EHSV info

Keď sa v októbri začne nové funkčné obdobie 2020 – 2025, z celkového počtu 329 bude mať Európsky hospodársky a sociálny výbor 137 nových členov a členiek.

Noví členovia a nové členky začnú svoje funkčné obdobie v EHSV v rámci obmedzení zapríčinených pandémiou COVID-19, pretože vzhľadom na prudký nárast počtu prípadov nákazy v celej Európe platia v Bruseli naďalej pravidlá týkajúce sa obmedzenia sociálnych kontaktov a organizácie hybridných schôdzí.

Každých päť rokov sa vymenúva 329 členov EHSV. Tentoraz sa viac ako 40 % z nich ujme funkcie prvýkrát a spoločne s opätovne vymenovanými členmi a členkami obohatí svoju prácu o nové náhľady, nápady a energiu.

Ženy budú v novom funkčnom období tvoriť 33 % členov, čo predstavuje nárast v porovnaní s 27,30 % počas uplynulého funkčného obdobia a 24,70 % počas funkčného obdobia 2010 – 2015. Najväčší počet členiek bude mať Estónsko (85,71 %), za ktorým nasledujú Česká republika a Chorvátsko (66,67 %). Na druhom konci spektra sú Portugalsko a Cyprus, ktoré vo svojich delegáciách nemajú ani jednu ženu. V prípade Švédska je rozdelenie podľa pohlaví dokonale vyvážené.

Najmladšia členka má 27 rokov, zatiaľ čo najstarší člen, ktorý bude predsedať plenárnemu zasadnutiu, ktoré zvolí nové vedenie EHSV, má 76 rokov.

Rada vymenúva členov na päťročné funkčné obdobie na základe nominácií členských štátov. Úplný zoznam členov a členiek na nové funkčné obdobie 2020 – 2025 bude čoskoro dostupný na webovom sídle EHSV.

Prvé stretnutie 329 nových a opätovne vymenovaných členov a členiek je naplánované na 27. októbra v Bruseli. 28. októbra si na obdobie dva a pol roka zvolia nového predsedu alebo novú predsedníčku a dvoch podpredsedov alebo podpredsedníčky (pre komunikáciu a pre rozpočet). 

Funkcia predsedu alebo predsedníčky rotuje medzi tromi skupinami výboru (Zamestnávatelia, Pracovníci a Rozmanitá Európa). Dvaja predošlí predsedovia boli zvolení zo skupín Pracovníci a Rozmanitá Európa.

Každý člen a každá členka sa pripojí k jednej z troch skupín, ktorá si na obnoviteľné obdobie dva a pol roka zvolí aj vlastného predsedu alebo vlastnú predsedníčku skupiny.

Hlavnou úlohou EHSV je poskytovať zákonodarcom EÚ (Európska komisia, Európsky parlament a Rada) poradenstvo v súvislosti s navrhovaním právnych predpisov a politík prostredníctvom svojich šiestich sekcií a jednej poradnej komisie, ktoré sa zaoberajú širokou škálou politických oblastí, ako sú otázky v sociálnej, hospodárskej, poľnohospodárskej, environmentálnej a dopravnej oblasti. (dm)

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) usporiadal 17. septembra počas posledného plenárneho zasadnutia pred začiatkom nového funkčného obdobia v októbri slávnosť pri príležitosti ukončenia funkčného obdobia. Luca Jahier, ktorý bol predsedom EHSV od apríla 2018, sa poďakoval všetkým členom a zdôraznil významný prínos k európskemu projektu zo strany organizácií občianskej spoločnosti zastúpených v EHSV.

