Ronny Lannoo, člen skupiny Rozmanitá Európa v EHSV a belgickej organizácie malých a stredných podnikov UNIZO

Na samostatne zárobkovo činné osoby sa často hľadí ako na tých, ktorí rýchlo zarobili a sú úspešní. Tento zjednodušený pohľad zatieňuje mnohé výzvy, ktorým podnikatelia čelia. Samostatná zárobková činnosť ide vždy ruka v ruke s rizikami v podnikateľskej aj súkromnej sfére.

Ak sa nedarí, je často veľmi ľahké upadnúť do (skrytej) chudoby. Táto skutočnosť je často opomínaná, čo je čiastočne spôsobené tým, že samostatne zárobkovo činné osoby sú zvyknuté – ak je to možné – riešiť si vlastné problémy samy.

Ak sa verejnosť dozvie o tom, že podnik má problémy, vníma sa to ako zlá reklama, niečo, za čo sa treba hanbiť, a preto podnikatelia buď odďaľujú rozhodnutie požiadať o vhodnú pomoc alebo sa tomu úplne vyhýbajú.

V Belgicku žije pod hranicou chudoby 12,7 % samostatne zárobkovo činných osôb. Medzi dôvody, prečo sa dostávajú do ťažkostí, patrí zlý manažment, začatie podnikania bez solídneho podnikateľského plánu, choroba a oneskorené platby.

Existujú však aj problémy, ktoré samostatne zárobkovo činné osoby nedokážu vyriešiť samy. Jedným z dramatických príkladov je kríza spôsobená pandémiou COVID-19, ktorá podľa prognóz Európskej komisie prinesie vlnu konkurzných konaní.

Musíme uznať tento problém a hovoriť o ňom, aby sme zmiernili obavy, posilnili prevenciu a uľahčili spôsoby ako hľadať pomoc. Najmä podnikateľské združenia by nemali čakať na to, až budú oslovené, ale mali by identifikovať podnikateľov v ťažkostiach a verejne informovať o tom, čo im môžu ponúknuť.

Služby ako odborná príprava, zvyšovanie kvalifikácie a školenia v oblasti riadenia podnikov, včasné odhaľovanie problémov prostredníctvom varovných signálov a iné opatrenia môžu zabrániť mnohým bankrotom. Počas pandémie sa mnohé z týchto opatrení rozšírili a posilnili, avšak ešte stále treba veľa vykonať na to, aby sa znížila chudoba v radoch samostatne zárobkovo činných osôb v Európe.