Stefano Mallia, predseda skupiny Zamestnávatelia v EHSV

Počas tohtoročného leta zúrili lesné požiare vo viacerých krajinách južnej Európy, zničili ľudské obydlia i prímorské letoviská a zmenili rozsiahle zalesnené oblasti na zuhoľnatené pustatiny. V rovnakom čase Slovinsko zasiahli ničivé povodne. Poveternostné udalosti nie sú v Európe novým javom, ale ich intenzita sa zvýšila, a to tak v Európe, ako aj inde. Niet pochýb o tom, že vplyvom zmeny klímy sú tieto javy čoraz častejšie a extrémnejšie.

V dôsledku pandémie ochorenia COVID-19, vojny na Ukrajine a následnej energetickej krízy do určitej miery poľavilo úsilie zamerané na boj proti zmene klímy a začatie skutočnej zelenej transformácie v Európe.

Niektoré členské štáty prijali viaceré opatrenia, ktoré de facto odďaľujú postupné ukončovanie ťažby fosílnych palív alebo dokonca investujú do nových operácií tohto druhu na uspokojenie svojich energetických potrieb. Takéto správanie vysiela mätúce posolstvá nielen občanom Európy, ale aj tretím krajinám, ktoré by ich mohli využiť na odôvodnenie zdržania svojich vlastných transformácií. Toto všetko by mohlo jasne ohroziť tohtoročný samit COP 28, na ktorom majú krajiny dosiahnuť dohodu o postupnom ukončení používania fosílnych palív emitujúcich CO2

Preto musí EÚ zachovať koherentný a konzistentný prístup k politike v oblasti klímy. Musíme konať tak, ako kážeme! EÚ nedávno zintenzívnila svoju prácu na diplomacii v oblasti klímy, ktorej úspech vo veľkej miere závisí od rozhodnutí EÚ v oblasti vnútornej politiky týkajúcej sa klímy, ale aj od účinného vykonávania Európskej zelenej dohody. Napriek čoraz častejším novým geopolitickým výzvam musí EÚ získať hlbší prehľad o geopolitických aspektoch Európskej zelenej dohody. To si vyžaduje novú, spoľahlivú a dôveryhodnú stratégiu s cieľom prispôsobiť diplomaciu EÚ v oblasti klímy súčasnému geopolitickému prostrediu.

Kde začať? EHSV sa domnieva, že treba obohatiť súbor nástrojov diplomacie v oblasti klímy o nové iniciatívy zamerané nielen na zvýšenie ambícií v oblasti klímy, ale aj na výmenu skúseností EÚ a riešenie rizík súvisiacich so zmenou klímy.

Na sfunkčnenie diplomacie v oblasti klímy by sme mali využiť jej viacúrovňovú povahu. Vytvorenie siete občianskej spoločnosti zameranej na diplomaciu v oblasti klímy by mohlo byť východiskovým bodom.

Pri napredovaní nesmieme mrhať čas, ak sa chceme vyhnúť nenapraviteľným škodám. Diplomacia v oblasti klímy je preventívna diplomacia. Preto je jednoznačne naliehavo potrebné povýšiť diplomaciu v oblasti klímy na hlavnú činnosť EÚ v oblasti vonkajších vecí a zahraničnej politiky.