Luca Jahier sa vo svojom poslednom príhovore vo funkcii predsedu vyjadril k hlavným prioritám svojho funkčného obdobia, konkrétne k udržateľnému rozvoju, posilnenému partnerstvu medzi EÚ a Afrikou, rozširovaniu EÚ a ku kultúre ako spájajúcemu prvku v Európe. Zdôraznil tiež príspevok EHSV v posledných rokoch k riešeniu výziev, ktorým čelí EÚ: EHSV bol napríklad prvou inštitúciou, ktorá navrhla európsku zdravotnú úniu. Vyjadril nádej, že EHSV sa bude môcť aktívne zapojiť do Konferencie o budúcnosti Európy, ktorú navrhli Európska komisia a Európsky parlament.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen poslala videopríhovor, v ktorom ocenila vynikajúcu prácu EHSV v posledných piatich rokoch a jeho prínos pre legislatívny proces EÚ. Videopríhovor poslal aj predseda Európskeho parlamentu David Sassoli, aby vyjadril ochotu užšie spolupracovať s EHSV na vytváraní štruktúrovaného dialógu s organizovanou občianskou spoločnosťou. Na plenárnom zasadnutí EHSV vystúpila podpredsedníčka Európskeho parlamentu Klara Dobrev, ktorá zdôraznila skutočnosť, že „bez podpory verejnosti sa na svete nepodarí dosiahnuť žiadnu zmenu a že úlohou EHSV je nadviazať kontakt s organizovanou občianskou spoločnosťou, so skutočnými ľuďmi z rôzneho prostredia a s rôznymi potrebami.“ (dgf)

Pandémia koronavírusu likviduje európske odvetvie cestovného ruchu Ak EÚ rýchlo nezasiahne, do šiestich mesiacov môže zaniknúť polovica podnikov v tomto sektore, varuje Európsky hospodársky a sociálny výbor.

V stanovisku, ktoré vypracoval Panagiotis Gkofas a ktoré EHSV prijal v septembri, výbor upozorňuje, že EÚ musí zasiahnuť, aby sa podniky v cestovnom ruchu udržali nad vodou a ich pracovníci neprišli v dôsledku krízy COVID-19 o zamestnanie. Nesmieme strácať čas: ak budeme čakať ďalších šesť mesiacov, polovica týchto podnikov bude musieť zatvoriť.

EHSV sformuloval svoje požiadavky na základe online prieskumu, do ktorého sa počas leta zapojilo 175 organizácií zastupujúcich tisíce podnikov v cestovnom ruchu, ktoré zamestnávajú státisíce pracovníkov na celom území EÚ.

Ich odpovede na dotazník EHSV potvrdzujú blížiacu sa katastrofu.

88,2 % respondentov uviedlo, že ich kríza COVID-19 zasiahla „veľmi negatívne“, 80,6 % predpovedalo, že dlhodobé dôsledky budú ešte horšie a 45 % uviedlo, že ich podnik pravdepodobne rok 2021 neprežije.

Stanovisko bolo vypracované v reakcii na oznámenie Európskej komisie Cestovný ruch a doprava v roku 2020 a v ďalšom období.

Odhaduje sa, že odvetvie cestovného ruchu v EÚ stráca v dôsledku pandémie COVID-19 mesačné príjmy približne 1 miliardu EUR a mohlo by zrušiť 6,4 milióna pracovných miest v roku 2020.

EHSV upozorňuje, že ak chce EÚ toto odvetvie oživiť, musí sa najprv a predovšetkým usilovať, aby mali ľudia opäť dôveru v bezpečnosť cestovania.

Kým nebude dostupná očkovacia látka, EHSV podporuje myšlienku vytvoriť „zdravotný pas EÚ“ s harmonizovaným formulárom na lokalizáciu cestujúcich a QR kódmi v kombinácii s viacjazyčnou platformou zdravotnej pomoci.

Ľudia by mohli QR kód používať na prístup k informáciám a zdravotníckym službám v krajine, do ktorej prichádzajú, a mať núdzový prístup k systémom zdravotnej starostlivosti a sociálneho zabezpečenia.

Ďalšou najvyššou prioritou je čo najskôr zabezpečiť podnikom v cestovnom ruchu a ich zamestnancom likviditu, keďže v dôsledku chýbajúceho peňažného toku je ohrozené ich samotné prežitie.

EHSV zastáva názor, že program SURE na zmiernenie rizík nezamestnanosti by mal zlepšovať situáciu nezamestnaným pracovníkom v cestovnom ruchu a kompenzovať mzdy v MSP aspoň do 30. júna 2021.

