Maurizio Mensi a Michal Pintér

Zoznam kritických surovín musí zostať flexibilný a musí sa každé dva roky revidovať, aby sa udržal krok s technologickým a strategickým vývojom

Nedostatok kritických surovín, ktorým trpí Európa, možno riešiť len pomocou odvážnej a komplexnej stratégie EÚ, ktorá spája investície, inovácie, recykláciu, udržateľnosť a bezpečnosť dodávok. Akt Európskej komisie o kritických surovinách zabezpečuje toto všetko, a preto je vítaný. Takisto pomôže predísť možnému narušeniu hospodárskej súťaže a fragmentácii jednotného trhu.

Pri pokrývaní svojej potreby v oblasti mnohých surovín je EÚ v súčasnosti závislá od dovozu 75 % až 100 % ich objemu, a preto je ekonomicky aj strategicky zraniteľná (stačí spomenúť zákaz vývozu gália a germánia, ktorý nedávno zaviedla Čína).

Zvyšujúca sa popularita čistých technológií (elektromobily, batérie, fotovoltické solárne systémy atď.) do veľkej miery spôsobila prudký nárast dopytu po kritických surovinách, ku ktorému došlo v rokoch 2017 až 2022, pričom odvetvie energetiky je hlavnou hnacou silou dopytu po lítiu (ktorý sa viac ako strojnásobil), kobaltu (nárast o 70 %) a niklu (nárast o 40 %). V tejto súvislosti je jasné, že od bezpečnosti dodávok kritických surovín závisí samotná hospodárska bezpečnosť EÚ, keďže riziká v dodávateľských reťazcoch kritických surovín ovplyvňujú celé hospodárstvo a jednotný trh.

EHSV sa domnieva, že prvým krokom je zabezpečiť predvídateľný a stabilný právny rámec na prilákanie investícií nielen do prieskumu a ťažby surovín, ale aj do spracovania a recyklácie (ktorou možno získať značné množstvá medi, lítia, niklu, kobaltu a iných vzácnych nerastov z použitých batérií, banského odpadu atď.).

Po druhé je potrebný flexibilný zoznam, ktorý sa dá ľahko prispôsobovať a aktualizovať, aspoň každé dva roky. Dôvodom je, že okrem materiálov, ktoré sú v navrhovaných právnych predpisoch uvedené ako strategické alebo kritické, existujú ďalšie, ktoré v súčasnosti nie sú kritické, ale mohli by sa nimi stať v strednodobom až dlhodobom horizonte. Strategický význam rôznych materiálov by sa mal posudzovať aj na sektorovej úrovni, aby sa zohľadnil dopyt v rôznych odvetviach.

Po tretie musíme zabezpečiť širokú verejnú podporu. Rozšírenie ťažobného, spracovateľského a recyklačného priemyslu vytvorí nové pracovné miesta a prispeje k hospodárskemu pokroku. Odvetvie surovín v EÚ poskytuje priamo približne 350 000 pracovných miest, ale viac ako 30 miliónov pracovných miest vo výrobných odvetviach závisí od prístupu k nerastným surovinám. Akceptáciu zo strany verejnosti však nemožno považovať za samozrejmosť. Na zabezpečenie trvalých dodávok surovín a progresívnych materiálov pre EÚ bude do roku 2030 potrebných viac ako 1,2 milióna nových pracovných miest. Je nevyhnutné podporovať rozvoj zručností v akademickej sfére, ale aj v odvetví surovín a vo verejnej správe členských štátov prostredníctvom opatrení pre pracovníkov v sektore aj verejných činiteľov.

Ďalším kľúčovým prvkom je zabezpečiť prístup k dostatočnému množstvu spoľahlivej elektrickej energie z iných ako fosílnych palív za konkurenčné ceny. EHSV by privítal reformu dostupného financovania na podporu fázy komercializácie a pokrytie prevádzkových nákladov, namiesto uprednostňovania fázy výskumu a vývoja nových strategických projektov, ako je to v súčasnosti. To by EÚ pomohlo udržať krok s ambíciami zákona USA o znížení inflácie.

Mali by sme podporovať aj trhy s druhotnými surovinami prostredníctvom opatrení na vytvorenie dobre fungujúcich trhov a minimalizovať únik kovového šrotu. Trhy s druhotnými surovinami sú totiž kľúčom k obehovému hospodárstvu a mohli by ťažiť z odstránenia regulačných, hospodárskych alebo technických prekážok, ktoré sa vyskytujú v rôznych fázach hodnotového reťazca.

EHSV navrhuje, aby prístup k verejným financiám uľahčilo založenie ťažby kritických surovín na predbežných hospodárskych a environmentálnych štúdiách, ktoré posúdia jej znečisťujúci vplyv. Preto je potrebná koordinácia s pravidlami štátnej pomoci. Niektoré antitrustové nástroje EÚ by sa tiež mali prispôsobiť tak, aby pomohli dosiahnuť ciele týchto právnych predpisov, pričom by sa malo zabrániť neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu (napríklad kontrolný rámec by sa mohol uplatňovať pružnejšie na fúzie, pričom by sa mali zohľadniť nielen ciele Zelenej dohody, ale aj ciele právnych predpisov o kritických surovinách).

Napokon potrebujeme účinné opatrenia na ochranu obchodu s cieľom chrániť nové európske investície a zabezpečiť, aby sme mohli súťažiť s inými významnými aktérmi. V snahe diverzifikovať vonkajšie zdroje kritických surovín by EÚ mala preskúmať dohody o partnerstve a spolupráci, a to aj s kandidátskymi krajinami EÚ, a financovať projekty na rozvoj prieskumných kampaní vo vybraných nových lokalitách a/alebo v opustených priemyselných ťažobných lokalitách. Takéto partnerstvá môžu byť podmienené záväzkami kandidátskych krajín rýchlejšie zosúladiť svoje environmentálne politiky s právnymi predpismi a normami EÚ.