EHSV info

Spôsoby posilnenia demokracie a demokratických hodnôt v celej Európskej únii boli 23. marca na programe diskusie členov EHSV s podpredsedníčkou Európskej komisie Věrou Jourovou EHSV prijal tiež uznesenie na túto tému s konkrétnymi návrhmi. Tvorcovia politík, odborníci a organizácie občianskej spoločnosti sa zhodli na tom, že občianska výchova, lepšie financovanie sociálnych partnerov a zameranie na miestny rozmer sú kľúčom k demokracii v Európe.

„Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024 budú testom politickej vôle a kľúčová úloha v tejto súvislosti pripadne mládežníckym organizáciám pri mobilizácii prvovoličov a voličov z radov mladých ľudí,“ vyhlásila predsedníčka EHSV Christa Schweng. „Musíme však uvažovať nad rámec týchto volieb. Je potrebné lepšie podporiť našich mladých ľudí, znovu sa s nimi spojiť v demokratickom procese a posilniť ich postavenie, aby boli plnoprávnymi aktívnymi občanmi.“

Podpredsedníčka Európskej komisie Věra Jourová uznala kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú organizácie občianskej spoločnosti pri obrane a podpore demokracie, pričom často pôsobia tam, kde štát zlyhal. „Aktívna účasť ľudí je nielen želaná, ale aj veľmi potrebná,“ zdôraznila. „Demokracia prechádza záťažovým testom a musíme urobiť oveľa viac na jej ochranu a znovuzískanie dôvery občanov.“

Účastníci poukázali na to, že je potrebné, aby mali organizácie občianskej spoločnosti vrátane mládežníckym organizácií, sociálneho hospodárstva a sektora dobrovoľníctva lepší prístup k financovaniu so zapojením do rozhodovania o tom, kde by sa mali tieto finančné prostriedky použiť. Zhodli sa tiež na tom, že skutočnou oporou participatívnej a deliberatívnej demokracie sú prierezové kompetencie.

V nadväznosti na diskusiu prijal EHSV uznesenie s názvom Zjednotení za demokraciu: organizácie zamestnávateľov, pracovníkov a občianskej spoločnosti sa usilujú o udržateľnú demokratickú budúcnosť, ktoré vychádza z odporúčaní pre tohtoročné Dni občianskej spoločnosti. Cieľom uznesenia je posilniť demokraciu zvýšením účasti verejnosti a posilniť štruktúry participatívnej demokracie. Vyzýva sa v ňom tiež na účinné vykonávanie článku 11 Zmluvy o Európskej únii o účasti občanov vrátane európskej stratégie pre občiansku spoločnosť a európskeho štatútu združení. (tk)

Potrebujeme stále viac investovať do obnoviteľných zdrojov energie, aby energia bola v budúcnosti v Európe ekologickejšia, dostupnejšia a jej dodávky istejšie. Toto presvedčenie vyjadrila na plenárnom zasadnutí EHSV jeho predsedníčka Christa Schwengová a eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová.

Predsedníčka EHSV skonštatovala, že prudko rastúce ceny energií, inflácia a nedostatočný hospodársky rast spôsobili občanom aj podnikom neľahký rok, pričom dodala, že jednou z hlavných priorít EHSV zostáva práca na transformácii Európy na čistú výrobu energie, ktorou sa dosiahne rýchlejší rozvoj využívania obnoviteľných zdrojov energie, zabezpečia sa prijateľné ceny energií, energetické dodávky a ich diverzifikácia.

Komisárka načrtla smerovanie energetickej politiky EÚ: „Ak to poviem čo najstručnejšie, pôjde o obnoviteľné zdroje energie. Najvyššou energetickou prioritou Európskej komisie je splniť ciele využívania práve týchto zdrojov.“

EÚ po prvýkrát vo svojich dejinách už nie je závislá od energetických dodávok z Ruska. Diverzifikáciou dodávok zemného plynu, znížením dopytu, zvýšením efektívnosti a ďalším rozvojom využívania obnoviteľných zdrojov energie sme skoncovali s prílišnou závislosťou od Ruska.