Výbor sa takisto domnieva, že EÚ by mala vytvoriť mechanizmus na monitorovanie zavádzania podporných opatrení, keďže mnohí účastníci prieskumu sa sťažovali, že EÚ síce oznámila, že vyčlení finančné prostriedky, ale oni žiadnu finančnú pomoc nedostali. (dm)

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) prijal stanovisko na tému Dôstojné minimálne mzdy v celej Európe, ktorým chcel prispieť do prebiehajúcej celoeurópskej debaty o tejto otázke.

O toto prieskumné stanovisko požiadal Európsky parlament potom, ako Európska komisia ohlásila, že zvažuje navrhnúť legislatívny nástroj, ktorý by každému pracovníkovi garantoval nárok na minimálnu mzdu umožňujúcu dôstojnú životnú úroveň.

EHSV v stanovisku uvádza, že spravodlivé minimálne mzdy môžu v kombinácii s integrovanými, aktívnymi politikami začleňovania zameranými na osoby zohrávať dôležitú úlohu pri znižovaní chudoby pracujúcich chudobných.

Upozornil však, že každá európska iniciatíva musí byť koncipovaná na základe presnej analýzy situácie v členských štátoch a musí plne rešpektovať úlohu a autonómiu sociálnych partnerov, ako aj rôzne modely tripartity.

Pokiaľ ide o otázku budúcich krokov, tri skupiny v rámci EHSV zastupujúce zamestnávateľov, odborové zväzy a občiansku spoločnosť vyjadrili rozdielne názory.

Spravodajca Stefano Mallia v mene skupiny Zamestnávatelia v EHSV uviedol, že „skupina Zamestnávatelia je presvedčená, že EÚ nemá kompetencie v otázke platov a zvlášť ich výšky, a že stanovenie minimálnych miezd je národnou záležitosťou, pri ktorej sa postupuje v súlade so špecifickými charakteristikami príslušných národných systémov. EÚ sa musí vyhnúť každému chybnému kroku, a to zvlášť v tomto konkrétnom momente. Tam, kde sociálni partneri potrebujú podporu, by sme sa mali zamerať na riešenie konkrétnych potrieb podporovaním výmeny najlepších postupov a budovania kapacít. Nemali by sme sa chytiť do pasce a prísť s univerzálnym riešením, ktoré by mohlo mať závažné negatívne dôsledky.“

Spravodajca Oliver Röpke sa ako zástupca skupiny Pracovníci v EHSV vyjadril, že „zabezpečenie dôstojných minimálnych miezd pre pracovníkov v celej EÚ musí byť jedným zo základných prvkov stratégie obnovy EÚ. Pre skupinu Pracovníci je nesporné, že všetci pracovníci by mali byť chránení prostredníctvom spravodlivých minimálnych miezd, ktoré im umožnia dôstojnú životnú úroveň bez ohľadu na to, kde pracujú. Kolektívne vyjednávanie zostáva najúčinnejším spôsobom, ako zaručiť spravodlivé mzdy, a musí sa posilniť a presadzovať vo všetkých členských štátoch. Preto vítame, keď Komisia uznáva, že existuje priestor pre činnosť EÚ na podporu úlohy kolektívneho vyjednávania pri podporovaní primeranosti minimálnej mzdy a rozsahu jej uplatňovania.“ (ll)

V dôsledku núdzovej situácie v oblasti klímy, ktorej svet v súčasnosti čelí, sa zmobilizovali milióny mladých ľudí na celom svete, z ktorých mnohí vidia svoju budúcnosť vážne ohrozenú. Zároveň sú to práve mladí ľudia, ktorí opakovane preukázali svoju energiu, tvorivosť a motiváciu, spochybnili súčasné neudržateľné modely a podnietili predstaviteľov s rozhodovacou právomocou k tomu, aby prijali ambiciózne politiky. Naďalej však pretrvávajú veľké rozdiely, pokiaľ ide o vypočutie ich názorov a reálne kroky podniknuté v súlade s ich návrhmi.

EHSV sa vo svojom stanovisku snaží zmenšiť tieto rozdiely a domnieva sa, že štruktúrované a formálne zapájanie mládeže má zásadný význam vo všetkých fázach rozhodovacieho procesu EÚ.

