Na seminári Prepájanie EU 2024 sa uskutočnila panelová diskusia o investigatívnej žurnalistike. Medzi rečníkmi bol aj Lukáš Diko, riaditeľ Investigatívneho centra Jána Kuciaka. Porozprával nám o tom, ako v súčasnosti pracujú investigatívni reportéri na Slovensku, kde sa podpora slobody tlače a boja proti korupcii posilnená po vražde Jána Kuciaka zmenila na nedôveru v nezávislé médiá a nevraživosť voči novinárom.

1.  Vražda vášho kolegu Jána Kuciaka je prvou vraždou novinára na Slovensku v ére samostatnosti a šokovala nielen vašu krajinu, ale celú EÚ. Čo je nové v Kuciakovom prípade, pokiaľ ide o stíhanie páchateľov?

Od vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej ubehlo už šesť a pol roka. Súdne konanie sa však stále neskončilo a môže trvať ešte dlho. K dnešnému dňu boli vrah, jeho šofér a sprostredkovateľ vraždy odsúdení na dlhé tresty odňatia slobody. V súdnych konaniach s údajným iniciátorom, podnikateľom Marianom Kočnerom, a jeho blízkou spolupracovníčkou Alenou Zsuzsovou, ktorá podľa vyšetrovania vraždu objednala, sa však čaká na rozhodnutia Najvyššieho súdu o odvolaní. Zsuzsovú prvostupňový súd odsúdil, zatiaľ čo Kočner bol oslobodený. Mohlo by dôjsť aj k obnove konania, závisí to od nadchádzajúceho rozhodnutia. Kočner a Zsuzsová si už odpykávajú dlhé tresty odňatia slobody za iné trestné činy. V Investigatívnom centre Jána Kuciaka (ICJK) sledujeme tento proces veľmi pozorne, keďže jedným z našich hlavných cieľov je zachovať Kuciakov odkaz pokračovaním v jeho investigatívnej práci.

2. Po počiatočnom šoku zo zavraždenia dvoch mladých ľudí nasledovala na Slovensku vlna protestov, ktorá viedla k demisii vtedajšieho premiéra Roberta Fica. Čo sa podľa vášho názoru zmenilo vo verejnej mienke, aby Robert Fico dokázal opäť získať moc?

Po vražde Jána a Martiny v roku 2018 bola celá spoločnosť v šoku. Slovensko zažilo najväčšie ľudové protesty od demonštrácií počas nežnej revolúcie v roku 1989, ktoré viedli k pádu komunizmu. Premiér Roberto Fico a minister vnútra Roberta Kaliňák odstúpili z funkcie. Ľudia vyjadrovali podporu novinárom, každý chcel robiť investigatívnu žurnalistiku a pozornosť verejnosti sa sústredila na korupciu. S programom zameraným na boj proti korupcii vyhrala voľby v roku 2020 opozícia. Krátko nato však vypukla pandémia ochorenia COVID-19, ktorá priniesla množstvo problémov vrátane zlého riadenia a politických otrasov. Skúsený politik Robert Fico využil protesty proti očkovaniu ako nový impulz. Neskôr, na začiatku vojny na Ukrajine zintenzívnil svoje proruské naratívy, čo pomohlo jeho strane Smer znovu získať podporu. Slovensko je obzvlášť zraniteľné voči propagande a hoaxom a tieto faktory prispeli k tomu, že Robert Fico a jeho strana vyhrali voľby v roku 2023.

3. Do akej miery je dnes nebezpečné byť investigatívnym novinárom na Slovensku? S akými novými hrozbami sa stretávate pri práci?

Počas niekoľkých uplynulých rokov boli v členských štátoch EÚ zavraždení štyria investigatívni novinári. Daphne Caruana Galizia na Malte v roku 2017, Ján Kuciak na Slovensku v roku 2018, Giorgos Karaivaz v Grécku v roku 2021 a Peter de Vries v Holandsku v roku 2021. Byť investigatívnym novinárom sa v Európe stalo nebezpečným. Mohli sme však vidieť aj to, že vražda jedného novinára pravdu neumlčí. Pravda vždy vyjde najavo. Videli sme to vo všetkých týchto krajinách.

Napriek týmto hrozným vraždám na Slovensku stále pribúdajú verbálne alebo internetové útoky proti novinárom, ktoré často podnecujú politici vrátane predsedu vlády, s úmyslom šikany a očierňovania. Táto nevraživosť voči novinárom a nezávislým médiám podnecuje ďalšie činy proti nim. Nedávno sme zaznamenali nárast strategických žalôb proti verejnej účasti. Napríklad premiér Fico zažaloval šéfredaktora portálu aktuality.sk za to, že na obálke knihy použil jeho fotografiu. Posledný prípad sa týkal našej kolegyne v ICJK. Išlo o zneužitie orgánov presadzovania práva na zastrašovanie novinárov. Všetky tieto útoky oslabujú dôveru verejnosti v nezávislé médiá a prispievajú k celkovo nepriateľskej atmosfére voči novinárom. V dôsledku toho počet investigatívnych novinárov v krajine klesá a medzi mladými ľuďmi nie je veľa takých, ktorí by sa chceli venovať tejto profesii. Pozitívna správa je, že sme v ICJK spustili projekt Bezpečná.žurnalistika.sk s cieľom poskytovať náležitú prípravu pre novinárov v oblasti osobnej a digitálnej bezpečnosti, ako aj právnu a psychosociálnu pomoc novinárom, ktorí čelia hrozbám a útokom.

Lukáš Diko je šéfredaktor a predseda Investigatívneho centra Jána Kuciaka (ICJK). Pracuje ako investigatívny novinár a má vyše 20 rokov skúseností vo vedení médií. Istý čas bol aj riaditeľom Sekcie spravodajstva, športu a publicistiky RTVS. Okrem toho je spoluautorom Etického kódexu novinára prijatého v roku 2011.