Z obnoviteľných zdrojov sa v EÚ teraz získava 39 % elektrickej energie. Rekordným bol rok 2022: viac elektriny sa v EÚ vyprodukovalo premenou veternej a slnečnej energie, než spaľovaním plynu, pričom kapacity veterných elektrární sa zvýšili o 15 GW a solárnych o 41 GW. (mp)

EHSV 22. marca v diskusii s talianskou ministerkou práce podporil iniciatívu Komisie posilniť úlohu a nezávislosť vnútroštátnych subjektov pre rovnaké zaobchádzanie v snahe odstrániť diskriminačné praktiky na trhoch práce EÚ.

Obidve strany vyjadrili súhlas s cieľmi návrhu smernice o normách pre subjekty pre rovnaké zaobchádzanie zameranej na zvýšenie ich efektívnosti, ktorý predložila Komisia. Návrh bol vypracovaný po neúspechu platných legislatívnych opatrení v oblasti rovnosti, pokiaľ ide o primerané presadzovanie právnych predpisov EÚ o nerovnom zaobchádzaní a diskriminácii.

Vo svojom stanovisku na tému Posilnenie úlohy a nezávislosti subjektov pre rovnaké zaobchádzanie, ktoré bolo prijaté po rozprave na plenárnom zasadnutí, EHSV zdôraznil, že je dôležité nájsť správnu rovnováhu medzi zásadou subsidiarity a stanovením záväzných noriem na posilnenie a zefektívnenie vnútroštátnych subjektov. Talianska ministerka s týmto postojom počas diskusie súhlasila.

„Účasť rôznych skupín na trhu práce nie je len otázkou spravodlivosti. Má veľký zmysel aj z hospodárskeho a sociálneho hľadiska. Avšak výbor je naďalej znepokojený tým, že ochrana pred diskrimináciou a nerovnosťou ešte nie je jednotná v celej Únii, a podporuje silné mechanizmy na ich monitorovanie, a to aj prostredníctvom posilnenia vnútroštátnych subjektov pre rovnaké zaobchádzanie,“ vyhlásila predsedníčka EHSV Christa Schweng.

Ministerka Calderone uviedla, že jej vláda súhlasí s cieľom Komisie, zdôraznila však, že je dôležité zabezpečiť súlad s už existujúcimi vnútroštátnymi systémami a subjektmi, ako sú rady pre rovnaké zaobchádzanie v Taliansku, ktoré zabezpečujú rovnosť na vnútroštátnej, ako aj regionálnej úrovni.

„Začlenenie, o ktorom dnes hovoríme, musí zostať stredobodom Európskeho sociálneho programu a musí sa mu pripisovať rovnaký význam ako prebiehajúcej diskusii o reforme hospodárskeho a finančného riadenia EÚ. Vieme, aké ťažké je aj v súčasnosti zabezpečiť skutočne rovnaké príležitosti na trhu práce. Niektoré sociálne skupiny sa naďalej stretávajú s obrovskými prekážkami v prístupe na trhy práce a k sociálnej ochrane,“ dodala Marina Calderone.

Ministerka zdôraznila, že rozdiel v miere zamestnanosti žien a mužov je na úrovni EÚ stále vyšší ako 10 %. V EÚ niet krajiny, v ktorej by tento rodový rozdiel – v neprospech žien – neexistoval. Ani mladí absolventi to pri hľadaní práce nemajú ľahké. Osoby so zdravotným postihnutím, legálni migranti a utečenci stále čelia diskriminácii, keď hľadajú prácu alebo sa snažia si ju udržať. (ll)

Predsedníčka Hospodárskej a sociálnej rady Organizácie Spojených národov sa na marcovom plenárnom zasadnutí EHSV vyslovila za to, aby občianska spoločnosť zohrávala poprednú úlohu pri vykonávaní Agendy 2030.

Veľvyslankyňa Lačezara Stoeva, predsedníčka Hospodárskej a sociálnej rady OSN, uviedla, že aktéri občianskej spoločnosti sú nenahraditeľnými spojencami pri plnení cieľov udržateľného rozvoja.

