Tri estónske mimovládne organizácie – Hnutie estónskych zelených, Estónsky fond na ochranu prírody a Nadácia centrum environmentálneho práva – unavené z tých istých výhovoriek sa rozhodli konať a otvoriť diskusiu s rôznymi aktérmi o spravodlivej transformácii v krajine, ktorá má jednu z najväčších uhlíkových stôp na svete. Ich komunikačný projekt je zameraný na severovýchod Estónska, kde roponosná bridlica ešte stále kraľuje v oblasti palív a v ktorom väčšina pracovných miest závisí od odvetvia jej ťažby, ktorá sa bude musieť postupne ukončiť. Bolo jasné, že to nebude jednoduchá diskusia, ale výsledky sú povzbudivé.
EHSV info: Čo Vás motivovalo spustiť Váš projekt alebo iniciatívu?
Madis Vasser: Estónske environmentálne hnutia už desaťročia žiadajú postupné ukončenie používania fosílnych palív, ale vždy sa stretli len s rovnakými výhovorkami: „Čo sa stane s pracovnými miestami? Čo bude s ekonomikou? Je to príliš ťažké. Kto má byť zodpovedný?“ atď. V roku 2018 sa preto naše tri mimovládne organizácie rozhodli spustiť spoločný projekt a začať so všetkými aktérmi zmysluplný dialóg o spravodlivej transformácii a v rámci nej upustiť od nášho hlavného fosílneho zdroja palív, ktorým je roponosná bridlica.
Ako bol Váš projekt prijatý? Získali ste nejakú spätnú väzbu od ľudí, ktorým ste pomohli? Môžete uviesť nejaký príklad?
Jeho prijatie bolo skutočne dobré. Stretli sa zástupcovia všetkých zainteresovaných strán, aby o týchto otázkach diskutovali. Jeden zástupca obce z tohto regiónu ťažby roponosnej bridlice napríklad neskôr priznal, že očakával ďalšie zbytočné stretnutie s diskusiou o životnom prostredí, ale že podujatie malo nakoniec naozaj zmysel.
Počas projektu aj po jeho skončení sme boli v úzkom kontakte s miestnymi obyvateľmi, zástupcami priemyslu a vládnymi úradníkmi. Aj vďaka tomuto nadväzovaniu kontaktov bolo Estónsko jedným z prvých členských štátov, ktoré dokončili svoj plán spravodlivej transformácie územia určený pre Fond na spravodlivú transformáciu.
Ako chcete konkrétne použiť získané finančné prostriedky na ďalšiu pomoc komunite? Plánujete už nové projekty?
Prostriedky použijeme na rozšírenie niektorých aktivít z pôvodného projektu, napríklad na koordináciu rozsiahlej siete mimovládnych organizácií, ktorá podporuje vzájomnú spoluprácu miestnych organizácií v problematike ochrany klímy.
Podpora sa použije aj na rozvoj nadväzujúcich projektov, ktoré sú teraz viac zamerané na miestnu úroveň.
Čo by ste poradili iným organizáciám, aby tiež dosiahli výsledky v činnostiach a programoch tohto druhu?
Ako bolo správne spomenuté na jednom zo školení v rámci iniciatívy na ochranu klímy EUKI, treba „vstúpiť do hry“ a „nebáť sa konfliktov“. Znamená to nebáť sa osloviť rôznych aktérov, pretože práve teraz môže byť ten čas, keď uvažujú rovnako ako Vy.
Zároveň však musíte pamätať na to, že niektorí z nich si zo začiatku nemusia navzájom dôverovať, alebo majú veľmi odlišné predstavy o výsledkoch spolupráce, takže sa na takéto konflikty musíte pripraviť a riešiť ich, a nie sa im vyhýbať.
Nakoľko optimisticky vnímate pravdepodobnosť, že EÚ dosiahne ciele zelenej dohody?
Myslím si, že vzhľadom na stav životného prostredia budeme ešte ambicióznejší než teraz a dosiahneme tieto ciele systematickejšími zmenami životného štýlu a modelov spotreby, keďže neexistuje iný možný spôsob, ako zmierniť najhoršie vplyvy ekologickej a klimatickej krízy.