EHSV info

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vyzval Európsky parlament (EP), Radu EÚ a členské štáty, aby urýchlene zmenili akt o voľbách z roku 1976 tak, aby sa všetkým občanom EÚ so zdravotným postihnutím zaručilo skutočné právo voliť vo voľbách do EP v roku 2024.

EHSV vo svojom stanovisku na tému Nevyhnutnosť zaručiť osobám so zdravotným postihnutím skutočné právo voliť vo voľbách do EP, ktoré bolo prijaté 2. decembra, požaduje, aby sa v znení aktu objasnili zásady všeobecných a priamych volieb a tajného hlasovania.

Tým by sa zastavila diskriminácia voličov so zdravotným postihnutím spojená so súčasnými pravidlami alebo opatreniami v rôznych členských štátoch, ktoré sa v jednotlivých krajinách značne líšia. Takisto by sa tým mohli v celej Európe odstrániť právne alebo technické prekážky, ktoré v súčasnosti milióny osôb oberajú o právo voliť.

Stanovisko nadväzuje na informačnú správu EHSV, z ktorej vyplynulo, že vzhľadom na tieto prekážky nie je ani jediný z členských štátov EÚ schopný zaručiť úplnú prístupnosť volieb pre všetkých.

Zistenia uvedené v správe, ktorá bola uverejnená dva mesiace pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2019, potvrdili neskôr aj ohlasy na voľby v médiách a od organizácií občianskej spoločnosti.

„Takáto diskriminácia je podľa EHSV neprijateľná a v rozpore so základnými hodnotami EÚ, zmluvami a hlavnými medzinárodnými právnymi a politickými aktmi,“ uviedol spravodajca stanoviska a autor správy Krzysztof Pater.

„To, čo požadujeme, súvisí so zásadou rovnakých práv pre všetkých. Ako je možné, že v 21. storočí milióny občanov EÚ so zdravotným postihnutím nemôžu využívať svoje právo voliť a rozhodujúci činitelia nerobia takmer nič, aby to zmenili? Ide o kľúčovú otázku demokracie v EÚ. Okrem toho ide o ľudskú dôstojnosť," zdôraznil Krzysztof Pater.

EHSV sa domnieva, že existujúce praktiky diskriminujúce občanov EÚ so zdravotným postihnutím možno rýchlo odstrániť takou zmenou volebného zákona, aby bolo pre krajiny EÚ povinné zaviesť normy, ktoré by týmto občanom zaručili skutočné právo voliť.

Tieto normy by zahŕňali doplnenie, že žiadnemu občanovi EÚ nemôže byť na základe vnútroštátnych právnych predpisov upierané právo voliť vo voľbách do EP z dôvodu zdravotného postihnutia alebo zdravotného stavu.

Okrem toho sa v rámci nich musia objasniť zásady priamych volieb a tajného hlasovania, ktoré majú zaručiť, aby všetky osoby so zdravotným postihnutím mohli voliť samostatne a tajne, bez ohľadu na druh svojho postihnutia. (ll)

Spoločné vyhlásenie predsednícky Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) Christy Schweng a predsedu monitorovacej skupiny EHSV pre brexit Jacka O'Connora.

Blahoželáme vyjednávačom Európskej únie a Spojeného kráľovstva k úspešnému uzavretiu nesmierne zložitých a ťažkých rokovaní o obchodnej dohode zásadného významu pre ľudí v Spojenom kráľovstve, ako aj v celej Európe.

EHSV je teraz pripravený nadviazať všetky možné prepojenia s občianskou spoločnosťou v Spojenom kráľovstve.

V prvom rade pociťujeme úľavu, že nakoniec, po dlhých a zložitých rokovaniach, sa EÚ a vláde Spojeného kráľovstva podarilo v poslednom okamihu dosiahnuť dohodu o partnerstve.

Po rozhodnutí Spojeného kráľovstva o tom, že po 47 rokoch členstva v EÚ z nej 31. januára 2020 vystupuje, bolo absolútne nevyhnutné zistiť, ako sa upravia budúce vzťahy medzi týmito dvomi partnermi.