Predsedníčka EHSV Christa Schweng pri tejto príležitosti vyhlásila: „Musíme byť ambiciózni. Globálne výzvy si vyžadujú rázne globálne odpovede“. „Občianska spoločnosť by mala byť prizvaná na septembrový samit o cieľoch udržateľného rozvoja a jej zapojenie by malo byť štruktúrovanejšie a konkrétnejšie,“ dodala.

Veľvyslankyňa OSN Lačezara Stoeva jej slová potvrdila: „Bez občianskej spoločnosti nič nedosiahneme. Európska občianska spoločnosť často zohrávala vedúcu úlohu pri úvahách o budúcnosti. Keďže EHSV zastupuje mnohoraké zainteresované strany, dokáže svojím príspevkom meniť verejné politiky na vyváženejšie, spravodlivejšie a reaktívnejšie.“

EHSV aktívne prispel k prvému dobrovoľnému preskúmaniu vykonávania cieľov udržateľného rozvoja EÚ ako celku, ktoré bude predstavené na politickom fóre na vysokej úrovni v júli. Výbor predovšetkým vypracoval „modelový“ príspevok občianskej spoločnosti, ktorý by sa mohol využiť ako osvedčený postup pre iné regióny na celom svete. (mt)

EHSV podporil návrh Európskej komisie na odporúčanie Rady o primeranom minimálnom príjme. Považuje ho nevyhnutnú súčasť úsilia vyvíjaného na boj proti chudobe a na splnenie cieľa dosiahnuť, aby sa do konca tohto desaťročia počet ľudí ohrozených chudobou znížil aspoň o 15 miliónov.

V stanovisku, ktoré bolo prijaté na marcovom plenárnom zasadnutí, EHSV uviedol, že obzvlášť oceňuje zavedenie realistických a nie príliš obmedzujúcich kritérií, aby bol minimálny príjem dostupný pre všetkých a jeho výška zaručovala ľuďom dôstojný život, pričom sa na nikoho nezabudne.

Zabezpečiť, aby systémy minimálneho príjmu poskytovali dostatočné prostriedky znamená, že musia prihliadať na infláciu, ktorá by sa v roku 2023 mala zvýšiť o ďalších 6,5 % (vzhľadom na rastúce životné náklady v dôsledku nedávnej explózie cien potravín a energií). EHSV preto navrhuje, aby členské štáty posudzovali úroveň minimálneho príjmu raz ročne v závislosti od úrovne inflácie.

Organizácie občianskej spoločnosti, sociálni partneri a sociálne organizácie by to mali monitorovať.

„Účinné systémy minimálneho príjmu môžu pomôcť zaručiť rešpektovanie ľudských práv, zabezpečiť ľuďom dôstojný život, pomôcť im zostať aktívni a začlenení do spoločnosti a nájsť si udržateľné a kvalitné zamestnanie,“ uviedol spravodajca stanoviska Jason Deguara. Dodal, že aj samostatne zárobkovo činné osoby by mali mať plný nárok na rovnakú podporu a ostatné dávky.

Spravodajca Paul Soete pripomenul, že „cieľom je dosiahnuť, aby sa do roku 2030 počet ľudí ohrozených chudobou znížil aspoň o 15 miliónov. Na prvý pohľad sa tento cieľ nezdá veľmi ambiciózny, ale spolu s usmerneniami pre členské štáty a základom pre spoľahlivú metodiku je to určite dôležitý krok vpred“.

Medzi sociálnymi štátmi sú vo všeobecnosti značné rozdiely, pokiaľ ide o úroveň a zloženie minimálneho príjmu, čo platí aj v EÚ. Situácia príjemcov minimálneho príjmu na trhu práce sa v jednotlivých členských štátoch takisto výrazne líši.

