EHSV info

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vyzval Európsku komisiu a členské štáty, aby vypracovali novú európsku stratégiu pre starších ľudí, ktorá by upustila od súčasného vnímania starších ľudí ako záťaže a nákladov pre spoločnosť. Namiesto toho by sa prostredníctvom tejto stratégie mohol využiť ich sociálny, ekonomický a intelektuálny potenciál, ktorý sa často zanedbáva.

Keďže neexistuje komplexná politika týkajúca sa starších ľudí a starnutia, bola by to prvá stratégia EÚ na ochranu práv starších ľudí a zabezpečenie ich plnohodnotného zapojenia do spoločnosti a hospodárstva.

Výzvy EHSV boli prezentované v stanovisku prijatom na júlovom plenárnom zasadnutí. V rámci rozpravy vystúpila podpredsedníčka Komisie pre demokraciu a demografiu Dubravka Šuica a predsedníčka organizácie AGE Platform Europe Dr. Heidrun Mollenkopf. Prieskumné stanovisko bolo vypracované na žiadosť španielskeho predsedníctva Rady EÚ.

Stratégia by pomohla odbúrať stereotypy spojené s vekom, ktoré prispievajú k diskriminácii starších ľudí. Tento druh diskriminácie je spolu s diskrimináciou na základe pohlavia stále na čele rebríčka najčastejších foriem diskriminácie v EÚ, a to napriek tomu, že Európa rýchlo starne. Podľa odhadov Eurostatu do roku 2050 sa zvýši počet osôb vo veku 75 až 84 rokov v EÚ približne o 56,1 % a počet osôb vo veku 65 až 74 rokov o 16,6 %.

„EHSV jasne a jednoznačne vyzýva Komisiu, aby do konca svojho súčasného funkčného obdobia vypracovala európsku stratégiu pre starších ľudí. Som presvedčený, že to predstavuje východisko, ktoré bude mať ďalekosiahle dôsledky pre európsku sociálnu a demografickú politiku“, povedal spravodajca stanoviska Miguel Angel Cabra de Luna.

Podpredsedníčka Komisie Dubravka Šuica uviedla, že „starší ľudia nie sú nákladovým faktorom ani záťažou. Sú prínosom. Na demografické zmeny sa nesmieme pozerať izolovane. Musíme sledovať, ako sa prelínajú s megatrendmi, ako sú ekologické a digitálne zmeny.“

„Starší ľudia by nemali byť vnímaní ako poberatelia sociálnych dávok, ale ako občania, ktorí majú rovnaké právo na plnohodnotný život bez diskriminácie ako ľudia všetkých vekových kategórií. Tieto práva musia byť zaručené vo všetkých oblastiach života“, uviedla Dr. Heidrun Mollenkopf.

Okrem toho v mnohých krajinách je značná časť bohatstva a kúpnej sily v rukách starších ľudí. Predpokladá sa, že strieborná ekonomika, ktorej hnacou silou sú starší spotrebitelia, zaznamená výrazný nárast a do roku 2025 dosiahne podľa odhadov 5,7 bilióna EUR. EÚ potrebuje na využitie tohto potenciálu účinné stratégie, ktoré zohľadňujú regionálnu dynamiku a príležitosti, ktoré toto hospodárstvo ponúka. (ll)

Prijatie prístupu k hospodáreniu s vodami založeného na ľudských právach, podpora investícií, zavedenie spotrebiteľských značiek a reštrukturalizácia cien patria medzi kľúčové odporúčania uvedené v šiestich stanoviskách o vode, ktoré EHSV prijal na svojom júlovom plenárnom zasadnutí. Spomínané stanoviská predstavujú prvú vlnu návrhov EHSV na komplexnú politiku EÚ v oblasti vodného hospodárstva v rámci jeho iniciatívy „modrá dohoda“.