Dohoda o partnerstve bude základným kameňom, na ktorom sa budú tieto vzťahy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom budovať.

V mene EHSV úprimne blahoželáme hlavnému vyjednávačovi EÚ Michelovi Barnierovi a jeho tímu za to, že preukázali vysoký profesionalizmus, odolnosť a skúsenosti a neúnavne sa snažili, aby Európa vystupovala jednotne.

Zároveň chceme samozrejme zablahoželať aj delegácii Spojeného kráľovstva, ktorá úspešne pracovala na dosiahnutí dohody. Sme si plne vedomí toho, že to nebolo jednoduché.

Od 1. januára 2021 si budú môcť podniky, pracovníci a občania na oboch stranách Lamanšského prielivu naplánovať ďalšie kroky. Dohoda o partnerstve prináša istotu, ktorá je tou najdôležitejšou podmienkou pre podniky, aby mohli plánovať svoje investície, pre pracovníkov, aby sa mohli rozhodnúť, kde budú pracovať a pre občanov, aby sa rozhodli, kde chcú žiť.

EHSV dôsledne sledoval rokovania o brexite, a to aj prostredníctvom pracovnej skupiny ad hoc, ktorú sme vytvorili.

My sa zameriame na úsilie o optimalizáciu spolupráce s ostatnými európskymi inštitúciami a hlavnými zainteresovanými stranami a na budovanie všetkých možných prepojení s občianskou spoločnosťou v Spojenom kráľovstve. Teraz viac ako kedykoľvek predtým si myslíme, že práve to musí byť poslaním EHSV v nasledujúcich rokoch.

Christa Schweng

predsedníčka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV)

Jack O'Connor

predseda monitorovacej skupiny EHSV pre brexit

EHSV víta, že hlavy štátov a predsedovia vlád EÚ prijali 10. decembra 2020 viacročný finančný rámec (VFR) na roky 2021 – 2027. Kompromis o rozpočte EÚ a Fonde obnovy, ako aj mechanizmus právneho štátu zohľadňujú proaktívny a komplexný príspevok EHSV, pokiaľ ide o podporu ambicióznejšieho VFR pre EÚ.

Výbor naďalej zohráva jedinečnú úlohu pri tvorbe politík EÚ, pokiaľ ide o podporu európskej obnovy a budovanie silnejšej, ekologickejšej a digitálnejšej Európskej únie. Jeho príspevok ako hlas organizácií občianskej spoločnosti sa opäť ukázal ako dôležitý, čo dokazujú mnohé stanoviská EHSV k dlhodobému rozpočtu EÚ, ktoré zohľadnili ostatné inštitúcie EÚ.

„Je našou povinnosťou informovať o výhodách, ktoré pre občiansku spoločnosť predstavuje navýšenie rozpočtu na roky 2021 – 2027. S potešením konštatujem, že príspevok EHSV prispel k tejto zmene. Dohoda o novom viacročnom finančnom rámci a novom Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti prichádza včas. Dúfame, že bude východiskom pre rýchle oživenie Európy a pilierom pre silnejšiu a ekologickejšiu Úniu a že konečný výsledok bude v súlade s ambíciami a potrebami EÚ,“ uviedol podpredseda EHSV pre komunikáciu Cillian Lohan.

Prečítajte si vyhlásenie predsedníčky EHSV Christy Schweng o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 a Fonde obnovy.

Informácie o stanoviskách EHSV, ktoré boli zohľadnené vo VFR, sú uvedené v tejto prílohe. (mp)

Európska komisia svojimi najnovšími iniciatívami na reguláciu digitálnych služieb a trhov zabezpečí, že poskytovatelia prevezmú zodpovednosť za služby, ktoré ponúkajú, a že digitálni giganti nevnútia európskym trhom vlastné pravidlá, oznámila výkonná podpredsedníčka Komisie Margrethe Vestagerová na decembrovom plenárnom zasadnutí EHSV.