Žiadna krajina EÚ v súčasnosti nezabezpečuje primeranú podporu príjmu pre rodiny bez zamestnania, aby im nehrozila chudoba. Približne 20 % nezamestnaných nemá nárok na žiadnu podporu. Dôvodom sú podmienky oprávnenosti týkajúce sa aspektov, ako sú minimálny vek, pobytový status, bezdomovectvo či otázky súvisiace so zložením rodiny.
Okrem toho je tu aj problém nevyužívania minimálneho príjmu, čo sa odhaduje na 30 až 50 %. Príčinou je najmä administratívna záťaž. (ll)

V súvislosti so správou Európskej komisie o trendoch a otázkach, ktoré treba sledovať, EHSV v marci zdôraznil, že by bolo bývalo prínosnejšie, ak by bol do prípravy výhľadu zapojený od začiatku.

V stanovisku EHSV na tému Strategický výhľad za rok 2022, ktoré bolo prijaté na marcovom plenárnom zasadnutí, EHSV zdôraznil, že môže posilniť kapacity EÚ v oblasti analýzy a výhľadu. Keďže sprostredkúva postrehy a názory občianskej spoločnosti, je najvhodnejším kandidátom na zachytávanie nových trendov. Potvrdil to aj svojou ochotou poskytnúť včasný príspevok k nadchádzajúcej správe o strategickom výhľade za rok 2023.

Spravodajca Angelo Pagliara priblížil úvahy, z ktorých stanovisko vychádza: „Výbor sa už vo svojich stanoviskách v predchádzajúcich rokoch zaoberal mnohými otázkami uvedenými v správe Komisie a máme veľmi bohaté odborné znalosti a skúsenosti. Takže obráťte sa na nás, zapojte nás vo väčšej miere, pretože vám môžeme skutočne pomôcť.“

V správe o strategickom výhľade za rok 2022 Komisia skúma, ako čo najlepšie zosúladiť ambície EÚ v oblasti klímy s cieľmi v digitálnej sfére, ktoré s nimi potenciálne kolidujú, a identifikuje desať kľúčových oblastí, v ktorých sú potrebné opatrenia, aby sa dosiahla čo najväčšia súčinnosť a konzistentnosť. EHSV v tejto súvislosti vyzýva na vypracovanie agendy strategického výhľadu zameranej na nový model rozvoja, ktorý spája hospodársku, environmentálnu a sociálnu udržateľnosť a stavia ľudí do centra pozornosti.

Jedným z kľúčových nedostatkov správy z roku 2022, na ktoré EHSV poukázal, je to, že nie sú dosť jasné riziká a scenáre v prípade, že EÚ nesplní svoje ciele, pokiaľ ide o dostupnosť surovín, kovov vzácnych zemín a vodných zdrojov.

V súvislosti so správou o strategickom výhľade za rok 2023, ktorú by Komisia mala uverejniť v druhom štvrťroku 2023 so zameraním na sociálne a hospodársky udržateľnú Európu, EHSV vytýčil tieto oblasti, ktorým treba venovať osobitnú pozornosť:

• systémy zásobovania a odolnosť európskeho agropotravinárskeho sektora,
• podpora silného, súdržného a inovatívneho európskeho priemyselného systému, ktorý dokáže vytvárať kvalitné pracovné miesta,
• potreba dosiahnuť strategickú energetickú autonómiu a podporovať podniky a pracovníkov vychádzajúc zo skúseností získaných počas pandemickej krízy. (dm)

EHSV na svojom marcovom plenárnom zasadnutí prijal stanovisko, v ktorom nalieha na európske inštitúcie, aby riešili otázku nejednotného uplatňovania zahraničnopolitických sankcií jednotlivými členskými štátmi. EHSV je znepokojený týmito nezrovnalosťami a vyzýva na prijatie okamžitých opatrení s cieľom zaistiť možnosť poskytovania humanitárnej pomoci a chrániť novinárov v sankcionovaných režimoch.

Rada Európskej únie stanovuje zahraničnopolitické sankcie v mene všetkých členských štátov. Ich vykonávanie a presadzovanie sú však v súčasnosti decentralizované. V členských štátoch tak vznikla spleť rôznych vymedzení, rozsahov pôsobnosti, sankcií a vyšetrovacích kapacít. Táto nejednotnosť oslabuje účinnosť sankcií EÚ a predstavuje hrozbu jej rozdelenia, pretože niektoré krajiny porušovanie sankcií posudzujú miernejšie než iné. V snahe vyriešiť túto otázku navrhla Európska komisie smernicu, ktorou sa majú štandardizovať trestné činy a sankcie za porušovanie reštrikčných obmedzení.

