EHSV považuje návrh týkajúci sa systému obchodovania s emisiami za jeden z kľúčových návrhov balíka „Fit for 55“, ktorý sleduje celkový cieľ znížiť do roku 2030 emisie CO₂ o 55 %. V záujme naplnenia tohto cieľa je nový systém ambicióznejší a počet dostupných kvót sa znížil. V návrhu o ETS sa zdôrazňuje, že ak sa majú splniť ciele balíka „Fit for 55“, na znižovaní emisií sa musia podieľať všetky odvetvia. Keďže od roku 1990 nedošlo k poklesu emisií z dopravy, je toto odvetvie prioritné.

Návrhom sa rozširuje systém ETS a popri leteckej doprave, na ktorú sa už tento systém vzťahuje, sa doň začleňuje aj námorná doprava vrátane ciest do a z prístavov v EÚ. Navrhuje sa v ňom samostatný paralelný systém pre cestnú dopravu a budovy, keď obchodníci nie sú prevádzkovateľmi, ale podnikmi, ktoré distribuujú fosílne palivá. Pre prevádzkovateľov to znamená cenový signál podobný dani z pohonných hmôt.

Očakáva sa, že revidovaný ETS povedie k zníženiu emisií CO₂, podnieti rozvoj uhlíkovo neutrálnych riešení a podporí inovácie.

Prináša však aj zvýšené náklady pre odvetvia, ktoré sú jeho súčasťou, čo zasa ovplyvní celkovú úroveň nákladov.

Hrozí aj oslabenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, pokiaľ iné krajiny nebudú nasledovať príklad EÚ.

Mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach (CBAM) má zabezpečiť, aby lacné výrobky vyrobené podľa menej prísnych noriem nemohli konkurovať iným výrobkom na trhu EÚ. Nevzťahuje sa však na všetky odvetvia vrátane služieb, ako je doprava, ani nepodporuje vývoz tovarov a služieb.

Preto je nesmierne dôležité, aby sa diplomacii EÚ v oblasti klímy podarilo presvedčiť ostatné krajiny, aby nasledovali príklad EÚ.

Existuje aj riziko, že rastúce náklady povedú k energetickej chudobe a chudoby z hľadiska mobility.

Prechod na bezuhlíkovú spoločnosť si vyžiada prispôsobenie pracovnej sily novým požiadavkám na zručnosti prostredníctvom zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie.

Problémy spojené s transformáciou sa majú v rámci tohto balíka riešiť pomocou rôznych fondov, konkrétne modernizačným fondom, inovačným fondom a sociálnym fondom, ktoré sú prevažne financované z príjmov z ETS a CBAM. Ak sa však návrhy prijmú, tieto prostriedky nebudú stačiť pokryť obrovské investície, ktoré si transformácia vyžaduje.

Nariadenie o spoločnom úsilí sa vzťahuje aj na cestnú dopravu, sektor budov a vnútrozemskú vodnú dopravu. Znamená to, že zníženie emisií CO₂ v týchto odvetviach v rámci ETS sa zohľadní v kvótach členských štátov na zníženie emisií.

Zároveň to môže predstavovať dodatočné obmedzenia, ak členský štát potrebuje vyššie zníženie emisií CO₂.

Nový systém ETS by mohol ťažko zasiahnuť najmä cestnú nákladnú a námornú dopravu, pretože v týchto odvetviach zatiaľ neexistujú riešenia s nulovými emisiami CO₂ za primeranú cenu.

V stanovisku EHSV boli identifikované tieto hlavné výzvy:

• vyššie náklady, ktoré zasiahnu priemysel a poskytovateľov služieb v EÚ s možným oslabením ich konkurencieschopnosti na svetovom trhu,
• riziko energetickej chudoby a chudoby z hľadiska mobility,
• potreba prispôsobiť odvetvia priemyslu a služieb,
• rekvalifikácia a zvyšovanie úrovne zručností pracovnej sily,
• prilákať potrebné investície na zvládnutie transformácie, fondy EÚ určite pomôžu, ale zďaleka nebudú stačiť,
• presvedčiť ostatné krajiny, aby sa pripojili – veľká výzva pre diplomaciu EÚ v oblasti klímy.

Organizovaná občianska spoločnosť dôrazne podporuje zámery tohto balíka. Úspech tohto balíka však závisí od toho, či sa včas upozorní na problémy a či sa nájdu vhodné riešenia.

Výzvy sú nepochybne značné. Ak sa nám ale podarí uspieť a EÚ sa stane priekopníkom na ceste k uhlíkovej neutralite, môže nám to priniesť obrovské výhody. Ak dokážeme zvládnuť sociálne otázky a zmobilizovať potrebné investície, budeme môcť pripraviť pôdu pre svet, ktorý bude skutočne uhlíkovo neutrálny.

Stefan Back, člen EHSV