EHSV navrhol, aby sa výrobky, ktoré nie je možné opraviť, neuvádzali na trh v Európe. Podľa jeho názoru nestačí len požadovať od výrobcov, aby informovali spotrebiteľov o neopraviteľnosti výrobku.

Ako EHSV tvrdí, nové európske právo na opravu predstavuje na papieri veľký posun vpred. Spotrebiteľ, ktorý si chce dať opraviť smartfón alebo spotrebič, ktorý sa pokazí, namiesto toho, aby si kupoval nový, by však v praxi mohol naraziť na niekoľko prekážok, ktoré by sťažili alebo zdražili ich opravu, prípadne by ju úplne znemožnili. EÚ by mala ísť ešte ďalej a požiadať členské štáty, aby zakázali akýkoľvek postup zámerného znemožňovania opravy výrobkov.

„Ak sú výrobky navrhnuté tak, aby sa nedali opraviť, nemôže existovať právo na opravu“, hovorí spravodajca pre stanovisko EHSV Thierry Libaert.

EHSV v stanovisku k navrhovanej smernici predkladá viacero praktických opatrení na zlepšenie a zabezpečenie toho, aby možnosť opravy ostala reálnou a cenovo dostupnou možnosťou po uplynutí záručnej doby, a to aj z obchodného hľadiska. Návrhy zahŕňajú:

  • ponúknuť stimuly zvoliť si opravu vrátane veľmi jednoduchých stimulov, napr. ponúknuť predĺženie záručnej doby, počas ktorej sa výrobok opraví;
  • umožniť inovatívne riešenia ako napríklad 3D tlač na výrobu náhradných dielov alebo modernizácia, ktorá zahŕňa nový život pre výrobky alebo rozvoj trhu pre diely z druhej ruky;
  • spustiť programy odbornej prípravy a preškolenia s cieľom naučiť opravárov zručnosti, ktoré potrebujú pre pracovné miesto, ktoré bývalo založené na mechanike, ale v súčasnosti je čoraz viac konfrontované s prepojenými zariadeniami. Vo všeobecnosti treba riešiť problém nedostatku opravárov v Európe.

Odvetvie opráv vytvára hodnotu a kvalitné pracovné miesta v Európe, ktoré sú zložité na premiestnenie. Prináša 404 pracovných miest na 10 000 ton opravených materiálov, čo je 50-krát viac ako pri vyhadzovaní týchto materiálov ako odpadu, čo sa v posledných rokoch stalo prevládajúcim trendom. 65 % spotrebiteľov chybné výrobky vyhadzuje, čo sa premietne do 7,5 tony odpadu ročne.

Environmentálne klamlivé tvrdenia (tzv. greenwashing): odmietnuť tvrdenia založené na kompenzačných kreditoch

Pomôcť Európanom nakupovať udržateľne je podobne ako v prípade smernice o práve na opravu cieľom aj smernice o tvrdeniach týkajúcich sa životného prostredia. Spotrebitelia sú čoraz viac ochotní to urobiť, ale veľmi málo dôverujú tvrdeniam výrobcov o environmentálnych vlastnostiach ich výrobkov a služieb a sú zmätení množstvom ekologických značiek na trhu.

Nová smernica by mala zabezpečiť spoľahlivosť a dôveryhodnosť environmentálnych značiek a tvrdení, má však nedostatky. Podľa názoru EHSV by mala zakázať tvrdenia založené na kompenzačných kreditoch, keďže viaceré spotrebiteľské orgány a viaceré súdne spory potvrdili, že tvrdenia ako „neutrálne voči klíme“ alebo „kompenzované plastmi“ založené na boji proti emisiám investovaním do projektov klimatických riešení (napríklad vysádzanie stromov) sú vedecky nesprávne a vždy zavádzajú spotrebiteľov.

EHSV tiež upozorňuje na potrebu jednotnej legislatívy. „Existuje nebezpečenstvo, že to, čo bolo vyhodené dverami, sa vráti cez okno“, tvrdí spravodajca EHSV Angelo Pagliara. Smernica o tvrdeniach týkajúcich sa životného prostredia by mala byť vzorom pre minimálnu úroveň ochrany proti greenwashingu. Jej požiadavky by sa mali premietnuť do odvetvovej legislatívy, aby neexistoval spôsob, ako odstúpiť, nájsť medzery alebo oslabiť ochranu spotrebiteľa.

Pozri stanovisko EHSV na tému Právo na opravu
Pozri stanovisko EHSV na tému Tvrdenia týkajúce sa životného prostredia