EHSV podporil návrh Európskej komisie na odporúčanie Rady o primeranom minimálnom príjme. Považuje ho nevyhnutnú súčasť úsilia vyvíjaného na boj proti chudobe a na splnenie cieľa dosiahnuť, aby sa do konca tohto desaťročia počet ľudí ohrozených chudobou znížil aspoň o 15 miliónov.

V stanovisku, ktoré bolo prijaté na marcovom plenárnom zasadnutí, EHSV uviedol, že obzvlášť oceňuje zavedenie realistických a nie príliš obmedzujúcich kritérií, aby bol minimálny príjem dostupný pre všetkých a jeho výška zaručovala ľuďom dôstojný život, pričom sa na nikoho nezabudne.

Zabezpečiť, aby systémy minimálneho príjmu poskytovali dostatočné prostriedky znamená, že musia prihliadať na infláciu, ktorá by sa v roku 2023 mala zvýšiť o ďalších 6,5 % (vzhľadom na rastúce životné náklady v dôsledku nedávnej explózie cien potravín a energií). EHSV preto navrhuje, aby členské štáty posudzovali úroveň minimálneho príjmu raz ročne v závislosti od úrovne inflácie.

Organizácie občianskej spoločnosti, sociálni partneri a sociálne organizácie by to mali monitorovať.

„Účinné systémy minimálneho príjmu môžu pomôcť zaručiť rešpektovanie ľudských práv, zabezpečiť ľuďom dôstojný život, pomôcť im zostať aktívni a začlenení do spoločnosti a nájsť si udržateľné a kvalitné zamestnanie,“ uviedol spravodajca stanoviska Jason Deguara. Dodal, že aj samostatne zárobkovo činné osoby by mali mať plný nárok na rovnakú podporu a ostatné dávky.

Spravodajca Paul Soete pripomenul, že „cieľom je dosiahnuť, aby sa do roku 2030 počet ľudí ohrozených chudobou znížil aspoň o 15 miliónov. Na prvý pohľad sa tento cieľ nezdá veľmi ambiciózny, ale spolu s usmerneniami pre členské štáty a základom pre spoľahlivú metodiku je to určite dôležitý krok vpred“.

Medzi sociálnymi štátmi sú vo všeobecnosti značné rozdiely, pokiaľ ide o úroveň a zloženie minimálneho príjmu, čo platí aj v EÚ. Situácia príjemcov minimálneho príjmu na trhu práce sa v jednotlivých členských štátoch takisto výrazne líši.

Žiadna krajina EÚ v súčasnosti nezabezpečuje primeranú podporu príjmu pre rodiny bez zamestnania, aby im nehrozila chudoba. Približne 20 % nezamestnaných nemá nárok na žiadnu podporu. Dôvodom sú podmienky oprávnenosti týkajúce sa aspektov, ako sú minimálny vek, pobytový status, bezdomovectvo či otázky súvisiace so zložením rodiny.
Okrem toho je tu aj problém nevyužívania minimálneho príjmu, čo sa odhaduje na 30 až 50 %. Príčinou je najmä administratívna záťaž. (ll)