V reakcii na naliehavé výzvy v tejto oblasti Európsky hospodársky a sociálny výbor ukazuje smerovanie pomocou komplexného súboru odporúčaní pre udržateľnú politiku v oblasti vodného hospodárstva v Európe. Svojou iniciatívou „modrá dohoda“ vyzýva na jednotný prístup naprieč Európou s cieľom odstrániť nedostatok vody a zaistiť prístup k bezpečnej a cenovo dostupnej vode a sanitácii ako ľudské právo.

V záujme dosiahnutia týchto cieľov EHSV zdôrazňuje význam rozvoja odolných vodohospodárskych infraštruktúr a distribučných sietí. Východiskovým bodom by malo byť posúdenie súčasného stavu vodohospodárskej infraštruktúry a dostupnosti vody v každom členskom štáte, aby sa identifikovali investičné potreby a zabezpečilo efektívne hospodárenie s vodami.

Súčasťou súboru odporúčaní EHSV týkajúcich sa ekonómie „európskej modrej dohody“ je aj zavedenie cenových stratégií, ktoré odrádzajú od plytvania vodou, a návrh nových spôsobov financovania politiky v oblasti vodného hospodárstva. Zámerom výboru je, aby sa EÚ stala svetovým lídrom v oblasti technológií efektívne využívajúcich vodu. Výbor navrhuje začleniť vodu do všetkých priemyselných politík EÚ s cieľom znížiť spotrebu vody, podporiť jej opätovné využitie a recykláciu a bojovať proti znečisteniu vody. Pokiaľ ide o poľnohospodárstvo, EHSV navrhuje podobný prístup, ktorým by sa v spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) v plnej miere zohľadnil rozmer vody.

EHSV uznáva dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú spotrebitelia ako nositelia zmien, a preto chce tiež propagovať používanie spotrebičov efektívne využívajúcich vodu zavedením štítkov s informáciami o spotrebe vody a prijatím postupov obehovej spotreby vody, vďaka čomu budú môcť jednotlivci prispievať k riešeniu.
Tieto návrhy budú zhrnuté v súbore hlavných zásad a opatrení, ktoré sa 26. októbra 2023 predložia inštitúciám EÚ na konferencii s názvom Výzva na prijatie „európskej modrej dohody“. Cieľom EHSV je, aby voda bola jednou z hlavných priorít budúcej Európskej komisie. (gb)

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vyzval na reformu systémov zdravotnej starostlivosti naprieč EÚ v snahe zaistiť komplexný prístup k duševnému zdraviu v kontexte prudkého nárastu duševných porúch a porúch správania medzi európskym obyvateľstvom, najmä medzi mladými ľuďmi.

V stanovisku, ktoré EHSV vypracoval na žiadosť španielskeho predsedníctva Rady EÚ a ktoré prijal na svojom júlovom plenárnom zasadnutí, poukazuje na to, že starostlivosť o duševné zdravie by sa mala zamerať na prevenciu, včasné odhaľovanie a komunitnú starostlivosť.

„Naliehavo musíme podporovať reformu zdravotníckych systémov v celej EÚ, aby sa zabezpečilo, že budú poskytovať integrované a plánované dlhodobé intervencie a starostlivosť nielen na liečbu, ale aj na prevenciu zdravotných problémov, s využitím multidisciplinárnych tímov namiesto zameriavania sa na epizodické modely starostlivosti,“ uviedla spravodajkyňa stanoviska Milena Angelova.

„Musíme zmeniť naše systémy duševného zdravia. Potrebujeme viac odborníkov a väčšiu podporu pre ľudí, ktorí potrebujú starostlivosť,“ uviedol spoluspravodajca stanoviska Ivan Kokalov.
Mladí ľudia, deti, ženy a znevýhodnené skupiny, ale aj ľudia vystavení dlhodobému stresu sú osobitne ohrození vzniku duševnej poruchy.

Po pandémii ochorenia COVID-19 sa duševné zdravie ďalej zhoršilo, pričom približne 20 % Európanov pociťuje potreby v oblasti duševného zdravia, od závažných až po stredne závažné. To okrem iného ovplyvnilo aj pracovný život a príjem. Zo súčasných odhadov vyplýva, že duševné zdravie a poruchy správania stoja EÚ približne 4 % jej HDP ročne.
Poruchy duševného zdravia si tiež vyberajú vážnu daň na ľuďoch a každoročne sú zodpovedné za približne 4 % úmrtí v Európe. Sú druhou najčastejšou príčinou smrti u mladých ľudí.