„Európa a svet potrebujú ambície, líderstvo a opatrenia. Naše systémy sú založené na pôžičkách z budúcnosti, a preto je čas začať do nej investovať,“ uviedol spravodajca stanoviska Cillian Lohan.

EHSV v tejto súvislosti navrhuje vytvoriť okrúhle stoly mládeže o klíme a udržateľnosti, ktoré by hostil EHSV v spolupráci s Komisiou a Parlamentom, a do oficiálnej delegácie EÚ zúčastňujúcej sa na zasadnutiach konferencie zmluvných strán dohovoru UNFCCC prizvať mládežníckeho delegáta.

Ide o poslednú generačnú príležitosť na odstránenie systémových nerovností a transfomáciu smerom k lepšej budúcnosti. (mr)

EHSV sa už roky aktívne zasadzuje za komplexnú potravinovú politiku EÚ, ktorá by umožňovala zdravé stravovanie na základe udržateľných potravinových systémov, prepojenie poľnohospodárstva s výživou a ekosystémovými službami a zabezpečila dodávateľské reťazce, ktoré by chránili zdravie celej európskej spoločnosti.

Podľa výboru však navrhovaná stratégia „z farmy na stôl“ neodráža uvedené ciele v dostatočnej miere.

Jedným z hlavných nástrojov na realizáciu tejto stratégie je rozpočet spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), pretože predstavuje približne 40 % celkových výdavkov EÚ. Rozpočet SPP by sa mal preto zvýšiť v súlade s uvedenými cieľmi.

Stratégia sa nezaoberá ani udržateľným hospodárením s pôdou a prístupom k pôde, čo je jednou z hlavných prekážok generačnej obnovy poľnohospodárov. Funkcia platieb v rámci SPP na podporu príjmu je však kľúčová a bude to tak i v nasledujúcich rokoch, a to aj vtedy, ak sa podniknú potrebné kroky na to, aby ceny potravín odrážali skutočné náklady na výrobu.

Ďalším závažným dôvodom na obavy je pre európskych poľnohospodárov to, že musia konkurovať výrobkom z dovozu, ktoré nespĺňajú ciele stanovené v oblasti udržateľnosti. Výbor preto vyzýva EÚ, aby v preferenčných obchodných dohodách zabezpečila skutočne recipročné normy.

Európa aj ostatné krajiny sveta majú ešte ďaleko k tomu, aby dosiahli ozajstnú udržateľnosť. Európa však na to má nástroje a know-how. Treba ale dokázať, že máme aj potrebnú politickú vôľu a odhodlanie, a ukázať cestu ostatným. (mr)

Európsky hospodársky a sociálny výbor naliehavo vyzval EÚ a členské štáty, aby pracovali na objasnení podmienok zamestnávania v platformovom hospodárstve, keďže nedostatok normalizovaných definícií postavenia pracovníkov a zamestnávateľov môže skomplikovať uplatňovanie pracovnoprávnych predpisov a mnohých práv v oblasti pracovnoprávnej ochrany.

Hlavné pojmy, ktoré treba objasniť, sú tie, ktoré vymedzujú platformy ako „sprostredkovateľov ponuky a dopytu“ a nie ako „zamestnávateľov“. To vedie k tomu, že pracovníci sa považujú skôr za „samostatne zárobkovo činné osoby“ než za „zamestnancov“, čo ich často zbavuje právnej a sociálnej ochrany vrátane ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci alebo ochrany zamestnanosti, ktorej význam sa dostal do popredia najmä počas súčasnej pandémie.

Pokiaľ ide o určenie toho, či je pracovník zamestnaný alebo samostatne zárobkovo činný, EHSV navrhol, aby sa EÚ a členské štáty zamerali na pojem ekonomickej závislosti a podriadenosti. Uviedol tiež, že EÚ a členské štáty by mali starostlivo zvážiť prijatie zásady, podľa ktorej sa pracovník považuje za zamestnanca, ak sa nepreukáže opak. Skutočne samostatne zárobkovo činné osoby by však mali mať možnosť zachovať si tento štatút, ak si to želajú.

