Po podpísaní Kjótskeho protokolu rôzne jurisdikcie na celom svete zaviedli systémy obchodovania s emisiami (ETS). ETS EÚ je najrozsiahlejší a najdlhšie používaný systém a má sa prepracovať v súlade s rámcom politík EÚ v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030. EHSV vo svojom stanovisku, ktoré prijal na septembrovom plenárnom zasadnutí, poskytuje prehľad EU ETS a ďalších ETS vo svete a načrtáva prístupy k regulácii obchodu v tejto novej dohode pre trhy s uhlíkom.

Európsky hospodársky a sociálny výbor vo svojom stanovisku opäť potvrdzuje svoju podporu Európskej zelenej dohode a žiada Európsku komisiu, aby monitorovala miestne trhy s uhlíkom na celom svete s cieľom určiť najlepšie postupy, ktoré by boli mohli byť vhodné pri revízii ETS. Ďalej v ňom zvažuje výhody a nevýhody zavedenia európskeho mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach z hľadiska životného prostredia, ako aj obchodu.

Jedným z hlavných bodov stanoviska je skutočnosť, že EHSV sa zaoberá asymetrickými úrovňami cien uhlíka medzi rôznymi jurisdikciami a trhmi. Rovnaké podmienky pre odvetvia v EÚ a v zahraničí by skutočne mohli byť ohrozené v dôsledku rozvoja rôznych systémov obchodovania s emisiami, ale aj v dôsledku konkurencie zo strany tretích trhov v krajinách, ktoré nemajú ambiciózne politiky v oblasti klímy. Žiada preto Komisiu, aby v nadchádzajúcich mesiacoch predložila mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach, ktorý by ochránil energeticky náročné spoločnosti EÚ pred lacnejším dovozom z tretích krajín, ktoré majú slabšiu alebo nemajú žiadnu politiku v oblasti klímy. EHSV sa zasadzuje za to, aby bolo vykonávanie mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie s cieľom zabrániť obchodnej vojne. (dgf)