Necelé dva mesiace pred voľbami do Európskeho parlamentu nadobúdajú dezinformácie v európskom politickom živote čoraz väčší význam, keďže by mohli nepriaznivo ovplyvniť výsledky volieb.

Škodlivý dosah dezinformácií vyvoláva už dlhé roky obavy širokej verejnosti, a najmä politikov. Demokratická spoločnosť a náš kozmopolitný spôsob života sú spochybňované. Krajne pravicové a iné extrémistické európske sily a autokratické režimy v tretích krajinách vytvárajú spojenectvá, aby mohli s využitím sociálnych médií a algoritmov viesť dezinformačné kampane, ktoré podkopávajú európsky projekt. Ich hlavným nástrojom v tejto podlej kampani sú technológie.

Na ochranu demokracie a boj proti dezinformáciám je potrebná viacfaktorová stratégia a dostupné technológie nám môžu pomôcť tieto výzvy zvládnuť. Tri oblasti digitálneho boja – dezinformácie, hybridné hrozby a kybernetická bezpečnosť – sa musia účinne spojiť, aby sa vytvorili synergie a posilnila bezpečnosť, pričom treba dodržiavať zásady právneho štátu.

Takisto je nevyhnutné regulovať vytváranie a fungovanie algoritmov, aby sa ľudia mohli rozhodnúť, ktoré algoritmické prvky prijmú alebo odmietnu, a aby sa dosiahla správna rovnováha medzi základnými ľudskými právam a právami duševného vlastníctva podnikov. Je však neprípustné aby technologické spoločnosti profitovali z manipulácie a nenávistných prejavov. Súkromné záujmy nesmú prevážiť nad verejným záujmom.

Verejné, pluralitné a nezávislé informačné zdroje na národnej, regionálnej a miestnej úrovni v členských štátoch musia vo všetkých jazykoch EÚ šíriť nespochybniteľné fakty.

Na programe je vytvorenie európskeho verejnoprávneho spravodajského kanála dostupného na rôznych platformách, v ktorom by sa dôsledne presadzovala redakčná nezávislosť. Vďaka nemu by mali Európania prístup k informáciám, ktoré potrebujú na prijímanie informovaných rozhodnutí. Je nevyhnutné uznať žurnalistiku za európsky verejný statok, ako to navrhuje UNESCO, a zlepšiť spôsoby obrany novinárov.

Pokiaľ ide o mediálnu gramotnosť a posilnenie postavenia širokej verejnosti, treba nasledovať vynikajúci príklad Fínska, ako podporovať kritické myslenie. To si vyžaduje nástroje, ktoré budú podporovať mediálnu, kultúrnu a demokratickú gramotnosť na všetkých úrovniach vzdelávania a budú zamerané na všetky vekové skupiny a menšiny.

Demokracia je vláda ľudu a najlepším spôsobom, ako chrániť demokraciu, je, aby ľudia vyjadrili svoju silnú túžbu žiť v demokracii.

Európsky sociálny model je vďaka sociálnemu a regionálnemu začleneniu, súdržnosti, rovnosti a solidarite najúčinnejší (a najracionálnejší) prostriedok, ktorý môže dať ľuďom pocit, že ich všeobecný blahobyt ide ruka v ruke s demokraciou, a tým aj chuť bojovať proti dezinformáciám.

Ak chceme chrániť demokraciu, je naliehavo potrebné ísť viac do hĺbky, vytvoriť holistickú stratégiu a zaistiť lepšiu európsku reguláciu mnohých aspektov tohto javu. Všetkým týmto otázkam sa venuje pozornosť v stanovisku TEN/830.

Carlos Trindade, člen EHSV