EHSV tiež varoval pred rizikami, ktoré by sa nemali podceňovať, pričom pracovnú flexibilitu a samostatnosť, doplnkový príjem pre pracovníkov a jednoduchší prístup zraniteľných osôb k zamestnaniu určil za niektoré z výhod plynúcich z platformového hospodárstva.

Okrem pracovníkov, ktorým hrozí, že im budú odopreté ich základné práva vrátane ich práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať, existujú aj hrozby pre spoločnosť ako celok vzhľadom na zvýšené riziko hospodárskej súťaže založenej na znižovaní sociálnych noriem. Má to škodlivé dôsledky pre zamestnávateľov, ktorí sú vystavení neudržateľnému konkurenčnému tlaku, ako aj pre členské štáty, ktoré prichádzajú o daňové príjmy a príspevky do sociálneho zabezpečenia.

EHSV predložil svoje argumenty v stanovisku na tému Dôstojná práca v platformovom hospodárstve, ktoré bolo vypracované na žiadosť nemeckého predsedníctva Rady EÚ a prijaté na plenárnom zasadnutí výboru v septembri. Spravodajcom stanoviska bol portugalský člen Carlos Manuel Trindade. (ll)

Od roku 1992 sa EÚ snaží vykonávať stratégie v oblasti biodiverzity bez významných výsledkov. Je to spôsobené hlavne nedostatočnou implementáciou právneho rámca členskými štátmi a nedostatočným financovaním potrebných opatrení.

EHSV víta, že Komisia sa opäť začala angažovať a snaží sa pripraviť Stratégiu v oblasti biodiverzity s cieľmi, ktoré sa majú dosiahnuť v roku 2030. Táto stratégia je súčasťou úsilia o naplnenie Európskej zelenej dohody. 

Podľa spravodajcu Antonella Pezziniho a pomocného spravodajcu Lutza Ribbeho je cestou, ktorou treba ísť, aby sa európska biodiverzita stala stredobodom obnovy po pandémii COVID-19 v prospech ľudí, klímy a planéty a do nášho života prinavrátila prírodu.

EÚ musí osvetovými a komunikačnými kampaňami podstatne zvýšiť úsilie o ochranu našich zostávajúcich prírodných zdrojov. Okrem toho EHSV považuje za potrebné zväčšiť rozlohu chránených území, najmä tých prísne chránených, aby sa obnovili biotopy a zastavil úbytok druhov.

Navyše zdôrazňuje, že ochrana biodiverzity nesmie pre poľnohospodárov a vlastníkov lesov predstavovať záťaž z hospodárskeho hľadiska. Poskytovanie tohto „verejného statku a verejných hodnôt“ sa pre poľnohospodárov musí skôr stať zaujímavou príjmovou príležitosťou.

V príprave na nasledujúce zasadnutie signatárov Dohovoru o biologickej diverzite v Číne v roku 2021 sa na zachovanie celosvetovej biologickej rozmanitosti musí urobiť oveľa viac. Nastal čas, aby Európa prevzala svoju vedúcu úlohu a presvedčila ostatné strany, že má zmysel vykonávať prijaté stratégie. (mr)

Súčasná kríza spôsobená pandémiou COVID-19 odhalila krehkosť globálnych dodávateľských reťazcov. Poukázala aj na zraniteľnosť pracovníkov a nepriaznivý sociálny, zdravotný a bezpečnostný dosah obchodných činností v dnešných dodávateľských reťazcoch. V rozhodujúcom okamihu pre konkrétne politické opatrenia a rozhodovanie nemecké predsedníctvo Rady EÚ a Európsky parlament požiadali EHSV o jeho odporúčania. Výbor v dvoch stanoviskách, ktoré prijal na svojom septembrovom plenárnom zasadnutí, vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala európsky akčný plán a predložila záväzné povinnosti náležitej starostlivosti v globálnych dodávateľských reťazcoch.