EHSV vo svojom stanovisku na tému Porušenie sankcií/európske trestné činy vyzýva inštitúcie EÚ, aby rozšírili humanitárnu výnimku v snahe zabrániť akýmkoľvek neplánovaným negatívnym dôsledkom na humanitárnu pomoc a podporu. „Chceme chrániť poskytovanie humanitárnej pomoci ľuďom v núdzi, ktorí žijú v sankčných režimoch,“ vysvetlil člen EHSV a spravodajca tohto stanoviska José Antonio Moreno Díaz. „Požadujeme stálu výnimku pre humanitárnu pomoc, aby sa mohlo zaistiť, že humanitárni pracovníci budú môcť vykonávať svoju činnosť bez toho, aby im hrozila trestnoprávna zodpovednosť.“

Výbor zdôrazňuje, že je potrebné poskytovať súkromnému sektoru a organizáciám občianskej spoločnosti primerané informácie a proaktívnu podporu, aby sa im umožnilo prispôsobiť sa novým právnym predpisom a spĺňať požiadavky sankcionovaných režimov. Členské štáty musia mať k dispozícii dostatočné administratívne kapacity, finančné prostriedky a vyškolený personál na odhaľovanie, stíhanie a trestanie porušení. (gb)

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) prijal na svojom marcovom plenárnom zasadnutí stanovisko na tému Stratégia EÚ v oblasti hnojív, v ktorom vyzýva na dostupnosť, cenovú dostupnosť a udržateľnosť.

Celosvetová kríza v oblasti hnojív dosiahla v Európe kritickú úroveň. Farmári tu čelia bezprecedentným výzvam vzhľadom na rekordne vysoké ceny a nedostatočné dodávky. Táto kríza, ktorá sa ešte viac prehĺbila v dôsledku najnovšej vojny na Ukrajine, predstavuje vážnu hrozbu pre európske poľnohospodárstvo a celosvetovú potravinovú bezpečnosť.

EHSV na svojom marcovom plenárnom zasadnutí privítal oznámenie Komisie o zaistení dostupnosti a cenovej dostupnosti, pričom upozornil na potrebu interných domácich opatrení na obmedzenie dôsledkov krízy.

„Poľnohospodári čelia vysokým cenám hnojív, a to má dôsledky aj na spotrebiteľov. Vítame oznámenie Európskej komisie o zabezpečení ich dostupnosti a cenovej dostupnosti. Zároveň sú však potrebné núdzové a dlhodobé opatrenia, aby sa vplyv tejto krízy zmiernil,“ vyhlásil spravodajca stanoviska EHSV Arnold Puech d'Alissac

EHSV navrhol viaceré nápravné opatrenia na zlepšenie fungovania trhu s hnojivami, vrátane priamej pomoci najpostihnutejším výrobcom dusíkatých hnojív a poľnohospodárom prostredníctvom štátnej pomoci.
Výbor však takisto zdôrazňuje, že je potrebné riešiť dodávky a ceny hnojív zjednodušením dovozu a domácej hospodárskej súťaže. To možno dosiahnuť pozastavením uplatňovania dovozných ciel EÚ na všetky hnojivá, zjednodušením logistiky v oblasti hnojív a regulačnou flexibilitou.

Okrem krátkodobých opatrení vyzýva EHSV na prijatie strednodobých opatrení na obmedzenie závislosti EÚ od dovážaných minerálnych hnojív a zmenšenie environmentálnej stopy hnojenia plodín.
EHSV tiež víta zriadenie nového monitorovacieho strediska pre trh s hnojivami v roku 2023, vďaka ktorému sa zvýši úroveň transparentnosti európskeho trhu s hnojivami uverejňovaním reprezentatívnych cien na domácom trhu a štatistík o výrobe a spotrebe hnojív.

