EHSV na svojom decembrovom plenárnom zasadnutí privítal návrh Komisie na smernicu o vymáhaní majetku a konfiškácii ako dôležitý krok v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v EÚ. Napriek celkovému zlepšeniu v niektorých členských štátoch je percentuálny podiel zaisteného alebo zhabaného majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti v celej EÚ naďalej mimoriadne nízky.

EHSV prijal na svojom decembrovom plenárnom zasadnutí stanovisko na tému Vymáhanie majetku a konfiškácia. Uviedol v ňom, že nová smernica pomôže zlepšiť cezhraničnú spoluprácu všetkých orgánov zapojených do vymáhania majetku a podnecuje členské štáty EÚ, aby vytvorili národné stratégie. Zároveň sa od nich požaduje, aby zriadili aspoň jeden úrad pre vyhľadávanie majetku, t. j. špecializovaný orgán na vyhľadávanie a identifikáciu príjmov z trestnej činnosti alebo iného majetku súvisiaceho s trestnou činnosťou.

„Sme presvedčení, že návrh Komisie je veľmi dobrý, keďže reaguje na potrebu rozšíriť rozsah mechanizmov konfiškácie. Okrem toho sa v ňom stanovujú mechanizmy cezhraničnej spolupráce, ktoré umožnia zvýšiť mieru vymáhania majetku. V súčasnosti je miera vymáhania veľmi nízka, keďže len 2 % majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti sú zaistené a 1 % je zhabané,“ zdôraznil spravodajca stanoviska Ionuţ Sibian.

Novou smernicou sa tiež dopĺňa značný počet trestných činov k tým, ktoré už obsahovala smernica o konfiškácii z roku 2014, okrem iného obchodovanie s orgánmi, únos, trestné činy proti životnému prostrediu a obchodovanie s odcudzenými vozidlami.

EHSV však konštatuje, že do rozsahu pôsobnosti smernice nie je zahrnuté prevádzačstvo migrantov a nezákonné obchodovanie s tabakom, a to i napriek značným ročným príjmom na týchto kriminálnych trhoch, odhadovaným na 289,4 milióna EUR z prevádzačstva a 8 309,3 milióna EUR z obchodovania s tabakom. Preto naliehavo žiada Komisiu, aby ich doplnila.

EHSV taktiež žiada Európsku komisiu, aby bola ambicióznejšia, pokiaľ ide o opätovné využitie zhabaného majetku na sociálne účely, a stanovila členským štátom v tejto súvislosti minimálny podiel.

„Je veľmi dôležité, aby zasiahnuté komunity získali nápravnú náhradu škody priamo a mali prospech zo ziskov z tejto náhrady. Je to jedna z oblastí, v ktorej sme očakávali zmeny, ale dochádza tu k stagnácii. Občianska spoločnosť musí byť zapojená do správy zhabaného majetku a nakladania s ním,“ upozornil spravodajca Sibian.

EHSV ďalej žiada, aby Komisia presnejšie stanovila právo obetí na náhradu škody. Výbor dospel k záveru, že pri určovaní poradia veriteľov by mali mať obete prednosť. (ll)