V prieskumnom stanovisku EHSV požaduje európsky akčný plán pre ľudské práva, dôstojnú prácu a udržateľnosť v globálnych dodávateľských reťazcoch, ktorého hlavným bodom budú medziodvetvové právne predpisy EÚ o náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv a o zodpovednom obchodnom správaní. Široká definícia by mala zahŕňať ľudské práva vrátane práv pracovníkov a odborových zväzov a mala by vychádzať z celého radu medzinárodných nástrojov.

EHSV popri svojej práci na akčnom pláne poskytuje poradenstvo Európskemu parlamentu v súvislosti s legislatívnou iniciatívou, ktorej cieľom je zaviesť povinnú náležitú starostlivosť v súvislosti s ľudskými právami a vplyvmi na životné prostredie v podnikateľských postupoch. Na základe tejto iniciatívy, ktorú ohlásil európsky komisár Didier Reynders v apríli 2020 a ktorá sa očakáva v roku 2021, bude pre podniky pôsobiace v EÚ právne záväzné identifikovať svoj negatívny vplyv na ľudské práva, práva pracovníkov a životné prostredie, zabrániť mu, zmierniť ho a prevziať zaň zodpovednosť. (dgf)

Zabezpečenie udržateľného prístupu k surovinám vrátane kovov, priemyselných minerálov a stavebných surovín, a najmä prístupu ku kritickým surovinám, má pre európske hospodárstvo obrovský význam, keďže najmenej 30 miliónov pracovných miest závisí od dostupnosti surovín. Súčasná pandémia COVID-19 stavia do popredia význam digitálnej transformácie. 

EHSV na svojom plenárnom zasadnutí v septembri a v kľúčovom momente pre vykonávanie Európskej zelenej dohody a Plánu obnovy pre Európu prijal stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému Digitálna ťažba v Európe: nové riešenia na udržateľné získavanie surovín.

EHSV vo svojom stanovisku odporúča digitalizáciu ťažobného priemyslu v EÚ ako jedinečnú príležitosť na zvýšenie odolnosti európskych priemyselných dodávateľských reťazcov, zlepšenie environmentálneho pôsobenia ťažobného priemyslu, zvýšenie transparentnosti a rozšírenie dialógu s občanmi a komunitami, ktoré sú ovplyvnené ťažobnými činnosťami.

Spravodajca stanoviska Marian Krzaklewski uviedol, že „digitálna transformácia ťažobného priemyslu si vyžaduje ambiciózne úsilie o uzákonenie právnych a regulačných zmien a že takéto úsilie by sa malo vynakladať pod záštitou nadnárodných organizácií a na úrovni medzinárodného práva.“

EHSV poukazuje na význam vytvorenia globálnej komplexnej siete informácií o nerastných surovinách s cieľom podporiť digitálnu transformáciu a informované rozhodovanie na úrovni EÚ. Spoločné výskumné centrum vyvíja a spravuje európsky informačný systém o surovinách, ktorý EHSV uznáva.

Výbor sa domnieva, že EÚ a členské štáty musia aktívne podporovať digitálnu transformáciu ťažobného odvetvia EÚ. Ide o zásadný krok na zvýšenie odolnosti priemyslu EÚ a hodnotového reťazca pre suroviny. Bane využívajúce digitálne technológie vrátane integrovanej automatizácie, kognitívnych sietí a analýz v reálnom čase sú efektívnejšie, čistejšie a bezpečnejšie. Zmenšenie environmentálnej stopy a bezpečnejšie prostredie sa ľahšie dosiahnu v „inteligentných baniach“, čo má zásadný význam na získanie podpory zo strany európskej spoločnosti. (ks)

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala komplexný plán obnovy celého európskeho leteckého odvetvia a vyčlenila osobitné zdroje na podporu všetkých jeho pododvetví a ich pracovnej sily. Výbor vo svojom stanovisku, ktoré pripravil Thomas Kropp a bolo prijaté na septembrovom plenárnom zasadnutí, tvrdí, že je potrebná ambiciózna a koordinovaná politická reakcia s jasným odlíšením počiatočnej fázy obnovy z krátkodobého hľadiska od zaistenia medzinárodnej konkurencieschopnosti a rovnakých podmienok zo strednodobého až dlhodobého hľadiska.

