„Musíme prekročiť rámec Paktu stability a rastu“

EHSV info: Aký je postoj EHSV k návrhu Komisie o novej správe hospodárskych záležitostí?

Javier Doz: Komisia predložila tento návrh vzhľadom na skutočnosť, že v januári 2024 uplynie platnosť všeobecnej únikovej doložky obsiahnutej v Pakte stability a rastu, ako aj z dôvodu vysokej úrovne deficitu a dlhu v mnohých členských štátoch EÚ po pandémii a zrejme aj po kritických úvahách o negatívnych dôsledkoch prísneho uplatňovania ustanovení Paktu stability a rastu na politické riadenie veľkej recesie.

V návrhu sa síce zachovávajú limity pre deficit a dlh (3 % resp. 60 % HDP), avšak spôsob a termín dosiahnutia týchto cieľov sú flexibilnejšie a diferencovanejšie v závislosti od situácie v jednotlivých členských štátoch.

Okrem toho sa zjednodušujú pravidlá, pretože miera rastu čistých primárnych výdavkov sa stáva kľúčovým ukazovateľom, čo znamená, že sa vylučujú úroky z dlhov, dávky v nezamestnanosti a výdavky financované diskrečnými opatreniami alebo z európskych fondov. Hlavnou novinkou sú štvor- až sedemročné fiškálno-štrukturálne plány, ktoré každá vláda vyrokuje s Komisiou a do ktorých sa zahrnú štrukturálne reformy.

Komisia 26. apríla zverejnila návrh nariadenia a návrh smernice, ktorými sa menia ciele Paktu stability a rastu týkajúce sa koordinácie hospodárskych politík a rozpočtového dohľadu, postupu pri nadmernom deficite a požiadaviek na rozpočtové rámce.- V nadväznosti na tlak zo strany nemeckej vlády sa v porovnaní s oznámením zverejneným v novembri zaviedli určité striktnejšie ustanovenia, a to najmä záväzok znižovať dlh ročne o 0,5 % HDP v prípade krajín, v ktorých je rozpočtový deficit vyšší než 3 % HDP alebo automatické uplatňovanie postupu pri nadmernom deficite v prípade krajín, ktoré sa odchyľujú od strednodobého plánu.

Hoci EHSV podporuje hlavné aspekty balíka Komisie, diferencované národné fiškálno-štrukturálne plány a prvky flexibility, ktoré v Pakte stability a rastu zavádza, domnieva sa, že je potrebné zachovať podmienky pôvodného návrhu z novembra, a požaduje diskusiu o potrebe prekročiť rámec zavedený v roku 1997.

EHSV sa takisto nazdáva, že by sa okrem iného mala zvážiť možnosť vytvoriť „stálu fiškálnu kapacitu“ EÚ, aby bolo možné financovať rastúcu škálu „spoločných európskych statkov“. Okrem toho zastáva názor, že zapojenie národných parlamentov, miestnych a regionálnych samospráv, sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti do vypracúvania týchto fiškálno-štrukturálnych plánov by posilnilo „zodpovednosť členských štátov“ za záväzky v nich obsiahnuté.

EHSV považuje za potrebné zaručiť diferencovaný prístup k investíciám do fiškálno-štrukturálnych plánov, a to najmä v oblasti zelenej transformácie a obrany, posilniť v rámci investícií a reforiem sociálne a pracovné ciele a dôkladne zrevidovať metodiku analýzy udržateľnosti dlhu a zapojenie vlád a národných fiškálnych agentúr do vymedzenia pojmu „technická trajektória“ znižovania dlhu.