Akt Európskej komisie o digitálnych službách a akt o digitálnych trhoch, ktoré boli uverejnené 15. decembra, pomôžu európskej demokracii dobehnúť uplynulých dvadsať rokov digitálneho rozvoja a vymedziť, ako by sa mali poskytovať digitálne služby a ako by mali fungovať digitálne trhy, uviedla podpredsedníčka Vestagerová na plenárnom zasadnutí EHSV počas diskusie na tému Európa pripravená na digitálny vek.

Predsedníčka EHSV Christa Schweng zdôraznila, že digitálna transformácia sa spolu s ekologickou transformáciou stala dôležitejšou než kedykoľvek predtým ako jeden z dvoch základných pilierov, na ktorých spočíva zotavenie sa Európy z krízy spôsobenej pandémiou COVID-19.

Citovala pri tom nedávnu štúdiu, v ktorej sa odhaduje, že kumulatívny dodatočný príspevok nových digitálnych technológií k HDP by do roku 2030 mohol v EÚ dosiahnuť 2,2 bilióna EUR, čo je ekvivalent kombinovaného HDP Španielska a Holandska za rok 2019.

„Potrebujeme európsky prístup k digitalizácii, ktorej stredobodom sú ľudia. Bez dôvery občanov a podnikov nebudeme schopní využiť príležitosti, ktoré ponúka digitalizácia. Na tento účel je dôležité vybudovať skutočný európsky dátový priestor, v ktorom budú chránené naše údaje a zabezpečí sa súkromie a sebaurčenie. Musíme tiež budovať technologickú suverenitu EÚ a súčasne zachovať globálny digitálny obchod,“ konštatovala Christa Schweng.

Margrethe Vestagerová načrtla kľúčové prvky digitálnej stratégie Komisie, jej zameranie na využívanie súkromných investícií, jej spoliehanie sa na hlavné iniciatívy (v oblasti digitálnych zručností, digitálnych verejných služieb a kybernetickej bezpečnosti) a budovanie a zavádzanie digitálnych kapacít.

„Akt o digitálnych službách teraz zabezpečí, že poskytovatelia digitálnych služieb prevezmú zodpovednosť za služby, ktoré poskytujú. Zároveň umožní obnoviť dôveru,“ objasnila podpredsedníčka Komisie. „Problémom je nezákonný online obsah a produkty nespĺňajúce pravidlá, ktoré platia pre materiálne výrobky. Oba problémy treba vyriešiť a malo by sa to urobiť na európskej úrovni.“

„Akt o digitálnych trhoch odkazuje obrím spoločnostiam: samozrejme môžete podnikať v Európe, ste tu vítaní, doprajeme vám úspech, ale keď na trhu dosiahnete takúto významnú pozíciu, existujú určité pravidlá, čo sa smie a čo nie, aby sa zachovala korektná hospodárska súťaž a zaistili čo najlepšie služby spotrebiteľom“ dodala a zhrnula: „Ide tu v zásade o to, že trh by mal slúžiť nám ako spotrebiteľom a že požadujeme technológiu, ktorej môžeme skutočne dôverovať.“ (dm)

EHSV podporuje súbor spoločných zásad verejných služieb s cieľom pomôcť členským štátom v plnom rozsahu dodržiavať princípy demokracie a právneho štátu.

EHSV vo svojom stanovisku prijatom na plenárnom zasadnutí 2. decembra konštatuje, že verejné služby zabezpečením rovnakého a univerzálneho prístupu k službám pre všetkých vrátane zraniteľných a znevýhodnených skupín prispievajú k sociálnemu pokroku a dynamickej spoločnosti. Môžu zohrávať kľúčovú úlohu automatického stabilizátora v čase kríz, ktoré sa v uplynulých rokoch prehĺbili v oblastiach ako bezpečnosť, hospodárstvo, azyl, životné prostredie, klíma a zdravie.