Počas plenárneho zasadnutia spravodajca Kropp poskytol rozhovor, v ktorom povedal, že „hoci letectvo čelilo krízam aj v minulosti, táto súčasná nemá obdoby. Podľa aktualizovaných odhadov sa odvetvie úplne zotaví najskôr v roku 2024. Európske inštitúcie, ani iné medzinárodné orgány neboli doteraz schopné koordinovať regulačné opatrenia na stanovenie medzinárodných noriem. Letectvo, to nie sú len letecké spoločnosti: toto odvetvie zahŕňa aj iné dôležité subjekty, ktoré treba pri hľadaní riešení zohľadniť, napríklad letiská, poskytovateľov leteckých navigačných služieb, pozemnú obsluhu a ďalších poskytovateľov služieb.“

Vo všeobecnosti musí Komisia hľadať skutočnú rovnováhu medzi opatreniami na obnovu a finančnými požiadavkami vyplývajúcimi z Európskej zelenej dohody a vyhnúť sa vytváraniu ďalšej regulačnej záťaže, najmä vo fáze obnovy, keď je celé odvetvie extrémne finančne oslabené.

Transformácia energetiky si vyžaduje jasnú politickú víziu. Nejde totiž len o technologickú otázku, ale aj o zásadnú sociálnu výzvu. „V budúcom európskom energetickom systéme sa budú musieť nachádzať centralizované, ako aj decentralizované prvky. Nesmie to však viesť k svojvoľnosti,“ upozorňuje EHSV v stanovisku, ktoré vypracovali Lutz Ribbe a Thomas Kattnig.

Spravodajca Ribbe počas rozpravy uviedol, že „treba stanoviť jasný cieľ, či by sa malo predovšetkým usilovať o decentralizáciu alebo centralizáciu. Európska energetická transformácia totiž potrebuje predovšetkým bezpečnosť investícií, a to tak pre verejných, ako aj pre súkromných aktérov. Toto sa dá dosiahnuť len prostredníctvom jasných zásadných rozhodnutí.“

Jeho slová potvrdil spravodajca Kattig, ktorý dodal, že „treba zabezpečiť politikmi prisľúbené zapojenie pracovníkov a odborov, ako aj spotrebiteľov do tejto energetickej transformácie a EHSV to dôrazne žiada. Komisia a členské štáty však aj v tomto prípade ponechávajú viac otázok otvorených než zodpovedaných. A navyše v súčasnosti zavádzané opatrenia v oblasti energetickej politiky budú skôr brániť širokej účasti občanov než ju podporovať.“

Centralizovaný aj decentralizovaný systém má svoje výhody a nevýhody. V centralizovanom systéme sa pridaná hodnota zvyčajne sústreďuje iba na niekoľko aktérov. V decentralizovanom systéme však spotrebitelia môžu prispievať ako aktívni zákazníci, energetické spoločenstvá občanov, poľnohospodári, MSP a obecné spoločnosti. (mp)

Preskúmanie správy hospodárskych záležitostí 2020 z dielne Európskej komisie je včasné a malo by pripraviť pôdu pre komplexnú reformu, ktorá by znamenala „obrat“ k revidovanému a vyváženému rámcu namiesto „návratu k normálu“. V stanovisku EHSV, ktoré vypracovali Judith Vorbach a Tommaso Di Fazio a ktoré bolo prijaté na septembrovom plenárnom zasadnutí, preto EHSV tvrdí, že na úrovni EÚ je potrebná nová hospodárska politika – zameraná na prosperitu s cieľom zlepšiť blahobyt ľudí a na celý rad kľúčových politických cieľov, ako je udržateľný a inkluzívny rast, plná zamestnanosť a dôstojná práca, spravodlivé rozdelenie materiálneho bohatstva, verejné zdravie a kvalita života, udržateľnosť životného prostredia, stabilita finančného trhu, cenová stabilita, vyvážené obchodné vzťahy, konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo a stabilné verejné financie.

