Novinári so zdravotným postihnutím môžu vykonávať svoju prácu rovnako dobre a môžu tiež priniesť odlišné a nové perspektívy – prečo ich teda v médiách pracuje tak málo? Lars Bosselmann z Európskej únie nevidiacich píše o nedostatočnom zastúpení osôb so zdravotným postihnutím v mediálnom priemysle a o potrebe zastaviť ich stereotypné zobrazovanie v správach.

Všetky demokracie sú založené na kľúčových zásadách a jednou z najdôležitejších je sloboda tlače. Táto sloboda pomáha zabezpečiť, aby činnosť politických lídrov bola pre verejnosť transparentná. Umožňuje nám tiež prístup k informáciám bez vonkajšieho zasahovania.

Stále však existujú aspekty mediálnej praxe, ktoré je potrebné zlepšiť, najmä v súvislosti s rozmanitosťou. Pokiaľ ide o zastúpenie v médiách alebo spravodajstvo o témach týkajúcich sa rôznych sociálnych skupín, stále si ani zďaleka nie sme rovní.

Zo súčasných údajov vyplýva, že osoby so zdravotným postihnutím nie sú v tlači, rozhlase a televízii primerane zamestnávané. To je veľmi znepokojujúce vzhľadom na to, že až 16 % svetovej populácie trpí nejakou formou zdravotného postihnutia. Okrem toho, ako sa zdôrazňuje v správe UNESCO, osoby so zdravotným postihnutím často čelia aj predsudkom v dôsledku stereotypného zobrazovania našich komunít v médiách, a to pred svetovým publikom.

Ak chceme zmeniť vnímanie osôb so zdravotným postihnutím verejnosťou, musíme zdôrazniť význam ich zapojenia do diania v spravodajských redakciách a do procesov tvorby obsahu.

Spoločnosť musí pochopiť, že mediálny priemysel nebude plne inkluzívny, kým sa osoby so zdravotným postihnutím nestanú súčasťou pracovných postupov. Okrem toho sa témy súvisiace so zdravotným postihnutím musia riešiť odlišným prístupom: médiá by mali uznať, že osoby so zdravotným postihnutím by mali požívať svoje práva na rovnakom základe ako ostatní. A keďže formáty obsahu sa neustále menia, potrebujeme odborníkov, ktorí budú tieto formáty navrhovať tak, aby boli prístupné a inkluzívne. 

Napriek tomu, že komunita osôb so zdravotným postihnutím je v mediálnom priemysle nedostatočne zastúpená, stále môžeme nájsť veľmi inšpiratívne príklady, ktoré sú dôkazom, že osoby so zdravotným postihnutím môžu vynikať ako tvorcovia obsahu.

Európska únia nevidiacich vysielala nedávno v rámci svojej sérii podcastov epizódu venovanú paralympijským hrám v Paríži 2024. V tejto epizóde sme hovorili s Laetitiou Bernardovou, nevidiacou francúzskou novinárkou, ktorá pracuje pre Radio France. Okrem tohtoročných paralympijských hier sa pani Bernardová venovala aj hrám v roku 2012 v Londýne a v roku 2016 v Riu, ako aj zimným paralympijským hrám v Soči v roku 2014 a v Pchjongjangu v roku 2018.

„Podujatia, ako sú paralympijské hry, majú pozitívny vplyv na odstraňovanie prekážok a spochybňovanie stereotypov,“ zdôraznila počas rozhovoru pani Bernardová. „Aj keď má novinár zdravotné postihnutie, môže pracovať efektívne a dokonca môže opísať veci inak,“ dodala. Profesionálna dráha pani Bernardovej, ako aj jej úvahy o tejto téme nasvedčujú, že aj týmto aspektom sa treba zaoberať, aby sme vybudovali inkluzívnejšiu spoločnosť: základom mediálneho priemyslu musí byť rovnosť.

Lars Bosselmann je výkonným riaditeľom Európskej únie nevidiacich (EBU).