Schôdza zmiešaného poradného výboru EÚ – Srbsko, ktorá sa konala 10. marca v Bruseli, prebiehala v čudnej depresívnej atmosfére a po jej skončení sa každý snažil narýchlo odcestovať domov. Domov som odlietala s vedomím, že Európa stojí na prahu veľkých zmien a tušila som, že toto bude na dlhý čas môj posledný let. Ľudia doma boli v týchto dňoch skôr zneistení a nedôverčiví. Závažnosť situácie si mnohí uvedomili až potom, ako vláda oznámila, že 15. marca sa nebudú konať oslavy nášho národného sviatku.

Maďarsko, podobne, ako iné európske krajiny, uzatvorilo svoje hranice a prijalo rôzne reštriktívne opatrenia. Vzdelávanie sa presunulo do online priestoru, kto mohol, začal pracovať z domu, a rušné ulice a miesta stíchli. Hoci núdzový stav bol vyhlásený rýchlo, krajina sa úplne neuzavrela. U nás sme nezaznamenali úplné vyprázdnenie verejných priestranstiev, ani prísny zákaz opustiť svoje bydlisko. Naša obľúbená zmrzlináreň na rohu ulice napríklad zostala na veľkú radosť našich detí celý čas otvorená.

„Malí hrdinovia“, deti, tak veľmi potrebovali takéto potešenia počas karantény! K úspešnej ochrane prispeli podľa svojich možností a schopností. Snažili sa hrať potichu medzi štyrmi stenami, zriekli sa svojich narodeninových osláv, mnoho hodín presedeli pred obrazovkou (hoci predtým museli neustále počúvať, že sa na ňu nemajú pozerať tak dlho). Izolácia sa, okrem detí, dotkla najmä starších ľudí. Dobre zorganizovanú pomoc ľuďom doma ponúkali na viacerých miestach samosprávy a organizácie občianskej spoločnosti. No v mnohých prípadoch museli aj túto úlohu plniť rodinní príslušníci.

Ponaučením počas posledných týždňov bolo pre mňa to, že v takýchto krízových situáciách narastá význam rodiny a príbuzenstva. Jasne sa potvrdilo, že rodiny sú schopné posilniť imunitný systém spoločnosti, ale aj to, do akej miery sú tieto rodiny zraniteľné a potrebujú pomoc. V poskytovaní tejto podpory zohrávajú významnú úlohu organizácie občianskej spoločnosti. Zaujímavým zistením nášho združenia bolo aj to, že popri fyzických formách pomoci (ktorá zahŕňala napr. dary, logistickú pomoc, doučovanie žiakov), sa ako veľmi potrebná ukázala aj pomoc poskytovaná v záujme zachovania duševného a mentálneho zdravia.