Vo svojej výzve adresovanej Komisii a členským štátom, aby pokračovali vo svojom zvažovaní súčasných pravidiel EÚ vzhľadom na pandémiu COVID-19, pani Vorbach uviedla: „Musíme urýchlene zrevidovať a zmodernizovať rámec hospodárskeho riadenia. Mal by byť vyváženejší a jeho jadrom by mala byť prosperita a podpora blahobytu ľudí v Európe. Na nikoho sa nesmie zabudnúť. Jedným zo spôsobov, ako to urobiť, je zaviesť tzv. zlaté pravidlo pre verejné investície na zabezpečenie produktivity a sociálnej a ekologickej základne pre dobré životné podmienky budúcich generácií. Ďalšími dôležitými bodmi je zabezpečenie dostatočných verejných príjmov, spravodlivá daňová politika a zmierňovanie vplyvu hospodársky sporných ukazovateľov v oblasti tvorby politiky. Rovnako zásadný význam bude mať aj užšie zapojenie Európskeho parlamentu, sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti ako celku.“

Pán Di Fazio sa k nej pridal slovami: „Kríza COVID-19 je obrovským otrasom, ktorý si vyžaduje plnú finančnú silu. Pri stanovovaní cieľov je potrebné dosiahnuť súlad, aby sa obmedzili hospodárske a sociálne dôsledky tejto pandémie a aby sa medzi členskými štátmi, ako aj v rámci nich spravodlivo rozdelila záťaž vyplývajúca zo spôsobených škôd. Dôležité krátkodobé opatrenia, ako je aktivácia všeobecnej únikovej doložky fiškálneho rámca, už boli zavedené. Namiesto príliš rýchleho „návratu k normálu“ musíme urobiť krok vpred a spraviť "obrat" k revidovanej hospodárskej vízii, ktorá by posilnila investície do odbornej prípravy, výskumu a vývoja, ako aj do strategických výrobných činností. (mp)

Nová revidovaná mestská a územná agenda EÚ sa musí zaoberať dôsledkami krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 a politika súdržnosti by mohla byť vhodným nástrojom na hospodársku obnovu Európy. EHSV v dvoch stanoviskách, ktoré prijal na plenárnom zasadnutí v septembri, hodnotí územné politiky EÚ a mapuje možnosti napredovania.

V prvom stanovisku sa Petr Zahradník a Roman Haken zameriavajú na opätovné preskúmanie Charty z Lipska o trvalej udržateľnosti európskych miest a podporujú výzvy uvedené v novej územnej agende do roku 2030 týkajúce sa spravodlivej a ekologickej Európy a výraznejšieho územného rozmeru vo všetkých politikách a na všetkých úrovniach riadenia.

Integrácia, udržateľnosť a odolnosť miest a regiónov musia byť kľúčovými pojmami pre budúcnosť. Petr Zahradník vo svojom príhovore na plenárnom zasadnutí uviedol, že „existuje obrovský priestor na využívanie integrovaných projektov v oblasti územného a mestského rozvoja, ako aj prínosov, ktoré sa s týmto prístupom spájajú z hľadiska synergických účinkov, úspor nákladov a funkčného obsahového prepojenia.“

Roman Haken dodal, že „problematiku využívania zdrojov a potreby znížiť environmentálne riziká, udržateľnosť a odolnosť miest a regiónov nemožno so zreteľom na účinky zmeny klímy riešiť oddelene. Preto by bola potrebná maximálna koordinácia mestskej agendy s politikou územnej súdržnosti.“

Súdržnosť má teda zásadný význam a takisto je ústrednou témou stanoviska, ktoré vypracoval Gonçalo Lobo Xavier. EHSV v ňom uvádza, že súdržnosť by mohla byť ideálnym nástrojom na riešenie mnohých výziev, ktoré vyvolala pandémia koronavírusu, a vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti prijala opatrenia. Gonçalo Lobo Xavier podotkol, že „musíme urýchlene konať a pohotovo reagovať. Finančné prostriedky určené na pomoc a podporu členských štátov je nutné využívať v súlade s príslušnými kritériami, zároveň však odvážne. Európa viac ako kedykoľvek predtým potrebuje diferencovaný prístup k jedinému problému.“ (mp)