexný plán, ako posilniť bezpečnosť EÚ a pripraviť sa na súčasné aj budúce výzvy.
Keďže Európa musí reagovať na rýchlo sa meniacu geopolitickú situáciu, vyvstáva kľúčová otázka: ako môže Európska únia zaistiť svoju bezpečnosť v čoraz nestabilnejšom svete? V stanovisku na tému Financovanie obrany v EÚpredstavuje EHSV komplexný plán, ako posilniť bezpečnosť EÚ a pripraviť sa na súčasné aj budúce výzvy.
EHSV vypracoval toto stanovisko v čase, keď sa začali stupňovať bezpečnostné hrozby. V centre jeho odporúčaní je výzva na vytvorenie jednotného a účinného mechanizmu financovania obrany EÚ. Súčasné štruktúry financovania sú totiž neprimerané a je nevyhnutná ich zmena. Ak sa k financovaniu obrany nebude pristupovať koordinovanejšie, hrozí, že EÚ nedokáže ochrániť svoje záujmy. V stanovisku sa okrem iného upozorňuje na zistenie uvedené v správe Komisie Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti, že „78 % zo 75 miliárd EUR vynaložených krajinami EÚ na obstarávanie v oblasti obrany (...) smerovalo k dodávateľom z krajín mimo EÚ“. Túto rastúcu závislosť od externých dodávateľov nemožno ignorovať.
Nejde však len o to, aby sa na obranu vynakladalo viac, ale aj o to, aby sa tieto prostriedky vynakladali rozumne a efektívne. EHSV odporúča posilniť koordináciu medzi EÚ a NATO, zvýšiť finančné prostriedky na iniciatívy, ako je Európsky obranný fond a Európsky mierový nástroj (EPF), a zamerať sa na spoločné obstarávanie s cieľom zefektívniť využívanie zdrojov a znížiť náklady. Okrem toho sa EHSV zasadzuje za to, aby sa európski členovia NATO zaviazali vynakladať aspoň 2,5 % svojho HDP na obranu, čo by umožnilo Európe lepšie reagovať na aktuálne geopolitické hrozby. Takéto zvýšenie výdavkov zabezpečí, aby európski členovia NATO účinnejšie prispievali ku kolektívnej bezpečnosti, pričom si zachovajú úplnú zvrchovanosť nad svojimi ozbrojenými silami.
Okrem toho sú pre posilnenie obranných spôsobilostí EÚ dôležité iniciatívy, ako je akt na podporu výroby munície (ASAP) a nástroj na posilnenie európskeho obranného priemyslu prostredníctvom spoločného obstarávania (EDIRPA). Toto úsilie umožní EÚ efektívne zoskupiť zdroje a zaistiť vojenskú aj civilnú pripravenosť.
Pre národnú bezpečnosť sú čoraz dôležitejšie výdobytky technologického pokroku vrátane umelej inteligencie, dronov a kybernetickej bezpečnosti. EHSV prízvukuje, že je nevyhnutné investovať do týchto oblastí, aby bola EÚ pripravená na nové hrozby. Spolupráca verejného a súkromného sektora je kľúčom k stimulovaniu inovácií, najmä v oblasti umelej inteligencie, dronov a systémov kybernetickej bezpečnosti.
EHSV zároveň v stanovisku vyzýva, aby sa zlepšila odolnosť obranného priemyselného ekosystému EÚ, a nabáda na intenzívnejšiu spoluprácu medzi podnikmi, MSP a vládami. Vďaka podpore inovácií a zaisteniu konkurencieschopnosti Európy sa zmenší závislosť od externých dodávateľov a vybuduje sebestačnejší obranný priemysel.
Okrem toho by sa nemalo zabúdať ani na regionálne iniciatívy v rámci EÚ. Posilnenie regionálnej spolupráce pomôže prispôsobiť obranné stratégie špecifickým bezpečnostným výzvam, ktorým čelia jednotlivé členské štáty. Týmto prístupom možno dosiahnuť, aby sa regionálne problémy vhodne riešili v širšom rámci EÚ.
Posilnenie obrany EÚ nie je len otázkou bezpečnosti, ide tu aj o presadzovanie hodnôt EÚ. Sme presvedčení, že ak bude EÚ postupovať podľa plánu načrtnutého v našom stanovisku, dokáže si zabezpečiť budúcnosť a ochrániť mier na svojom území a svoje hospodárske záujmy.