EHSV chváli Európsku komisiu za jej nedávny komplexný plán v oblasti duševného zdravia a naliehavo žiada, aby sa tento plán urýchlene transponoval do riadne financovanej stratégie EÚ v oblasti duševného zdravia. Stratégia by mala mať časový rámec, mala by vymedziť jasné zodpovednosti a zahŕňať merateľné ukazovatele pokroku.

EHSV sa domnieva, že systémy duševného zdravia by mali byť založené na právach a zamerané na človeka, pričom prioritou by malo byť posilnenie postavenia a aktívna účasť jednotlivcov na ich vlastnom zotavení.
EHSV dôrazne odporúča Európskej komisii, aby vyhlásila rok 2024 za Európsky rok duševného zdravia. Vyslalo by to silný signál a podnietilo by vytvorenie silného spojenectva na zlepšenie a podporu duševného zdravia v celej EÚ.

Na svojom júlovom plenárnom zasadnutí EHSV privítal zástupcov organizácií občianskej spoločnosti z kandidátskych krajín a ohlásil iniciatívu vymenovať čestných členov z krajín zapojených do procesu rozširovania a pozvať ich, aby sa podieľali na každodennej konzultačnej práci výboru.

Prvým konkrétnym krokom k naplneniu tohto cieľa bola diskusia o význame občianskej spoločnosti v procese rozširovania EÚ, ktorá prebehla na júlovom plenárnom zasadnutí EHSV. Predseda EHSV Oliver Röpke okrem toho podpísal memorandum o porozumení s Radou pre regionálnu spoluprácu (RRS), aby sa mohol dosiahnuť pokrok v štruktúrovanom zapojení občianskej spoločnosti a mládeže do podpory mieru a prosperity v juhovýchodnej Európe.

Komisár pre susedstvo a rozšírenie Olivér Várhelyi ocenil iniciatívu EHSV vymenovať čestných členov z krajín zapojených do procesu rozširovania, pretože to môže pomôcť udržať politiku rozširovania medzi prioritami agendy EÚ. 

Predseda vlády Moldavska Dorin Recean konštatoval, že táto nová iniciatíva EHSV je vhodne načasovaná a posilní sa ňou spolupráca s občianskou spoločnosťou v Moldavsku. 

Generálna tajomníčka RRS Majlinda Bregu v tejto súvislosti uviedla: „V Rade pre regionálnu spoluprácu si nevieme predstaviť koordináciu regionálneho úsilia v oblasti náročnej zelenej agendy pre západný Balkán bez nášho poradného fóra organizácií občianskej spoločnosti ani koordináciu snáh o vytvorenie regionálneho trhu bez zapojenia našich obchodných komôr.“ 

Boško Savković zo Srbskej únie zamestnávateľov pochválil srbskú občiansku spoločnosť za to, že sa otvorene angažuje, bojuje proti zahraničným dezinformáciám a pripomína Srbom perspektívu členstva v EÚ. 

Oleksandr Javorskij z Federácie zamestnávateľov Ukrajiny uviedol, že „už dlho pred vojnou sa Ukrajina rozhodla nastúpiť cestu členstva v EÚ. Ukrajinskí sociálni partneri a občianska spoločnosť musia byť teraz správne zaškolení, aby mohli proces pristúpenia k EÚ zvládnuť.

Podpredsedníčka Konfederácie odborových zväzov Albánska Anisa Subashi vyzdvihla úlohu odborových zväzov pri posilňovaní sociálneho dialógu, najmä v čase, keď sa albánska vláda usiluje obmedziť občiansky priestor. 