EHSV naliehavo vyzýva EÚ, aby na medzinárodnej scéne zintenzívnila opatrenia proti celosvetovej potravinovej neistote podporou transparentnosti v oblasti hnojív, ich dostupnosti a efektívneho používania. Svetový obchod s hnojivami by sa mal zjednodušiť tým, že trhy zostanú otvorené, zabráni sa obmedzeniam a zákazom vývozu, zvýši sa výroba hnojív v Európe a logistické trasy sa rozšíria. (ks)

Využitiu potenciálu digitálnych energetických systémov stále bráni priveľa prekážok. Inteligentnejšie riešenia sa ťažko zavádzajú do praxe najmä pre náročnosť administratívnych postupov, nedostatok účinných stimulov a nepružnosť prenosovej a distribučnej sústavy v dôsledku nedostatočných investícií do energetickej infraštruktúry.

K týmto hlavným záverom dospel EHSV vo svojom stanovisku na tému Digitalizácia energetického systému – akčný plán EÚ.

Stanovisko spoločne pripravili spravodajcovia Thomas Kattnig a Zsolt Kükedi a bolo prijaté na marcovom plenárnom zasadnutí výboru.

EHSV vo všeobecnosti víta ciele a väčšinu opatrení akčného plánu Európskej komisie. Domnieva sa však, že Komisia ho nezačlenila do všeobecnej energetickej politiky, a zavádza tak izolovaný prístup. Výsledkom digitalizácie energetického systému musia byť kooperatívne riešenia, pri ktorých sú používatelia stimulovaní zapojiť sa do takéhoto digitalizovaného systému.

Pokiaľ ide o návrh budúcej energetickej infraštruktúry, do rozvoja inteligentných energetických systémov musia byť aktívne zapojení všetci spotrebitelia. „Je mimoriadne dôležité posilniť úlohu aktívnych spotrebiteľov v digitalizácii, povzbudzovať ich k tomu, aby používali čo najviac inteligentných riešení, a dať im takúto možnosť,“ uviedol spoluspravodajca Kükedi.

Navyše hrozí, že nové služby založené na údajoch a inovatívne technologické riešenia nebudú zavádzané dostatočne rýchlo pre nedostatok kvalifikovaných pracovníkov a vyškolených odborníkov, ktorí by s ich zavádzaním pomohli. Na dosiahnutie vytýčených cieľov je potrebné prijať účelové opatrenia na trhu práce a vo vzdelávaní. „Potrebujeme koordinovaný prístup a intenzívnu spoluprácu so sociálnymi partnermi. Rovnako nevyhnutná je spolupráca s organizáciami občianskej spoločnosti,“ pripomenul spravodajca Kattnig. (mp)

EHSV prijal 23. marca dve stanoviská k najnovším návrhom Komisie zameraným na ďalší rozvoj rozdrobenej a slabo rozvinutej únie kapitálových trhov: ide o nový akt o kótovaní a revíziu nariadenia o infraštruktúre európskych trhov (EMIR).

Novým aktom o kótovaní chce Komisia znížiť administratívnu záťaž spojenú s postupom kótovania pre podniky všetkých veľkostí, najmä pre MSP, aby mali prostredníctvom kótovania na európskych verejných trhoch lepší prístup k financovaniu.

EHSV víta túto iniciatívu, keďže zvýšenie kapitálového financovania a menšia závislosť od bankových úverov pre európske podniky sú nevyhnutné na zabezpečenie obnovy po pandémii a vybudovanie odolného hospodárskeho systému. Výbor sa domnieva, že ak by sa na kapitálové trhy dostalo viac rodinných podnikov, odkryli by sa tým nevyužité možnosti, ako prilákať kapitál na rast.

Spravodajca EHSV Kęstutis Kupšys vysvetľuje, že „režim viacnásobných hlasovacích práv by rodinám pomohol udržať si kontrolu, čím by sa kótovanie stalo pre ne atraktívnejším. Takisto je dôležité zjednodušiť obsah prospektu, aby sa výrazne znížili náklady a zaťaženie emitentov. Keby sa však dokumenty o emisii používali len v angličtine, ako navrhuje Komisia, bránilo by to rozvoju národnej retailovej investičnej základne“.