Ako ozrejmil spravodajca EHSV Christian Moos, „verejná správa a služby sú najdôležitejším prepojením medzi vládami a občianskou spoločnosťou. Sú kľúčom k odolnosti liberálnej demokracie v Európe. EÚ potrebuje účinné mechanizmy na zaručenie dodržiavania zásad právneho štátu a nestrannosti verejnej správy vo všetkých členských štátoch v plnom rozsahu.“

Súbor spoločných zásad

EHSV zostavil súbor spoločných zásad, ktoré by mali platiť pre verejné služby a verejnú správu:

• Právo na dobrú správu vecí verejných posilňuje dôveru spoločnosti. Transparentnosť verejných služieb zaručuje nezávislý dohľad a prispieva k boju proti korupcii.
• Verejné služby zabezpečujú funkciu ochrany, pokiaľ ide o právny štát. Na zamestnancov verejných služieb sa musí vzťahovať ochrana, aby mali možnosť odmietnuť protizákonné pokyny. 
• Verejné služby musia zabezpečiť voľný prístup k informáciám a byť prístupné každému človeku, a to bez ohľadu na digitalizáciu.

EHSV tiež navrhuje, aby boli verejné služby interoperabilné na európskej úrovni. Mali by byť možné výmeny zamestnancov a rotácia pracovných miest medzi verejnými službami členských štátov. Je nevyhnutné, aby všetky verejné služby, ktoré sa podieľajú na prideľovaní prostriedkov z európskych fondov, dodržiavali a uplatňovali zásady poskytovania verejných služieb. (na)

Nový pakt EÚ o migrácii a azyle sa stal terčom ostrej kritiky na konferencie na vysokej úrovni, ktorú usporiadal EHSV. Zástupcovia občianskej spoločnosti, think-tankov a Európskeho parlamentu dospeli k záveru, že nový pakt neprináša zmeny potrebné na vytvorenie vhodného spoločného európskeho migračného a azylového systému.

Zástupcovia zainteresovaných strán vrátane Európskej komisie, Parlamentu a Rady, ako aj think-tankov, sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti sa 26. novembra stretli na virtuálnom vypočutí o novom pakte o migrácii a azyle, ktorého organizátorom bola sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo (SOC). Na tejto konferencii sa venovala pozornosť otázke, či nový pakt prináša systematické zmeny, ktoré sú potrebné na prekonanie terajšej patovej situácie a na rozvoj udržateľnej a rozumnej azylovej a migračnej politiky EÚ založenej na právach.

Predmetom kritiky jednotlivých účastníkov panelovej diskusie boli tri hlavné aspekty: zvolený legislatívny postup, ktorý sa opiera o medzivládny prístup a umožňuje začať rokovania pred predložením legislatívneho návrhu zo strany Komisie; dualistické chápanie migrantov buď ako skutočných utečencov alebo nelegálnych jednotlivcov, ktorých možno vyhostiť; a novozavedený mechanizmus sponzorstva, ktorý členským štátom umožňuje prispieť k solidarite tým, že sa budú podieľať na konaniach o vyhostení iných krajín.

Členovia príslušnej študijnej skupiny EHSV vyjadrili poľutovanie nad tým, že väčšina návrhov v rámci tohto paktu sa týka správy vonkajších hraníc, pričom sa nevenuje náležitá pozornosť legálnym spôsobom prisťahovalectva, bezpečným možnostiam pre žiadateľov o azyl alebo začleneniu a integrácii štátnych príslušníkov tretích krajín v EÚ. „Sme trochu sklamaní obsahom tohto paktu,“ priznal spravodajca stanoviska EHSV na tému Nový pakt o migrácii a azyle José Antonio Moreno Díaz. „Očakávame ambicióznejší a konštruktívnejší pakt, ktorý bude realistickejší, pokiaľ ide o ľudské práva.“ (na)

Európska komisia a zainteresované strany v oblasti letectva by sa mali vrátiť k diskusnému stolu s cieľom objasniť ambície nového nariadenia o jednotnom európskom nebi, uvádza EHSV v novoprijatom stanovisku.

Stále nie je jasné, či bude návrh Komisie postačovať na dosiahnutie pôvodných cieľov jednotného európskeho neba v oblasti znižovania emisií CO₂ a zlepšenia účinnosti manažmentu letovej prevádzky a leteckých navigačných služieb (ATM/ANS).

EHSV poukázal na tento problém v stanovisku, ktoré vypracoval Dumitru Fornea a ktoré bolo prijaté na plenárnom zasadnutí.