Dajana Cvjetković z Centra pre podporu občianskej spoločnosti z Bosny a Hercegoviny a Daliborka Uljarević, výkonná riaditeľka Centra pre občianske vzdelávanie v Čiernej Hore, podporili úlohu občianskej spoločnosti v procese rozširovania. „Sme nosnými piliermi našej spoločnosti a zastupujeme záujmy našich občanov. Sme najbližšími spojencami inštitúcií EÚ a táto iniciatíva ešte viac prehĺbi našu spoluprácu,“ zdôraznila Daliborka Uljarević. (mt)

V koncepcii emisne neutrálneho priemyslu chýba predstava o tom, ako zabezpečiť, aby európsky priemysel zostal konkurencieschopný a prilákal investície.

EHSV sa domnieva, že priemyselný plán Zelenej dohody a akt o emisne neutrálnom priemysle sú vcelku uspokojivé, malo by sa v nich však uviesť, aké konkrétne opatrenia budú prijaté na zlepšenie lokalizačných faktorov, posilnenie konkurencieschopnosti európskych ekonomík a na to, aby sa EÚ odlíšila od svojich systémových konkurentov.

„Veľmi kriticky vnímame skutočnosť, že EÚ prinútilo konať až niečo také, ako je americký zákon o znížení inflácie,“ uviedla Sandra Parthie, spravodajkyňa stanoviska EHSV o priemyselnom pláne Zelenej dohody a akte o emisne neutrálnom priemysle. „Kiež by k tomu bolo došlo skôr. Kiež by EÚ bola reagovala ráznejšie a presvedčivejšie, aby ukázala našim podnikom a spoločnostiam, že skutočne chceme, aby Európa zostala dôležitou priemyselnou lokalitou s dobrými pracovnými miestami a mzdami.“

Priemysel EÚ sa v uplynulých dekádach stal menej konkurencieschopným než priemysel jej konkurentov. HDP na obyvateľa v EÚ klesol zo 70 % HDP USA tesne po roku 2000 na súčasných sotva 66 %. Podiel USA na svetových hrubých investíciách klesol v rokoch 1999 až 2020 z 29 % na 20 % a podiel EÚ z 23 % na 15 %. 

V snahe zvrátiť tento klesajúci trend EHSV navrhuje, aby sa vykonal audit s cieľom zistiť, ako môže EÚ kontrolovať a zlepšovať svoje hodnotové reťazce a vyhnúť sa nadmernej závislosti. Takisto odporúča, aby sa na všetky návrhy právnych predpisov uplatňovala kontrola konkurencieschopnosti.

EHSV upozorňuje, že je naliehavé predovšetkým odstrániť byrokraciu a skrátiť čas potrebný na vybavenie. Napríklad verejné financovanie: rozhodovanie o poskytnutí finančnej podpory projektom a prístupe k financovaniu trvá príliš dlho. EHSV tvrdí, že ak chceme zabrániť tomu, aby investori odišli podnikať inde, potrebujeme opatrenia, ktoré zabezpečia včasné a dostupné financovanie prevádzkových nákladov aj kapitálových výdavkov, a ktoré sa budú vzťahovať na všetky typy podnikov, veľké aj malé. 

Vydávanie povolení je ďalšou otázkou, ktorá v priemyselnom pláne Zelenej dohody nie je najlepšie vyriešená: niektoré emisne neutrálne technológie by sa podľa neho mali uprednostniť a dostať rýchlejšie povolenie a viac finančnej podpory na projekty, zatiaľ čo iné odvetvia musia čeliť väčším ťažkostiam.

Podľa názoru EHSV sa priemyselný plán Zelenej dohody a akt o emisne neutrálnom priemysle príliš úzko zameriavajú na ekologické technológie a výber „víťazov“. Namiesto toho by mali podporovať rôznorodý priemysel so širokou škálou odvetví.  
Európa je domovom mnohých energeticky náročných ťažkých a primárnych priemyselných odvetví, ktoré je potrebné dekarbonizovať a ktoré v tomto priemyselnom pláne nie sú zahrnuté. 