Plán ReArm Europe predstavila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen a schválilo 27 členských štátov na mimoriadnom samite 6. marca. Obsahuje päť hlavných návrhov, ktoré sú určite zaujímavé, mali by sa však ešte prediskutovať.
Plán ReArm Europe predstavila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen a schválilo 27 členských štátov na mimoriadnom samite 6. marca. Obsahuje päť hlavných návrhov, ktoré sú určite zaujímavé, mali by sa však ešte prediskutovať.
Prvým návrhom je flexibilita v rámci Paktu stability a rastu.
Komisia navrhuje aktivovať únikovú doložku Paktu stability a rastu, ktorá by členským štátom umožnila zvýšiť výdavky na obranu o 1,5 % HDP bez rizika, že by proti nim bol začatý postup pri nadmernom deficite. Očakávané úspory? Takmer 650 miliárd EUR za štyri roky. „Európa musí výrazne zvýšiť svoje výdavky na obranu“, tvrdí Ursula von der Leyen.
Druhým návrhom je nový nástroj na poskytovanie pôžičiek na obranu.
Tento nástroj by mal hodnotu 150 miliárd EUR a bol by financovaný prostredníctvom úverov z rozpočtu EÚ v rámci systému podobného makrofinančnej pomoci. Má sa využívať v prioritných oblastiach, v ktorých existujú vážne nedostatky: protivzdušná a protiraketová obrana (nemecká iniciatíva pre európsky štít vzdušného priestoru), delostrelecké systémy, rakety a munícia, bezpilotné lietadlá a protidronové systémy, strategické prostriedky, ochrana kritickej infraštruktúry (aj v súvislosti s vesmírom), vojenská mobilita, kybernetika, umelá inteligencia a elektronický boj.
Na urýchlenie tohto procesu Komisia navrhuje použiť článok 122 zmluvy, podľa ktorého sa vo výnimočných prípadoch vyžaduje iba dohoda členských štátov v rámci Rady EÚ, pričom Európsky parlament je len informovaný. Ide o obchádzanie demokratického procesu, ktoré by mohlo byť spochybňované. Plán na posilnenie obrany Európy bol schválený na summite vo Versailles v marci 2022 – odvtedy ubehli tri roky. Sotva tu teda možno argumentovať „naliehavosťou“.
Tretím návrhom je využitie regionálnych fondov.
Komisia trvá na tom, že v krátkodobom horizonte môže Európska únia urobiť viac s európskym rozpočtom presunutím finančných prostriedkov z niektorých rozpočtových kapitol. Navrhuje, aby sa členským štátom poskytla možnosť využiť programy politiky súdržnosti na zvýšenie výdavkov na obranu, a chce uľahčiť proces dobrovoľných presunov do iných fondov EÚ na obranné účely.
Ide o výrazné zníženie v súčasnom viacročnom rozpočtovom rámci (2021 – 2027). Vyvstáva teda otázka: mali by sme obetovať sociálnu alebo regionálnu súdržnosť v záujme obrany? To si vyžaduje diskusiu.
Zároveň by sa mohla ďalej mobilizovať platforma STEP pre strategické technológie tým, že sa rozšíri na všetky technológie v sektore obrany. Ďalšou možnosťou je podľa Komisie zmiernenie existujúcich obmedzení, ako sú pravidlá hospodárskej súťaže alebo pravidlá predbežného financovania a spolufinancovania.
Štvrtým návrhom sú úvery od Európskej investičnej banky (EIB).
EIB a jej akcionári (členské štáty) opakovane vyjadrili svoj nesúhlas s akýmkoľvek ďalším posunom smerom k poskytovaniu úverov výlučne vojenskému sektoru a uprednostňujú dvojaké použitie. Komisia preto trvá na zmene politiky EIB.
Piatym návrhom je mobilizácia súkromného kapitálu.
Cieľom je poskytnúť podnikom pôsobiacim v obrannom priemysle čo najlepší prístup ku kapitálu a financiám, čo je pre toto odvetvie opakovaný problém. Táto myšlienka by mala byť zahrnutá do oznámenia o únii úspor a investícií.