Spravodajca Fornea v rámci diskusie uviedol, že: „je potrebné objasniť úlohu manažéra siete, najmä celkový rozsah pôsobnosti a jeho vplyv na plánovanie leteckých spoločností, riadenie kapacity, koncepciu vzdušného priestoru, životné prostredie a prioritizáciu požiadaviek. Do prijímania dôležitých rozhodnutí by sa mali zapojiť všetky zainteresované strany v oblasti letectva. Zásada zmysluplnej konzultácie musí byť súčasťou rámcového návrhu.“

V návrhu Komisie tiež chýba odkaz na dramatické dôsledky krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 v tomto odvetví. EHSV v tejto súvislosti odporúča vypracovať štúdiu vplyvu s cieľom náležite zohľadniť sociálne a hospodárske dôsledky pandémie koronavírusu pre pracovníkov aj používateľov služieb. (mp)

Technológia blockchainu by mohla ponúknuť užitočné riešenia pre ťažobný priemysel budúcnosti, pri digitálnej transformácii by sa však malo prihliadať na sociálne dôsledky. To bolo hlavné posolstvo online stretnutia za okrúhlym stolom, ktoré 14. decembra 2020 zorganizovala poradná komisia EHSV pre priemyselné zmeny (CCMI).

„Ťažobné spoločnosti, ktoré pristúpili k digitálnej transformácii, zlepšili svoju bezpečnosť, udržateľnosť, produktivitu aj ziskovosť. Blockchain predstavuje budúcnosť tohto odvetvia, ale jeho riadenie treba ešte prediskutovať. Okrem toho sa musia čo najviac zredukovať sociálne a územné rozdiely v dôsledku transformácie činností v rámci zelenej dohody a obehového hospodárstva,“ uviedol predseda CCMI Pietro De Lotto.

Podobný názor vyjadrila aj členka CCMI Hilde Van Laere, podľa ktorej je „blockchain pilierom digitálnej transformácie a má potenciál premeniť nielen ťažobný priemysel, ale aj podniky a celú spoločnosť“. „Táto technológia zmenila každý podnik v každom odvetví a zmenila aj podmienky ťažby. V ťažobnom sektore má obzvlášť užitočné uplatnenie, keďže dokáže zaistiť bezpečnosť a transparentnosť obchodných transakcií a umožňuje zaznamenávať zmeny v dokumentoch a obchodných dohodách,“ zdôraznila.

Do diskusie sa zapojilo široké spektrum zainteresovaných strán z praxe aj z inštitucionálnej sféry: Švédska organizácia pre ťažobný priemysel, Minespider, Kamni Chain, IndustriALL Nórsko, Medzinárodné monitorovacie stredisko pre suroviny, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Európska komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ).

Webinár bol súčasťou aktivít organizovaných v nadväznosti na stanovisko CCMI/176 Digitálna ťažba v Európe: nové riešenia na udržateľné získavanie surovín. Stanovisko vypracovali Marian Krzaklewski a Hilde Van Laere a EHSV ho prijal na svojom septembrovom plenárnom zasadnutí. (mp)

EHSV teší, že Európska komisia zohľadnila jeho odporúčania v návrhoch týkajúcich sa Európskeho klimatického paktu, ktorý podporuje existujúce a nové opatrenia v oblasti klímy pomocou partnerského učenia, vzdelávania, budovania kapacít, odstraňovania prekážok a ľahšieho prístupu k financovaniu.

Zavedením koncepcie globálnej uhlíkovej neutrality Parížska dohoda zmenila politickú rétoriku a nasmerovala vlády a zainteresované strany na cestu činov. Tento výsledok by nebol možný bez doposiaľ bezprecedentnej mobilizácie všetkých zainteresovaných subjektov občianskej spoločnosti. Aktívna účasť „všetkých zložiek spoločnosti“ je nevyhnutnou podmienkou úspechu klimatickej politiky v EÚ.