Ďalšou potenciálnou pascou je zmiernenie pravidiel štátnej pomoci EÚ. Mohla by sa ním totiž prehĺbiť priepasť medzi bohatšími a chudobnejšími členskými štátmi, ktoré nemajú fiškálny priestor na investovanie do zelenej transformácie ani na podporu svojich popredných priemyselných odvetví a domácností. Preto by sa mala uskutočniť seriózna diskusia o Európskom fonde suverenity, ktorý by pre transformáciu zabezpečil dodatočné financovanie na úrovni EÚ. 

Údaje Európskej komisie dokazujú, že emisne neutrálne technológie majú značný potenciál z hľadiska vytvárania pracovných miest, keďže vo výrobe vodíkových palivových článkov je potrebných 180 000 pracovníkov, v odvetví solárnej fotovoltiky 66 000 a vo výrobe batérií 800 000. 

Priemyselný plán Zelenej dohody podporuje rozvoj ekologických zručností, EHSV však trvá na tom, že by mal podporovať rozvoj celej škály zručností potrebných v priemysle. Malo by sa tiež urýchliť a štandardizovať vydávanie pracovných povolení pre kvalifikovaných pracovníkov z krajín mimo Európskej únie. (dm)
 

V stanovisku prijatom na júlovom plenárnom zasadnutí EHSV vyzýva EÚ, aby zaujala komplexný prístup k politikám v oblasti surovín. Navrhuje sa v ňom rozšírenie zoznamov kritických materiálov, zabezpečenie spravodlivých cien energie, zjednodušenie povoľovacích postupov, uprednostňovanie recyklácie a podpora budovania kapacít v politikách EÚ v oblasti surovín.

V súčasnosti v oblasti celosvetových dodávok kritických surovín dominuje Čína. Európa produkuje len menej ako 5 % svetových nerastných surovín. Keďže sa očakáva, že do roku 2060 vzrastie dopyt po globálnych surovinách dvojnásobne, je nutné konať.

Na riešenie týchto výziev EHSV odporúča rozšíriť zoznam kritických surovín tak, aby zahŕňal tie, ktoré sú nevyhnutné pre ekologické a udržateľné technológie, čo umožní cielené politiky a investície. Tiež sa zasadzuje za spravodlivé ceny energie, finančnú podporu, zjednodušené povoľovacie postupy a partnerstvá s inými krajinami s cieľom zvýšiť bezpečnosť zdrojov a podporiť zelenú transformáciu EÚ.

Spravodajca pre stanovisko EHSV Maurizio Mensi zdôraznil, že v právnych predpisoch o odpade je potrebné uprednostniť zhodnocovanie a opätovné použitie surovín ako spôsob zníženia závislosti od primárnych zdrojov a stimulovať hospodársky rast. Výbor však varuje, že je dôležité nájsť rovnováhu medzi bezpečnosťou zdrojov a environmentálnymi aspektmi, aby bolo možné dosiahnuť súlad s cieľmi EÚ v oblasti udržateľnosti.

Spoluspravodajca EHSV Michal Pintér sa vyslovil za budovanie kapacít v ťažobnom priemysle v celej EÚ. V stanovisku sa vyzýva, aby sa kládol dôraz na rozvoj ľudského kapitálu v ťažobnom priemysle a rekvalifikáciu a zvyšovanie kvalifikácie súčasnej pracovnej sily v snahe podporiť odolné odvetvie surovín.

Spoločným riešením týchto aspektov môže EÚ úspešne prejsť na ekologické hospodárstvo, čím sa položia základy odolného, udržateľného a globálne konkurencieschopného odvetvia surovín. (gb)

EHSV vo svojom stanovisku vypracovanom na žiadosť španielskeho predsedníctva Rady EÚ a prijatom na júlovom plenárnom zasadnutí uvítal stratégiu týkajúcu sa energetickej transformácie odvetvia rybolovu a akvakultúry EÚ. EHSV uznáva, že je naliehavo potrebné znížiť emisie uhlíka a podporovať udržateľné, obnoviteľné a komerčne životaschopné energetické alternatívy a zdôrazňuje význam dosiahnutia klimatickej neutrality do roku 2050.