Komisia taktiež navrhla nové nariadenie o infraštruktúre európskych trhov (EMIR) na posilnenie zúčtovacej kapacity v rámci EÚ. EHSV očakával v súvislosti s týmto nariadením jasnejší postoj k znižovaniu expozície voči centrálnym protistranám Spojeného kráľovstva, ako aj konkrétnejšie pravidlá a stimuly na podporu prechodu na centrálne protistrany so sídlom v EÚ po brexite.

Spravodajca EHSV Florian Marin na margo návrhu uviedol: „Chýba jasný plán s konkrétnymi opatreniami, ako vytvoriť konkurencieschopný a konsolidovaný zúčtovací trh. S poľutovaním konštatujeme, že súčasný rámec nebol po piatich rokoch posúdený, a navrhujeme, aby Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) rok po nadobudnutí účinnosti nariadenia vydal správu o dôvodoch využívania centrálnych protistrán z krajín mimo EÚ.“ (tk)

Spomedzi návrhov predložených na mládežníckom podujatí EHSV získala najviac hlasov aplikácia EYou, ktorá má mladým ľuďom lepšie sprístupniť EÚ.

Spolu 105 stredoškolákov z 35 škôl zo všetkých členských štátov EÚ a siedmich kandidátskych krajín, ktorí prišli 23. a 24. marca do Bruselu na podujatie Vaša Európa, váš názor (YEYS), predložilo nasledujúcich päť odporúčaní:

1.    Jednoduchšia EÚ: aplikácia EYou, ktorá mladým ľuďom umožní priamo komunikovať s politikmi a občianskou spoločnosťou, pričom si budú môcť vybrať oblasti svojho záujmu a budú môcť sledovať najnovší vývoj na miestnej úrovni.
2.    Platforma E-Youth ponúkajúca informácie o EÚ predstavuje spôsob, ako jednoduchšie vysvetliť politiku mladším generáciám, a poskytne im fórum, na ktorom môžu byť vypočuté ich názory.
3.    Platforma EYout(h)rust prispeje k zvýšeniu transparentnosti v politike na miestnej a národnej úrovni a na úrovni EÚ.
4.    Projekt Demokratické stanovisko mládeže (Youth Democratic Opinion, YDO) pomôže zlepšiť kvalitu občianskeho vzdelávania a angažovanosti v Európe vytvorením programu vyslancov EÚ, v rámci ktorého sa budú zhromažďovať názory mladých ľudí a navrhovať odporúčania pre tvorcov politík.
5.    Viac iniciatív financovaných z prostriedkov EÚ a realizovaných POD VEDENÍM mladých ľudí PRE mladých ľudí.

„Povedzte nám, čo od EÚ v budúcnosti očakávate a v čo dúfate,“ vyzvala predsedníčka EHSV Christa Schweng študentov, ktorí sa zišli na podujatí. „Ak chce EÚ zvládnuť nové výzvy, musí počúvať mladých ľudí a zohľadňovať nové nápady.“
 
Podpredseda EHSV zodpovedný za komunikáciu Cillian Lohan informoval študentov, že EHSV predloží ich odporúčania na Európskom podujatí pre mládež (EYE), ktoré organizuje v júni 2023 v Štrasburgu Európsky parlament. Okrem toho poďakoval účastníkom za vykonanú prácu: „Keď systém začne vykazovať slabiny alebo keď je ohrozený, musíme všetci zintenzívniť svoje vlastné úsilie a priložiť ruku k dielu. Vy ste dnes urobili tento krok a za to vám patrí vďaka.“

Ako vyplynulo z diskusií, mladí ľudia sa domnievajú, že momentálne nemajú v EÚ možnosť vyjadriť svoje názory. Členka EHSV Neža Repanšek ich ubezpečila, že táto frustrácia je dobrým východiskovým bodom pre zmenu: „Moja motivácia začať sa aktívne zapájať sa zrodila z frustrácie. Keď sa mladí ľudia spoja, môže to vyústiť do veľkej sily.“

Témou 14. ročníka YEYS boli „Dialógy mládeže o demokracii“ a medzi účastníkmi podujatia boli prvýkrát aj žiaci z Ukrajiny a Moldavska. (gb/tk)