Autorka: Alena Mastantuono

Každoročne viac ako 10 miliónov pacientov v Európe využíva nukleárnu medicínu prostredníctvom diagnostiky a liečby chorôb, ako je rakovina, ale aj kardiovaskulárnych a neurovaskulárnych ochorení.

Rádiologické a jadrové technológie, ktoré využívajú rádioizotopy, sú nevyhnutné v boji proti rakovine vo všetkých fázach starostlivosti vrátane včasného odhalenia, diagnostiky, liečby a paliatívnej starostlivosti.

Počet pacientov, ktorí využívajú výhody nukleárnej medicíny, rastie najmä vďaka prelomovým vedeckým objavom. Európski výskumníci a európske podniky vyvinuli niektoré z najnovších inovatívnych rádioligandových terapií, ako sú lieky zamerané na endokrinné nádory a nádory prostaty a na rozšírené metastázy. Napríklad lutécium 177 je veľmi sľubný rádioizotop na liečbu rakoviny prostaty, na ktorú v Európe každoročne zomiera 90 000 ľudí. V porovnaní s tradičnou liečbou ponúka moderná rádionuklidová terapia dobré zacielenie na rakovinové bunky a často je pre organizmus menej škodlivá. Desaťtisíce pacientov postihnutých rakovinou potrebujú cielenú rádionuklidovú liečbu, ktorá často predstavuje jedinú dostupnú liečbu.

Kým sa však táto liečba dostane k pacientovi,predchádza jej veľmi zložitý dodávateľský reťazec nukleárnej medicíny. Zahŕňa získavanie východiskových materiálov a ich skladovanie, ožarovanie, spracovanie, logistiku a aplikáciu. Keď sa rádioizotopy vyrobia, musia sa spracovať, odoslať a použiť v relatívne krátkom čase, niektoré v ten istý deň, iné v priebehu menej ako niekoľko dní v závislosti od ich polčasu rozpadu. Vo veľkej miere a rýchlo podliehajú skaze.

Je prekvapujúce, že tieto vlastnosti sa nezohľadňujú v cezhraničnej preprave a colných postupoch. V cezhraničnej preprave napríklad existuje niekoľko prekážok, ktoré môžu viesť k situáciám, keď pred prepravou radioizotopov, ktoré majú zachrániť živoť pacienta, dostane prednosť zásielka kreviet.

EHSV preto vo svojom stanovisku o dodávkach rádioizotopov na lekárske účely žiada lepšiu spoluprácu medzi členskými štátmi, aby sa odstránili regulačné prekážky. Stanovisko sa zaoberá každou etapou dodávateľského reťazca rádioizotopov v Európe a identifikuje prekážky pri cezhraničných dodávkach, ako aj závislosť od tretích krajín. Obsahuje tiež riešenia chýbajúcej infraštruktúry v Európe a poukazuje na potrebu koordinovaného výskumu a vývoja.

V odporúčaniach predložených v našom stanovisku sa EHSV stotožňuje so závermi prijatými na aprílovom samite hláv štátov EÚ, na ktorom sa zdôraznila potreba znížiť strategickú závislosť Európy v citlivých odvetviach, ako sú zdravotníctvo a kritické technológie. V súlade so správou Enrica Lettu sa tiež podčiarkla potreba zamerať sa na cezhraničné poskytovanie služieb, ako aj cezhraničný pohyb tovaru vrátane takých základných tovarov, ako sú lieky.

Európa musí poskytnúť stimuly pre výrobu, aby sa zabezpečila lepšia strategická autonómia pri dodávkach rádioizotopov. Napriek tomu, že Európa je svetovým lídrom v dodávkach lekárskych rádioizotopov, je kriticky závislá od USA a Ruska, pokiaľ ide o dodávky kovového nízko obohateného uránu s vysokou koncentráciou (HALEU) a dodávky niektorých obohatených izotopov pre ciele výroby rádioizotopov.

EÚ je naďalej veľmi závislá od Ruska pri dodávkach stabilných izotopov, ktoré sa používajú na výrobu určitých rádioizotopov pre modernú alebo rozvíjajúcu sa molekulárnu rádioterapiu, ako je napríklad yterbium-176 používané na výrobu lutécia-177.

To predstavuje skutočnú výzvu pre dodávateľský reťazec tohto špecifického rádioizotopu, pri ktorom sa v najbližších rokoch očakáva strojnásobenie celosvetového dopytu.

Dodávateľský reťazec tiež závisí od systémov výroby pomocou reaktora alebo urýchľovača, od spracovania rádioizotopov a ich dodávok do nemocnice. V záujme zaistenia rovnakého prístupu k starostlivosti by členské štáty, a najmä výskumné centrá a nemocnice mali užšie spolupracovať. Prístup k rádioterapii nie je vo všetkých členských štátoch rovnaký, najmä pokiaľ ide o vývojovú a pilotnú fázu. Cieľom je zabezpečiť rýchlejší prístup k liekom, ktoré sú vo fáze výskumu alebo sa môžu použiť v nevyhnutných prípadoch, ako aj zlepšiť prístup malých nemocníc, ktorým môžu chýbať potrebné odborné znalosti a infraštruktúra. Pre niektorých pacientov to môže mať zásadný význam.

Európske financovanie výskumu, vývoja a inovácií v oblasti nukleárnej medicíny, najmä v rámci programov Horizont a Euratom, má zásadný význam pre uspokojenie potrieb pacientov. Európa by mala mať strategické projekty spoločného záujmu v tejto oblasti, na ktoré by sa vyčlenili finančné prostriedky z budúceho viacročného finančného rámca (VFR) EÚ. Cennými projektmi sú stratégia Európskej komisie SAMIRA a európska iniciatíva za zriadenie rádioizotopového centra (ERVI) v súvislosti s európskym plánom na boj proti rakovine. Európska komisia by mala ísť ešte ďalej a zahrnúť nukleárnu medicínu výraznejšie do európskeho plánu na boj proti rakovine a do misie proti rakovine v rámci programu Horizont Európa.

Členské štáty by tiež mali financovať politiky verejného zdravia so zameraním na lekárske rádiologické a jadrové technológie. To vyšle dobrý signál tomuto odvetviu a umožní rozvoj a rast výskumu a inovácií, ako aj priemyselnej infraštruktúry v Európe. Zároveň to priláka viac ľudí do tohto odvetvia.

Na záver možno konštatovať, že lepšie zabezpečiť dodávky rádioizotopov v Európe a uspokojiť rastúci dopyt zo strany pacientov budeme schopní len vtedy, ak prijmeme odvážne politické rozhodnutia.