EHSV poukazuje na zásadnú úlohu, ktorú odvetvie rybolovu zohráva pri zmierňovaní účinkov zmeny klímy. Rybári zaisťujú jeden z najzdravších zdrojov živočíšnych bielkovín s minimálnou uhlíkovou stopou, pričom v roku 2023 sa predpokladá veľmi malý podiel emisií z tohto odvetvia na celosvetovom celkovom objeme, čo ešte viac zvýrazní relatívne nízky vplyv tohto odvetvia na životné prostredie. EHSV však naliehavo žiada, aby sa pokračovalo v úsilí o zvýšenie energetickej efektívnosti a ďalšie zníženie emisií.

„Dekarbonizácia odvetvia rybolovu si vyžaduje komplexný prístup, finančné stimuly a využívanie zdrojov energie s nulovými emisiami,“ uviedol spravodajca stanoviska Javier Garat Pérez. „Musíme nájsť rovnováhu medzi realizmom a ambíciami. Potrebujeme vhodný a realistický harmonogram dekarbonizácie, v ktorom sa zohľadní technologický, logistický a legislatívny vývoj. Náklady na transformáciu nesmú zaťažovať zamestnávateľov a pracovníkov v námorných odvetviach a rovnako sa nesmie na nikoho zabudnúť. Nájdenie rovnováhy medzi cieľmi dekarbonizácie a hospodárskou životaschopnosťou má zásadný význam pre úspešnú energetickú transformáciu.“

EHSV uznáva výzvy, ktoré prináša rozvoj a celosvetová dostupnosť alternatívnych a inovatívnych ekologických technológií. EHSV navrhuje hybridizáciu ako prechodné riešenie a zároveň navrhuje preskúmať možnosti aj nad rámec fosílnych palív. Okrem toho pripomína, že akákoľvek zmena zdroja energie si bude vyžadovať plavidlá s úplne novou konštrukciou a zvýšenou kapacitou na palube („hrubá tonáž“), aby sa do nich zmestili nové stroje. EHSV preto vyzýva Európsku komisiu, aby prehodnotila vymedzenie „rybolovnej kapacity“ a umožnila tak zavádzanie nových technológií súvisiacich s prechodom na nové zdroje energie. (ks)

Právne predpisy by mali vymedziť povinnosti pre influencerov, ale aj pre platformy na zdieľanie videí a sociálne siete

Reklama a marketing prostredníctvom influencerov je jedno z najrýchlejšie rastúcich odvetví uplynulej dekády. Keďže spotrebitelia vnímajú influencerov ako bližších, autentickejších a dôveryhodnejších, než je tradičná reklama alebo odporúčanie od celebrít, značky do nich investujú čoraz viac.

Na rozdiel od tradičnej reklamy, na ktorú sa vzťahujú veľmi prísne pravidlá, reklama prostredníctvom influencerov nemusí svoj reklamný charakter odhaliť. Komerčnú povahu postov influencerov nie je vždy ľahké identifikovať, keďže reklama je spojená so štýlovo podobným, ale nezávislým redakčným obsahom. 

Táto nedostatočná transparentnosť je nebezpečná pre spotrebiteľov vo všeobecnosti, najmä však pre neplnoleté osoby. Vystavenie tejto zraniteľnej skupiny skrytej reklame by mohlo poznamenať jej telesný, psychologický, sociálny a emocionálny vývoj. 

Mala by EÚ niečo v tejto súvislosti urobiť? „EÚ už má zavedené určité mechanizmy zamerané na problematiku influencerov. Vzťahujú sa na nich právne predpisy týkajúce sa sprostredkovateľov reklamy, ako aj predajcov/obchodníkov. Myslíme si však, že vzhľadom na rýchly rozmach tohto javu by bolo žiaduce zaujať komplexný prístup,“ uviedol spravodajca stanoviska EHSV na túto tému Bernardo Hernández Bataller.

Výbor odporúča, aby EÚ uložila špecifické povinnosti správcom platforiem na zdieľanie videí a sociálnych sietí, na ktorých influenceri pôsobia, ako aj tvorcom obsahu/influencerom. 