Člen EHSV Peter Schmidt v tejto súvislosti uviedol: „Klimatický pakt je veľkou príležitosťou vytvoriť inovačný participatívny prístup, ktorý bude odrážať, podporovať a inšpirovať opatrenia už zavádzané v rámci občianskej spoločnosti, komunít, miest a regiónov.“

EHSV chce spolupracovať s Európskou komisiou a ďalšími orgánmi EÚ na vytvorení platformy zainteresovaných strán Európskeho klimatického paktu založenej na zásadách inkluzívnosti, transparentnosti a skutočnej účasti a zodpovednosti aktérov v oblasti zmeny klímy na všetkých úrovniach.

Okrem toho keby sa v rámci paktu zriadilo Európske fórum pre financovanie opatrení v oblasti klímy, stimulovali by sa tým postupy ozajstného vzájomného učenia, uľahčil by sa prístup k financovaniu a odstránili prekážky. Neoddeliteľnou súčasťou paktu by mal byť aj mechanizmus na zapojenie mladých ľudí do úsilia v oblasti klímy a udržateľnosti, ako sú okrúhle stoly mládeže o klíme a udržateľnosti, ktoré navrhol EHSV. (mr)

V nadväznosti na voľby v Spojených štátoch amerických sa 15. decembra zišiel monitorovací výbor EHSV Transatlantické vzťahy, aby pomohol obnoviť silné partnerstvo s občianskou spoločnosťou USA.

Nový americký prezident sa už onedlho ujme svojej funkcie. Pre EÚ a USA to predstavuje jedinečnú príležitosť, ako po vážnych prekážkach v uplynulých rokoch obnoviť svoje partnerstvo a priateľstvo založené na spoločných demokratických hodnotách, spoločných dejinách a záujmoch.

S cieľom znovu rozbehnúť dialóg občianskej spoločnosti sa 15. decembra zišiel monitorovací výbor Transatlantické vzťahy, ku ktorému sa na diaľku pripojil poslanec Európskeho parlamentu Radosław Sikorski a americký kongresman William Hurd.

Radosław Sikorski vyzdvihol kľúčovú úlohu osobných kontaktov a väčšej spolupráce občianskej spoločnosti v súlade s novou transatlantickou agendou. „Politické rozdiely medzi EÚ a USA nezmizli, ale dobrá vôľa, rovnocenné partnerstvo a dôvera sú dobrý začiatok,“ zdôraznil europoslanec.

William Hurd vyjadril jednoznačnú podporu transatlantickému dialógu: „Amerika nemôže zohrávať vedúcu úlohu sama. Musíme ukázať, že vieme vytvárať spojenectvá.“ Zdôraznil, že vzhľadom na narastajúci medzinárodný vplyv Číny je spolupráca EÚ a USA nevyhnutnosťou.

Peter Chase z organizácie Nemecký Marshallov fond Spojených štátov amerických upozornil, že pre transatlantické hospodárske vzťahy je nevyhnutná ambiciózna stratégia: „Silná ekonomika prospeje občianskej spoločnosti, think tankom, podnikom aj investíciám.“

Matthias Jørgensen z generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre obchod predstavil novú transatlantickú agendu a vyzval USA, aby sa pripojili k úsiliu o zdravší, bezpečnejší, prosperujúcejší a demokratickejší svet po pandémii COVID-19 a spoločne s EÚ sa zasadzovali za ochranu planéty, technológií, obchodu a noriem.

Riaditeľ pre európske otázky z Obchodnej komory USA Garrett Workman uviedol, že „obchod je dôležitým prostriedkom, ako napraviť viaceré chyby, ktorých sa politika USA dopustila počas uplynulých rokov“.

EHSV okrem iného predstavil svoj ambiciózny projekt Building bridges across the Atlantic (Budovanie mostov cez Atlantik), ktorý vyzdvihuje úlohu občianskej spoločnosti a význam jej vplyvu na obnovené transatlantické partnerstvo. Cieľom projektu je spájať ľudí a ich činnosti a zabezpečiť, aby boli na oboch brehoch Atlantiku vypočuté liberálne hlasy, a to práve teraz, keď je dôležitejšie než kedykoľvek predtým nájsť spoločnú reč a priniesť riešenia. (at)