Fórum občianskej spoločnosti západného Balkánu, ktoré zorganizoval EHSV 30. septembra a 1. októbra v Skopje, upriamilo pozornosť na súčasný stav, pokiaľ ide o jasné vyhliadky na pristúpenie tohto regiónu k EÚ a aktívne zapojenie občianskej spoločnosti do tohto úsilia.

Fórum občianskej spoločnosti západného Balkánu, ktoré zorganizoval EHSV v spolupráci s Európskou komisiou a Radou pre regionálnu spoluprácu, sa uskutočnilo v správnom čase len niekoľko dní pred samitom EÚ – západný Balkán v Brde v rámci slovinského predsedníctva Rady EÚ.

Predseda vlády Severomacedónskej republiky Zoran Zaev v tejto súvislosti uviedol, že „posilnenie prístupového procesu, ktorý predstavuje pre západný Balkán dôveryhodnú vyhliadku na pristúpenie k EÚ, je správnou témou v správnom čase vzhľadom na nútené blokovanie procesu rozširovania.“

Predsedníčka EHSV Christa Schweng potvrdila, že výbor jednoznačne podporuje rozšírenie EÚ o krajiny tohto regiónu.
Uviedla, že je pevne presvedčená o tom, že miesto regiónu západného Balkánu je v EÚ. „Nesmieme zabúdať ani na to, že akákoľvek diskusia o rozšírení je implicitne diskusiou o budúcnosti Európy a občianska spoločnosť v tomto regióne aj v EÚ by sa mala plne zapojiť do tohto procesu.“

Komisár pre susedstvo a rozšírenie Olivér Várhelyi poznamenal, že cesta do EÚ je dlhá, zložitá a plná výziev. „No tí, ktorí majú skutočné odhodlanie, to dokážu. A ja nepochybujem o tom, že budúcnosť západného Balkánu je v Európskej únii.“

V reakcii na to slovinský štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Gašper Dovžan vyhlásil, že rozšírenie je logickým krokom a vzájomne prospešným procesom, ktorý si vyžaduje ambície a odolnosť.

Do prístupového procesu je nevyhnutné zapojiť občiansku spoločnosť

Biljana Spasovska z Balkánskej siete na rozvoj občianskej spoločnosti (BCSDN) vyjadrila znepokojenie nad zmenšujúcim sa priestorom pre občiansku spoločnosť a jej obmedzeným financovaním, pričom uviedla, že základné slobody boli ohrozené najmä počas pandémie.

Účastníci fóra vyzdvihli význam zaručenia slobody združovania a zabezpečenia priaznivého občianskeho priestoru.

Diskutovalo sa aj o usmerneniach pre vykonávanie zelenej agendy a hospodárskeho a investičného plánu. Ich úspech však závisí od zmysluplného začlenenia a aktívneho zapojenia občianskej spoločnosti do tvorby politík.

Verejné financovanie organizácií občianskej spoločnosti sa musí zreformovať vo všetkých krajinách regiónu a občianska spoločnosť musí byť nezávislá a nesmie byť politicky ovplyvňovaná.

Záverečné vyhlásenie 8. fóra občianskej spoločnosti západného Balkánu si môžete prečítať tu. (at)