Influenceri by mali:

• vo svojich postoch uvádzať v popredí jasné označenie, ktorým by upozornili, že príslušný post je marketingový oznam,
• dodržiavať odvetvové právne predpisy navrhnuté na to, aby sa zaručila ochrana zdravia a bezpečnosť spotrebiteľov a používateľov, najmä neplnoletých osôb a iných zraniteľných skupín,
• niesť zodpovednosť, ak dostatočne jasne neinformujú o tom, kedy sú platení za to, že odporúčajú alebo propagujú nejaký výrobok alebo službu.

Správcovia platforiem a sociálnych médií by mali:

• byť takisto zodpovední za obsah, ktorí tvorcovia obsahu a influenceri zverejňujú na ich platformách a sieťach, 
• mať povinnosť odstrániť nezákonný obsah a nahlásiť nezákonnú činnosť,
• požadovať od všetkých tvorcov obsahu/influencerov pôsobiacich mimo EÚ, aby jasne uviedli, kto nesie právnu zodpovednosť za ich činnosť na území EÚ, a aby mali poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania, ktoré sa môže uplatniť v prípade škôd spôsobených nezákonnou činnosťou.

V záujme ochrany neplnoletých osôb by správcovia platforiem a sociálnych sietí mali spolu s influencermi zaistiť, aby: 

• bolo technicky možné zamedziť neplnoletým používateľom prístup k citlivému obsahu na platforme, pri ktorom musí byť v každom prípade uvedené označenie „zakázané do 18 rokov“, musí sa vyžadovať overenie veku a umožniť použitie rodičovskej kontroly,
• sa v postoch určených neplnoletým osobám uvádzali upozornenia „reklama“, „komerčný oznam“ alebo „sponzorované“ a aby sa pri pozmenených obrázkoch uvádzalo upozornenie „upravený obrázok“ a v prípade obsahu vytvoreného s pomocou umelej inteligencie upozornenie „virtuálny obrázok“.

Stanovisko EHSV bolo vypracované pre španielske predsedníctvo Rady EÚ, ktoré zvažuje, či by sa v tejto súvislosti mali prijať osobitné právne predpisy, a požiadalo výbor o jeho názor na túto tému. (dm)
 

Inflácia v Európskej únii je najvyššia od zavedenia eura. Chudoba a sociálne vylúčenie ohrozujú v súčasnosti 96,5 milióna ľudí, ktorých najviac zasiahol obrovský nárast cien tovaru a služieb, zvýšenie cien energií a strata kúpnej sily.

To je len niekoľko alarmujúcich údajov zo stanoviska EHSV, ktoré vypracoval Felipe Medina Martín a ktoré výbor prijal na júlovom plenárnom zasadnutí.

Vplyv energetickej krízy na európske hospodárstvo je vážny. Vysoké ceny energií, surovín a priemyselných výrobkov viedli k vysokej inflácii, oslabili hospodársky rast a dostali pod veľký tlak verejné financie a podniky, pričom oslabili aj vonkajšiu hospodársku konkurencieschopnosť.

EHSV upozorňuje, že v snahe zvrátiť tento trend by domácnosti a kľúčové odvetvia (agropotravinársky sektor, doprava, maloobchod atď.) mali mať prospech z plánov na zníženie dosahu vysokých cien energií, a vyzýva Európske inštitúcie, aby zaviedli kontrolné mechanizmy. Budúce politiky by mali byť prispôsobené, cielené a odolné voči transformácii a podporovať najmä rodiny, ktoré majú nižšie príjmy a väčšie ťažkosti.

