Na začiatku nového roka prevzalo Francúzsko predsedníctvo Rady Európskej únie. Ústredným bodom programu celkovo ambiciózneho predsedníctva je už do počiatku preskúmanie nového modelu pre rast v Európskej únii. V časoch transformácie ide o nevyhnutný krok.

Hoci hlavné zložky rastu – vzdelávanie a zručnosti, podnikanie a financie – a dobre fungujúci štát so stabilnými inštitúciami budú vždy potrebné, presvedčivý a trvalý rast si bude vyžadovať trojakú zmenu prístupu.

Najdôležitejšou vecou pri dosahovaní dobrých výsledkov je politická spolupráca, nie súťaž. Koncepcie hospodárskej súťaže a rovnakých podmienok pre všetkých ovplyvňujú väčšinu národných a medzinárodných predpisov. Nástup globálnych technologických gigantov a vstup Číny na svetové trhy však naznačujú, že je veľmi ťažké kontrolovať a udržiavať podmienky, ktoré zaručujú spravodlivú hospodársku súťaž pre všetkých. Koncepcia rovnakých podmienok predpokladá, že sme si všetci rovní. Hoci si želáme, aby tomu bolo naozaj tak, faktom je, že nie všetky krajiny sú rovnaké. Snaha o rovnaké podmienky tento aspekt prehliada. Na druhej strane cieľom spolupráce a koordinácie je dosiahnuť výsledky, ktoré sú prijateľné pre všetkých. Rozhodovací proces sa musí zamerať na spôsob podpory.

Napríklad v Európe môže EÚ dosiahnuť oveľa viac, ak svoje kroky koordinuje interne a snaží sa jednotne vystupovať navonok. Rozhodná, rýchla a jasná reakcia EÚ počas krízy spôsobenej pandémiou a určite v porovnaní s reakciou počas finančnej krízy ukázala, aká účinná môže byť spolupráca pri dosahovaní dobrých výsledkov.

Ekologizácia, nie greenwashing EÚ si pre svoju klimatickú politiku stanovila bezpochyby a odôvodnene neuveriteľne ambiciózne ciele.  Musí však prekonať obrovské problémy vrátane vlastnej úprimnosti, pokiaľ ide o „skutky“ a nielen „reči“. Nedávno predstavená taxonómia toho, čo vlastne predstavujú ekologické investície, je príkladom veľmi dôležitého nástroja, ktorý však možno v tejto súvislosti spochybniť. Podobne Európska centrálna banka, dôležitý aktér v tomto smere, správne zaradila ekologizáciu menovej politiky medzi svoje hlavné ciele. Nedisponuje však nástrojmi potrebnými na dosiahnutie tohto cieľa a v žiadnom prípade nemôže znášať náklady spojené s nedosiahnutím cieľov v oblasti klímy bez toho, aby to poškodilo jej ostatné finančné ciele. Podobne, hoci sa EÚ pri ekologizácii svojej výroby darí, jej spotreba nie je ani zďaleka ekologizovaná. Pokus zdaniť dovoz znečisťujúcich látok, ktorý sa dá očakávať, je dobrým pokusom v tomto smere, ale bude potrebné zabezpečiť, aby nezastavil prístup chudobnejších krajín na trh EÚ. EÚ bude musieť zvládnuť veľmi citlivú rovnováhu, keďže stimuly pre greenwashing sú veľmi viditeľné.

Čas na spojenectvá „odlišne zmýšľajúcich“ Príliš často počúvame, že na riešenie globálnych problémov musíme vytvárať strategické spojenectvá podobne zmýšľajúcich. Európa, ktorá je pochopiteľne motivovaná túžbou dosiahnuť pokrok, potrebuje hovoriť s tými, ktorí myslia a hovoria rovnako. Podľa tohto argumentu získa väčšiu váhu, a teda väčšia vyjednávaciu silu pri rokovaniach s tými, ktorí zmýšľajú odlišne. Pokiaľ však ide o riešenie globálnych problémov, čiastkové strategické spojenectvá, ktoré dosiahnu dohody, musia následne tieto dohody komunikovať „druhej strane“. A tí na druhej strane spojenectiev nemajú radi, keď sú konfrontovaní s dohodami typu „ber alebo nechaj tak“. Pokiaľ ide o globálne verejné statky, ako je klíma, každý musí súhlasiť s časťou „ber“ príslušných rokovaní a prispievať mierou, ktorá zodpovedá jeho kapacite. Ak chceme dosiahnuť udržateľný pokrok, je nanajvýš dôležité spolupracovať s odlišne zmýšľajúcimi subjektmi.

Je potrebné mierne zmeniť prístup k riešeniu globálnych aj domácich problémov. Už si nemôžeme dovoliť „dokonalú hospodársku súťaž“, dobré úmysly alebo dokonca hovoriť len s tými, ktorí zmýšľajú ako my. Dúfajme, že rok 2022 bude rokom, v ktorom sa nám tento krok navyše podarí urobiť.

Maria Demertzis, zástupkyňa riaditeľa inštitútu Bruegel