Ukázalo sa, že niektoré vnútroštátne opatrenia na kontrolu cien sú najvhodnejšie na zmiernenie dosahu vysokých cien základných produktov na rodinné rozpočty. Napríklad tzv. iberská výnimka vzťahujúca sa na systém stanovovania cien na trhu s elektrinou umožnila Španielsku a Portugalsku obmedziť cenu plynu v elektrárňach, a tým pomohla výrazne znížiť účty. Ďalším príkladom je dočasné zníženie DPH na ceny elektriny, potravín a palív schválené v niektorých členských štátoch. (mp)

V nadväznosti na nedávnu bankovú krízu v USA a prípad Credit Suisse EHSV preskúmal návrh Komisie na reformu rámca pre krízové riadenie bánk a ochranu vkladov (CMDI). Výbor okrem iného vyzýva na ochranu záujmov menších a miestnych bánk, vkladateľov a daňovníkov a na koordináciu balíka CMDI s budúcou reformou nariadenia o štátnej pomoci.

Španielska vláda požiadala EHSV, aby sa touto témou zaoberal a poskytol spoluzákonodarcom a španielskemu predsedníctvu Rady EÚ politické odporúčania. Komisia si svojím návrhom reformy CMDI zaumienila odstrániť zostávajúce riziká v európskom bankovom sektore, pokročiť v dobudovaní bankovej únie a posilniť európsky jednotný trh v záujme vkladateľov a daňovníkov.

Ako poznamenal spravodajca EHSV Giuseppe Guerini: „EHSV uznáva význam rýchlosti, flexibility a spolupráce v reakcii na bankové krízy, pričom treba zároveň chrániť vkladateľov a daňovníkov. Návrh Komisie je krokom k dobudovaniu bankovej únie, čo má zásadný význam pre dosiahnutie úplnej konsolidácie finančného systému EÚ a zníženie fragmentácie trhu.“

EHSV vo svojom stanovisku zdôrazňuje, že harmonizácia ochrany vkladov a hodnotenie alternatív riešenia krízových situácií a platobnej neschopnosti majú zásadný význam pre ochranu záujmov vkladateľov a zachovanie rozmanitého európskeho bankového ekosystému. (tk)
 

V roku 1957 bol zriadený Hospodársky a sociálny výbor, ktorému boli udelené konzultačné právomoci, aby mohol svojimi stanoviskami a širokou škálou ďalších činností sprostredkúvať európskym rozhodovacím orgánom názory a obavy organizovanej občianskej spoločnosti, a tak pomáhal priblížiť EÚ k jej občanom.

Prvé plenárne zasadnutie Hospodárskeho a sociálneho výboru sa konalo v nasledujúcom roku – pred 65 rokmi. Viac o 65. výročí vytvorenia výboru nájdete tu: www.eesc.europa.eu/65.

Čomu sme sa venovali minulý rok? Všetko o našich činnostiach nájdete v správe: A Year in Review (Rok v prehľade) Aké boli hlavné a najdôležitejšie minuloročné témy?

Rok 2022 bol rokom dramatických udalostí. Rusko začalo 24. februára 2022 nevyprovokovanú vojnu proti Ukrajine. Po tejto agresii EHSV podporil ukrajinskú občiansku spoločnosť viacerými stanoviskami, konferenciami a uzneseniami. Ukrajinským organizáciám občianskej spoločnosti pôsobiacim v Bruseli sme otvorili naše priestory a poskytli im bezpečné miesto, aby mohli pokračovať v práci a udržiavať ukrajinskú občiansku spoločnosť pri živote. Cenou pre občiansku spoločnosť sme odmenili iniciatívy, ktorých cieľom bolo pomôcť občanom trpiacim v dôsledku vojny.

V reakcii na zvyšovanie cien energií EHSV navrhol začať komplexnú energetickú transformáciu založenú na novom energetickom modeli a energetickej nezávislosti EÚ. A hoci EÚ ešte stále bojuje proti dôsledkom pandémie COVID-19, investície do zelenej a digitálnej transformácie sú teraz dôležitejšie než kedykoľvek predtým. Výbor preto podporuje aj realizáciu a presadzovanie národných plánov obnovy a odolnosti.

Viac o našich činnostiach nájdete v brožúre, ktorú si môžete stiahnuť na stránke
https://www.eesc.europa.eu/sk/our-work/publications-other-work/publications/2022-year-review.